BRATISLAVA. Strana Most-Híd chce zákon o právnom postavení menšín. Definovať má pojmy týkajúce sa menšín vrátane menšiny samotnej a autonómie.
Tá je podľa vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny Rudolfa Chmela chápaná zvyčajne negatívne.
Zákon by mal pojem autonómia očistiť a jeho presná definícia by mala zabrániť aj šíreniu mýtov o snahách maďarskej menšiny odtrhnúť sa od Slovenska.
"Autonómia má na Slovensku bohužiaľ negatívne konotácie," povedal na tlačovej konferencii v Bratislave podpredseda Mostu-Híd Chmel. Podľa neho to súvisí so vznikom slovenského štátu v roku 1939.
"Keď Slováci dosiahli v roku 1938 pri blížiacom sa rozpade Československa autonómiu, potom o necelého polroka vznikol samostatný slovenský štát a každý si to dával do súvislosti, že keď autonómia, tak o polroka samostatný štát," vysvetlil.
Odtrhnutie juhu je mýtus, tvrdí Chmel
Dodal, že aj dnes počúva od kolegov z SMK, že sa má realizovať územný model autonómie. Chmel ale tvrdí, že na takom zmiešanom území, ako je Slovensko, nie je možné vymedziť hranicu.
"Nový Trianon nebude," vyhlásil Chmel s tým, že tvrdenie o snahe Maďarov odtrhnúť sa, je mýtus a nezmysel. Vicepremiér a podpredseda Mostu-Híd si myslí, že keby sa zákonom definovali všetky potrebné oblasti a nastavili sa tak mantinely, "nebol by tu priestor na takéto mystifikácie".
Chmel neočakáva, že zákon o právnom postavení menšín bude jednoduché prijať. Potvrdzuje to aj konanie bývalých koaličných partnerov Mostu-Híd.
"Keď sme chceli dať do programového vyhlásenia vlády tento zákon o právnom postavení menšín, tak nám to zablokovali naši kamaráti z koalície," povedal.
Bugárovci sa napriek tomuto neúspechu nemienia právnej normy vzdať. "Pre všetkých by bolo rozumnejšie, keby taký zákon bol a nastavil by presné kritériá," zdôraznil.
Podľa Chmela zákon o postavení menšín na Slovensku citeľne chýba.
"Právne postavenie menšín si tu každý vykladá inak. A keďže neexistuje jednotná norma ani definícia pojmu národnostná menšina, tak tu vzniká právny chaos," vysvetlil.
Most-Híd chce tiež riešiť otázku zachovania a podpory menšinových kultúr, hoci slovenská väčšina sa tvári, že zákon o menšinových kultúrach nepotrebuje. Podľa Chmela to tak nie je.
Za najväčšieho nepriateľa zákona o menšinových kultúrach označil ministrov financií. Hoci sa bugárovcom tento zákon nepodarilo zatiaľ presadiť, mienia sa o to naďalej pokúšať.
Prvá kampaň bez maďarskej karty
Keď predseda SNS Ján Slota príde aj o protirómsku agendu, na Slovensku bude podľa Chmela raj.
Naznačil, že protimaďarská agenda už Slotovi nestačí na získanie bodov, a tak sa vrhol na Rómov. Chmela to neteší.
Zároveň je ale rád, že Slotovi, ktorého nazval "jedným nešťastníkom", "vzduch z protimaďarskej pneumatiky už vyfučal".
"Ešte keby mu vyfučal aj z protirómskej, tak tu bude raj na Slovensku a budeme vzorová krajina sveta," vyhlásil Chmel.
"Myslím si, že tento senilný starý dôchodca, ktorý sa permanentne chodí do parlamentu vyspať, už úplne stráca vzťah k realite," reagoval pre TASR Slota.
Dodal, že vyhlásenia politikov Mostu-Híd a SMK len potvrdzujú obavy, ktoré SNS komunikuje už niekoľko rokov.
Príkladom podľa neho môžu byť aj vyhlásenia šéfa SMK Józsefa Berényiho pre maďarské médiá o tom, že na prežitie Maďarov na Slovensku je potrebná územno-politická autonómia.
Vicepremiér Chmel tiež poukázal na to, že tohtoročné parlamentné voľby sú vôbec prvé, pred ktorými sa nepoužila maďarská karta.
Chmela to teší a predpokladá, že na tom má zásluhu strana Most-Híd a aj úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny.
