Dlhé roky sú prozápadní voliči a voličky vystavení tlaku hrozby ďalšieho integračného zlyhania Slovenska v prípade návratu V. Mečiara k moci. Dnes je už jasné, že Mečiar a jeho partia nebudú súčasťou budúcej vlády a že ne-mečiarovské strany budú mať v budúcej NR SR ústavnú väčšinu. (To pri signáloch napríklad z KDH samozrejme neznamená, že ju bude mať aj Ficova vláda.) Paradigma „všetko iné, len nie Mečiar“ však ďalej žije svojím životom.
Rozpad SNS a vznik nového „HZDS bez Mečiara“ vykompenzovali neschopnosť bossov pravicových strán postaviť koalíciu schopnú vyhrať voľby 2002. Existuje slušná pravdepodobnosť, že Gašparovičova partia prekročí 5 % a oslabí HZDS. Motívy vzniku a rýchleho vzletu HZD sú totiž jasné a výsostne pragmatické: vďaka jasným signálom zo zahraničia vyššie aj stredné články HZDS pochopili, že Mečiarovo HZDS zostane v mene integrácie Slovenska do NATO a EÚ mimo budúcej vlády. Pre funkcionárov hnutia až po úroveň posledného okresu by zostať v opozícii znamenalo zostať mimo účasti na lukratívnych štátnych zákazkách, nepodieľať sa na zvyškoch z privatizácie, „neupichnúť“ na jeseň príbuzných a kamarátov na úradoch štátnej správy. Vznik pre Západ prijateľného HZD vyriešil pre mnohých dlhoročných Mečiarových súputníkov problém, ako si zabezpečiť prístup k „pôžitkom moci“.
Úspech HZD a jeho účasť v budúcej vláde budú znamenať koniec jednej etapy vývoja Slovenska. S koncom tejto etapy sa mení aj hlavná paradigma slovenskej spoločnosti. Hlavným problémom a výzvou sa pre slovenskú spoločnosť stáva masívna korupcia a klientelizmus.
Za dnešnej vlády tieto z arzenálu moci neodišli a do budúcej ju natlačia nielen HZD, ale aj iní. Kampane za desiatky a stovky miliónov korún majú svoju cenu. Za možnosť pozerať sa na nové tváre, nové zadky a nové kvality modrej farby budú chcieť investori nových aj starých strán dobre zaplatiť. Strany vedúce stomiliónové kampane sa ich budú usilovať splatiť miliardovými kšeftami pre dnešných dobrodincov. Či pôjde o stavbu atómových reaktorov, monopoly na vysielanie, tunely diaľničné alebo iné, jediný, kto ich môže a bude musieť zaplatiť, je občan – dnes volič, zajtra už len platiteľ daní.
Bolo by krásne veriť sladkým sľubom Smeru o ráznom boji s korupciou a bezprávím. Koho z takejto naivity nevyliečili náklady na jeho kampaň a iné skutočnosti, má možnosť všimnúť si, čo sa deje v Banskobystrickom samosprávnom kraji – jedinom, kde Smer v tejto chvíli vládne. Samozrejme, v spolupráci s HZDS a SDĽ. Ešte nová moc ani nestihla podľa prísne partajného kľúča rozdeliť posty vedúcich odborov a radových úradníkov (jeden sa ušiel aj synovi krajskej tajomníčky a nádejnej poslankyne Smeru – ale nedáte šancu mladému odborníkovi?) a už je na stole projekt kúpy luxusnej budovy niekdajšieho vedenia Slovenskej sporiteľne pre nový úrad. Cena? Bagateľ – čosi vyše štvrť miliardy korún. Účet pošlite daňovým poplatníkom.
Sú občania Slovenska odkázaní nečinne čakať v nádeji, že čas vylieči náš skorumpovaný partajný systém? Určite nie. Zápas o novú paradigmu – slušnú spoločnosť – môže začínať už teraz. Každý volič ho môže začať tým, že si nenechá televíziou, agentúrami alebo časťou mimovládnych organizácií vsugerovať strach z prepadnutia hlasu. Len strany, ktoré nemajú veľké záväzky voči svojim veľkým investorom, môžu reálne presadzovať neskorumpovanú slušnú politiku.
Autor: JURAJ MESÍK(Autor je kandidátom DS-DU)
Beata
Balogová
