Testovali sme reakcie politických strán na podnet od občana. Spomedzi desiatich strán, ktoré majú šancu dostať sa do parlamentu, tri na prosby nešťastnej ženy vôbec nereagovali.
Či sa politici zaujímajú o občana aspoň pred parlamentnými voľbami, a aj inak, než lákaním na sľuby, kvôli ktorým ich má voliť, sme testovali jednoduchým spôsobom.
Desiatim stranám a hnutiam, ktoré majú aspoň teoretickú šancu prejsť päťpercentnú hranicu, sme odoslali e-mail s prosbou zúfalej ženy v komplikovanej situácii. Žiadala o radu, na koho sa obrátiť, keďže nevie, ako ďalej žiť.
Chorá a bez peňazí
Príbeh, s ktorým sa žena na strany obrátila, je sčasti reálny. S podobnou prosbou sa totiž do redakcie svojho času ozvala skutočná osoba. V teste sme jej zmenili meno a príbeh pre potreby testu modifikovali.
Zjednodušene – pani má vážne zdravotné problémy, je po viacerých operáciách, nezamestnaná, živí dve školopovinné dcéry, exmanžel platí nízke výživné, aj to nepravidelne, a ona netuší, čo s tým.
Prosí preto o informáciu, na koho sa obrátiť, aby zistila, či nemá nárok na nejakú finančnú pomoc.
Po registrácii fiktívnej e-mailovej adresy na meno Jana Baginská sme prosbu v noci z piatka na sobotu, teda z 24. na 25. febuára odoslali nasledovným uchádzačom o hlasy voličov: Smer, SDKÚ, KDH, SaS, Most-Híd, SNS, SMK, HZDS, OĽaNO a 99%.
Všetci ju dostali na adresy, ktoré uvádzajú na svojich webstránkach ako základný kontakt, teda tie, ktoré by si pravdepodobne vybral aj bežný občan. Na odpovede sme čakali do 2. marca, teda sedem dní.
Sedem strán reagovalo, z nich päť viac či menej kompetentne, dve oznámili, že problém posúvajú konkrétnym poslancom. Tí sa však neozvali, čo môže, ale aj nemusí súvisieť s prebiehajúcou kampaňou, teda tým, že politici sú na cestách.
Tri zvyšné zoskupenia dotyčnú pani ignorovali úplne. Vo všetkých prípadoch ide o mladé, či úplne nové strany.
Ozvali sa prví, ale neporadili
Ako prvé už v pondelok ráno o 8.13 hod. reagovalo KDH s tým, že o konkrétnejšiu odpoveď požiadalo svoju poslankyňu Moniku Gibalovú, ktorá sa má zaoberať práve touto oblasťou. Tá sa najbližších päť dní neozvala, konkrétna rada teda nepadla.
V ten istý deň o 10.26 odpísala SDKÚ. Odpoveď bola pomerne strohá, pani však odporučili, aby sa obrátila na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v jej kraji, kde sa môže informovať o možných dávkach a pomoci.
Niekoľko minút po nich sa ozval aj Most-Híd. Podobne ako KDH oznámil, že problém posúva poslankyni Edite Pfundtner, ktorá by mala odpovedať. Do piatka sa tak nestalo.
O pol tretej poobede reagovalo HZDS. Poskytlo pomerne rozsiahlu odpoveď, pridalo kontakty spolu s adresami a telefónnymi číslami plus citácie zo zákona, ako postupovať, a za akých podmienok vzniká nárok na rôzne typy dávok.
O dva dni neskôr, teda v stredu ráno, odpovedala aj SNS. Prejavila ľútosť nad situáciou, v ktorej sa pani nachádza, a vymenovala inštitúcie, na ktoré sa môže obrátiť s tým, že tie sú „povinné vás informovať, ako máte postupovať, prípadne vám môžu pomôcť riešiť váš problém.“
Ako predposledná odpísala SMK. Nielenže odporučila inštitúcie, na ktoré sa obrátiť so žiadosťou o dávky, ale pridala aj relatívne podrobné informácie o tom, čo má pani urobiť pre zvýšenie sumy výživného na deti, či ako sa domáhať jeho pravidelného zasielania exmanželom.
V piatok sa ozval Smer. O pol tretej dorazila odpoveď od Viery Tomanovej s tým, že sa bude prípadom podrobne zaoberať, potrebuje však viac údajov. Poskytla aj svoje telefónne číslo, dokonca sa ponúkla, že ak na to pani nemá financie, zavolá jej ona sama a dohodnú sa na ďalšom postupe.
