Životný príbeh Ivana Weissa a spôsob kampane strany 99% by mali dať dostatok dôvodov, prečo tomuto projektu nedať hlas.
Kto nepatrí do rodiny sponzora strany 99 percent Ivana Weissa alebo nie je jedným z jeho najbližších spolupracovníkov, mohol by hlasovaním pre túto stranu svojim záujmom len ublížiť.
Neužitočnosť strany 99 percent pre takmer všetkých občanov Slovenska je dokonca taká evidentná, že komu záleží na budúcnosti, mal by pred hlasovaním pre túto stranu vystríhať aj svojich známych.
Strana neprináša do politiky žiadny prvok, ktorý by tu ešte nebol. Prináša len idey, ktoré už dávno presadzujú alebo aspoň propagujú aj iné strany. Neponúka ľudí, ktorí by mohli politiku akokoľvek obohatiť.
Výnimočnosť 99 percent je v miere, ako cieľavedomo zneužíva slabiny volebného systému.
Ak by sa jej tento legálny podvod vydaril a získala by poslanecké kreslá, čoskoro by to len posilnilo predstavu, že do politiky sa na Slovensku nevstupuje s čestnými úmyslami a že na presadenie sa v nej sú najvhodnejšie nečestné spôsoby.
Stačí, že to prejde
Príbeh o údajnom podvodnom získavaní podpisov potrebných na registráciu strany povedala SME žena, ktorá na stranu nemala dobré spomienky.
Za odovzdané podpisy nedostala toľko peňazí, koľko jej sľubovali. Čakala euro za každé meno, vedela, že nikto neskúma, ako ich získala. Keďže mená a adresy opisovala aj zo Zlatých stránok, medzi podporovateľmi strany sú aj dávno mŕtvi ľudia.
Hoci spôsob, akým strana registráciu získala, v jej rozprávaní vyzerá ako organizovaný podvod, predstavitelia 99 percent na to reagovali len paušálnym oznamom, že zákonné podmienky vzniku strany splnili.
Nemali dôvod na obranu vynakladať ďalšiu energiu. Vedeli, že ich kandidátku to spochybniť nemôže a strana môže prísť o registráciu, len ak by o tom rozhodol Najvyšší súd.
Oveľa vážnejšie zneužitie systému ukázali organizátori strany 99 percent v televíznej a rozhlasovej kampani, ktorú začali neférovo v čase, keď ostatné strany smeli mať len bilbordy a inzeráty v tlači.
Umožnila im to drzosť, diera v zákone a ochota televízií Markíza, Joj a Fun Rádia zarábať na nedodržiavaní zákona.
Objemom masívna reklama v najsledovanejších časoch v najsledovanejších slovenských médiách cielila na ľudí nespokojných s politikou a ich životnou úrovňou.
Kým ju museli médiá vypnúť, dosiahla to, že so značkou 99 percent sa podľa prieskumov stotožňovalo toľko ľudí, že krajine hrozí, že sa dostane do parlamentu.
Na vlne Gorily
Úspechu kampane o 99 percentách obyčajných ľudí, ktorí pracujú preto, aby sa jedno percento vyvolených malo dobre, pomohlo aj pobúrenie verejnosti z kauzy Gorila.
Predstavitelia 99 percent odmietajú teóriu, že to boli oni, čo spis na web pred Vianocami zavesili. Vysvetľovať to musia nielen preto, lebo im Gorila pomohla, ale aj preto, lebo k spisu mali prístup už v minulosti.
PR manažér Pavol Pavlík (číslo 2 na kandidátke) ho ukazoval šéfom SaS. Peter Vačok (číslo tri kandidátky) bol advokátom pracovníka SIS, z ktorého bytu tajná služba navŕtala dieru na mikrofón na odpočúvanie Gorily.
Sponzor strany 99 percent musel za kampaň zaplatiť menej ako dva milióny eur. Približne 1,4 milióna nákladov priznáva zadávateľ kampaní, ktorým nie je formálne strana, ale občianske združenie Občan v akcii.
Stotisíc eur, ktoré ako pokutu za zakázanú politickú reklamu zaplatí Markíza štátu, môžu obchodníci televízie združeniu vyfakturovať napríklad poskytnutím nižšej množstvovej zľavy za odvysielané šoty.
Prehodenie financovania a časti zodpovednosti zo strany na občianske združenie nie je objavom majiteľov strany 99 percent. Oni ho len prvý raz použili na prakticky celú kampaň. Ministerstvo financií, ktoré zo zákona pozoruje účtovníctvo strán, už priznalo, že sa s tým ani nepokúsi niečo urobiť.
Na účet štátu
Ak by sa aj dokázalo, že Gorilu cieľavedome vypustili ľudia blízki 99 percent, že v spolupráci s najpopulárnejšími médiami vopred kalkulovali s mäkkými a deravými volebnými zákonmi a do štartu v politike vložili sumu minimálne podobnú nákladom najväčších politických strán, volič to môže ospravedlniť tým, že ako spôsob rozbitia kartelu tradičných strán to je prijateľné.
Kto takto rozmýšľa, prijme s porozumením aj fakt, že terajší priznaný sponzor a číslo štyri kandidátky Ivan Weiss bol donedávna neformálnym lídrom SDĽ, ktorá podľa kvalifikovaného odhadu minula v roku 2010 na kampaň približne päť miliónov eur.
Posledný pokus, ako pomôcť potenciálnemu voličovi 99 percent neurobiť aj jemu škodlivé rozhodnutie, je pripomenúť mu kariéru Ivana Weissa.
Ten sa za poradcu riaditeľa SPP dostal hneď po vysokej škole v čase, keď ľudí Jána Duckého z HZDS nahrádzali nominanti prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Z SPP odišiel už z postu riaditeľa pre stratégiu.
Celý čas sa v politickom biznise mohol oprieť o vplyv, ktorý mali v SDĽ jeho otec Pavol a strýko Tomáš.
Kto by si chcel pripomenúť, ako ho vedeli použiť, mal by sa podľa Trendu pozrieť nielen na dodávky raketometov s kazetovými strelami pre štát, ale aj na obchody, ktoré ich firmy robili so štátnymi Slovenskými elektrárňami, a dodávky IT pre ministerstvá pod vplyvom nominantov SDĽ v prvej Dzurindovej vláde.
Ivan Weiss okrem práce pre otcove firmy priznáva poradenstvo pre firmu Leven, ktorá za plyn v hodnote vyše 30 miliónov eur SPP nezaplatila, pretože jej to umožnilo šikovné využitie protimonopolných zákonov.
Hovorí iba, že on osobne na tomto obchode nezbohatol. Naďalej tak môže tvrdiť, že zneužívanie nedokonalosti zákonov a politického systému nie je jadrom podnikania jeho rodiny a strany.
Viac správ o strane 99% nájdete na volby.sme.sk
Beata
Balogová
