Pred šiestou večer pri kine Lamač nič nepripomínalo, že by mal nejaký míting byť. Kino bolo zamknuté, pred dverami sa netlačili žiadne davy ľudí. O osemnástej prišiel bradatý pán v obleku a s kufríkom. Bol z SOP.
Skúšal zamknuté dvere, obchádzal kino, snažil sa dostať dnu. Na prvý pohľad vyzeral na politika, ktorý sa mal stretnúť s občanmi. Pár minút po ňom prišiel Rastislav Blaško zo Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Politici SOP aj SDSS sú na spoločnej kandidátke SDĽ, obaja mali s Hajnovičom debatovať s ľuďmi.
Desať minút bezradne postávali, škrabali si hlavy, debatovali pred zamknutým kinom. V priľahlom nákupnom centre zatvárali obchody, ľudia odchádzali. Politici ostali na asfaltovej ploche pred kinom sami. Skúšali vojsť dnu cez krčmu. Nedalo sa.
Po chvíli spred kina odišli. Blaško nasadol do felície a človek z SOP do octávie. „Ja som zo Strany občianskeho porozumenia,“ predstavil sa pri svojom aute. „Mali sme tu mať spoločný míting, ešte popoludní mi v SDĽ potvrdili, že bude. Čakali sme pätnásť minút, ale kino je zavreté. Ale verím, že sympatie zachováte. Viem, že SDĽ je vo Veľkých Levároch, možno sa to tam natiahlo. Majú petičnú akciu kvôli Európskemu sociálnemu zákonníku.“
Nik iný dvere kina neskúšal, o míting, ktorý naozaj mal byť, nebol žiadny záujem. Tridsať minút po ohlásenom začiatku prichádzal do kina domácky oblečený fúzatý pán. Odomkol dvere. „Ale veď míting preložili na budúci týždeň,“ povedal a zase za sebou zamkol. (rf)
