BRATISLAVA - Po privatizácii SPP a troch rozvodných energetických podnikov zostal predaj Slovenských elektrární poslednou kľúčovou transakciou pred uzavretím privatizačného programu v sektore energetiky. Slovensko odštartovalo privatizáciu podstatného minoritného balíka akcií s manažérskymi právami začiatkom augusta.
Hodnotu privatizovaného podielu v elektrárňach je však podľa analytikov ťažké odhadnúť. Pre množstvo faktorov, ktoré ju podmieňujú, sa môže totiž pohybovať vo veľmi širokom intervale. Ani vláda, ani analytici poradenských firiem, ktoré sa usilujú o získanie poradenských mandátov, nezverejnili, aká suma by sa dala za elektrárne očakávať.
Proces sa uskutočňuje na prelome dvoch volebných období a transakciu bude môcť ukončiť až nový kabinet. Riziko spomalenia a odloženia privatizácie po voľbách existuje, keďže predstavitelia politických strán ako HZDS a Smer, ktoré sú na čele rebríčkov popularity, vyjadrili výhrady k postupu privatizácie.
„Budeme musieť počkať, aby sme videli, čo voľby prinesú a ako budú politické strany meniť názory na základe zloženia budúcej koalície a ekonomickej reality,“ povedal Paul Greeman, partner poradenskej spoločnosti Navigator Finance, ktorá na Slovensku pôsobila ako poradca energetických firiem z Nemecka, USA, Kanady či Španielska.
Finančný poradca slovenského kabinetu PricewaterhouseCoopers (PwC) sa domnieva, že navrhnutá štruktúra transakcie je kvalitná a zohľadňuje všetky aspekty privatizácie. Racionálny dôvod pre prípadný nesúhlas zo strany novej vlády preto podľa PwC neexistuje. „Nami navrhnutý proces berie do úvahy všetky pre a proti a všetky názory,“ tvrdí Peter Mitka z PwC.
Pre pokračovanie v privatizácii elektrární hovorí podľa odborníkov aj naštartovaný a neodvratný proces liberalizácie trhu s elektrinou, ktorý je podmienkou vstupu Slovenska do Európskej únie. Už od budúceho roka stratia elektrárne podľa návrhu vyhlášky ministerstva hospodárstva výhodu z pôsobenia na trhu chránenom pred dovozom elektriny zo zahraničia a budú postavené do konkurenčného boja.
„Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo si myslíme, že nemožno otáľať so vstupom strategického investora. Za situácie, keď sa otvára trh a do distribučných firiem vstupujú strategickí investori, by otáľanie s privatizáciou mohlo znamenať v konečnom dôsledku zhoršenie ekonomickej pozície elektrární,“ konštatuje Mitka. Skutočnosť, že elektrárne stratia časť svojho dominantného postavenia, by sa tak mohla podľa odborníkov odraziť aj na cene privatizovaného podielu.
Ďalším z faktorov, ktoré ovplyvnia konečný výnos, je aj spôsob regulácie cien. Od januára 2003 je určenie spôsobu a rozsahu uplatnenia dohľadu nad cenami elektriny v právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Možnosť zvýšenia svojich taríf by mali dostať aj Slovenské elektrárne, ceny by mali pritom pokrývať oprávnené náklady a primeraný zisk.
„Bez dostatočného pokrytia nákladov v cenách nie je možné očakávať, že dôjde k potrebným investíciám na obnovu a rozvoj energetických zariadení,“ uviedol nedávno Andrej Juris z americkej poradenskej spoločnosti Nera. Investori si od tejto úpravy sľubujú transparentnosť pri určovaní regulovaných cien.
Aj potenciálne problémy v štruktúre záväzkov sa odrazia v cene za elektrárne, pričom transparentnosť výkazov bude podľa Greemena výrazným faktorom pri určovaní ceny. Bilančná suma predstavovala ku koncu polroka 134,415 miliardy korún, pričom majetok spoločnosti krylo vlastné imanie vo výške 49,812 miliardy a ostatné pasíva v hodnote 3,003 miliardy korún. Cudzie zdroje predstavovali 81,6 miliardy, čo zodpovedá približne 60,7 % bilančnej sumy.
Otázka jadrových elektrární je tiež jedným z aspektov, ktoré ovplyvňujú záujem o elektrárne. Koncepcia predpokladá možnosť rozdelenia elektrární na dve dcérske spoločnosti, pričom jedna by prevádzkovala konvenčné energetické zdroje a druhá jadrové elektrárne.
„Opierame sa o jednoznačné stanoviská veľkej skupiny potenciálnych investorov, ktorí deklarovali, že nemôžu, aj keby chceli, nadobúdať jadrové aktíva. To nie je otázka ich neochoty alebo nesúhlasu s jadrovou energiou ako takou, to je otázka preferencií ich vlastných akcionárov, či dovolia tej-ktorej spoločnosti nadobudnúť jadrové aktíva v regióne strednej a východnej Európy,“ uviedol Mitka. (sita)
