Samovyhodnotenie programového vyhlásenia vlády po jej stredajšom rokovaní dostalo napokon zvláštnu formu – fraškovitú. Istý komediálny aspekt dostala síce už písomná podoba odpočtu vládneho programu, tlačovkové vystúpenie predsedu vlády však bolo predsa len kvalitatívne sebakritickejšie, aj keď pochybnosti o správnosti cesty si premiér vôbec nepripúšťal.
Anderovský rozmer humoru však dostal odpočet doterajšej činnosti kabinetu až po vzniku konfliktu vlády s Markízou. Najpopulárnejšej slovenskej televízii sa totiž podarilo spravodajsky ignorovať dianie na tejto tlačovke a vystúpenia členov vlády. Zásada nech dostane priestor aj druhá strana a princípy objektívneho spravodajstva dostali riadne zabrať – stranícky nezávislé médium však zrejme nepovažovalo za nevyhnutné informovať svojich divákov o udalosti dňa. Jemne hysterická však bola aj reakcia tlačového odboru Úradu vlády, ktorý podal oznámenie o porušení vysielateľa TV Markíza na Radu pre vysielanie a retransmisiu. Aj keď málokto pochybuje o nadštandardnej spriaznenosti Markízy a jedného politického subjektu, rozšírenie žabo-myšieho sporu aj na iné médiá a do „proklatě“ nízkych suterénov sú svedectvom, ako hlboko klesá tohtoročná predvolebná súťaž. Formulácie typu „zvládli sme Mečiara, zvládneme aj Dzurindu“, ktorou sa prezentoval šéf spravodajstva Markízy, sú na jednej strane značne nevydareným plagiátom flašíkovského hesla „ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne aj za Dzurindu“ (kde sa dokonca dajú nájsť aj fakty ako-tak potvrdzujúce toto zovšeobecnenie). Ale porovnať spor o televíziu, kde si jeden z jej majiteľov musel na pomoc proti tunajšiemu podsvetiu povolať podsvetie zvonka, s oprávnenými výhradami voči objektívnosti vysielania (lebo usilovať sa o pozastavenie vysielania TN Markízy môže len politický samovrah, a aj preto sa nedá čakať reparát z roku 1998), je značnou mediálnou nadprácou, verne kopírujúcou brutálne znižovanie úrovne predvolebného boja.
Beata
Balogová