Neskoršiu odpoveď vysvetlila tým, že mail jej strana preposlala v pondelok a odvtedy sa ním popri iných povinnostiach zaoberala.
Problém je však podľa nej príliš komplikovaný a komplexný na to, aby poskytla rýchlu a jednoduchú odpoveď. „Na rýchlosti v tomto prípade nezáleží, zaoberám sa každým podnetom, ktorý mi príde od občanov. A nie je ich málo.“
Nefunkčný server a priveľa e-mailov
SaS, 99% aj Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti e-mail zúfalej pani ignorovali. Pýtali sme sa, prečo. Ani jedna zo strán sa nevyhovárala na kampaň, vďaka ktorej môžu byť ich predstavitelia rozcestovaní a administratíva v centrálach ochromená.
Strana Sloboda a solidarita podľa jej poslanca Martina Poliačika nereagovala, lebo im niekoľko dní nefungoval server a všetky maily z predchádzajúceho týždňa začala strana riešiť až v piatok 24. februára. Tak mal vzniknúť sklz, vďaka ktorému na žiadosť pani Baginskej zatiaľ nedošlo.
Na otázku, ako je potom možné, že na iný e-mail poslaný v približne v rovnakom čase strana promptne reagovala, Poliačik vysvetlil tým, že naň nebolo treba zháňať odbornú odpoveď, a tak odpísali rýchlejšie.
Nereagovala ani strana Igora Matoviča Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. „Správy z e-mailu, ktorý ste v teste použili, sú preposielané priamo mne. Odmietam, aby mi ich vybavovala asistentka, robím tak ja sám. Denne však mám aj 150 mailov, takže ich nestíham vybavovať. K tej správe som sa zatiaľ nedostal,“ vysvetľoval Matovič.
Iniciatíva 99% priznala, že na e-mail nereagovala, tvrdí však, že to nie je dôkaz ich nezáujmu. V stanovisku tlačového oddelenia píšu, že denne im chodia desiatky e-mailov, na ktoré zvyknú odpovedať do troch dní, v daný týždeň však mali väčší sklz. Vzniknúť mal zahltením schránok aj telefónov z dôvodu politicky motivovanej policajnej akcie proti podporovateľom 99%.
Preto v tejto súvislosti vyzývajú policajného prezidenta Spišiaka, aby si vstúpil do svedomia a zastavil hon na čarodejnice tak, aby mohli opäť vykonávať bežnú kampaň.
E-mail stranám
Vazeny pan alebo pani, uz neviem na koho by som sa v mojej situácii mohla obratit, vsade ma len odmietaju alebo ani nereaguju, tak skusam napisat aj vam. Potrebovala by som poradit. Byvam v B. Bystrici, mam 48 rokov a obrovske problemy s chodenim kvoli kolenu a bedrovemu klbu. Mam dve deti, zijeme bez manzela, ktory od nas odisiel, ked boli deti este male. Vyzivne plati nepravidelne, na obidve spolu 30 eur. Ja som bez prace, pracovala som ako predavacka, ale musela som odist kvoli zdravotnym problemom a s barlou ma nikto nezamestna, aj ked to este skusam.
Dcery chodia do skoly, co stoji dost vela a po zaplateni najmu a energii ,liekov a dalsich nutnych veci ledva dokazeme zaplatit stravu, cestovne do skoly a oblecenie. uz neviem kde by som mohla viacej usetrit, len sa zadlzujeme od rodiny. Mozno by som mohla dostat kompenzaciu alebo nejaky prispevok, lebo toto, z coho zijeme je naozaj mala suma. Bohuzial neviem, na co presne mam narok a kde sa obratit.
Preto by som sa chcela spytat, kam napisat, zatelefonovat alebo aj osobne ist, kde by mi vedeli povedat viac alebo aj poradit, co vlastne v takejto situacii mozem robit. Som uz zufala, mozno by som mohla napisat na ombudsmana, ale bohuzial nemam na neho kontakt. Velmi pekne dakujem a ospravedlnujem sa za chyby. S pocitacom aj internetom sa este ucim pracovat, mozno by som s nim raz mohla pracovat z domu a zarobit, aby sme zili trochu lepsie. Prosim dajte mi vediet, budem vdacna za kazdu radu,
Baginska Jana
