do stretu.
„Pamätám si, ako som sa v októbri 1989 vrátil z Montrealu. Rokoval som tam o založení slovenského centra PEN klubu a okrem eštebákov z Drieňovej si ma zavolal na koberec aj Ševc. Hneď ma oslovoval súdruh a tykal mi. Začal mi vykať až potom, ako som mu vykal ja. Pýtal sa – Súdruh, prečo ťa nepoznám, však robíš v akadémii. Odpovedal som, že som vedec, nie nomenklatúrny káder.“ Ševc od Zajaca nežiadal, aby PEN klub vyznával socialistické idey, ale: „Aby sme neboli proti. Ale to nebolo možné. Chystali sme ako prvé podpisovú akciu za uväznených. Nevedel to pochopiť.“
Keď Peter Zajac organizoval na 13. novembra 1989 konferenciu literárnych vedcov s názvom Dezintegrácia a integrácia slovenskej a českej literatúry, zo Ševcovho odboru prišli s tým, že sa to musí zrušiť. „Vraj dostali hlášku, že celý hotel v Piešťanoch, kde to malo byť, si objednali disidenti. Že príde z Prahy celý autobus na čele s Havlom. Vydesili sa a náš riaditeľ to vtedy zrušil.“
Zajac bol v tom čase v zahraničí, a keď sa vrátil, žiadal od svojho šéfa vysvetlenie. Pochopiteľne, že sa tam chystala aj podpora disentu. „Ale žiadny autobus sa, samozrejme, neobjednával. Povedal som riaditeľovi, že si to vyprosujem. Sľúbil, že sa to len odloží na január. Aj to potom v januári bolo. Ale to už bola iná situácia.“ (dam)
