SMK číslo dva žije skoro výlučne z popularity svojho predsedu.
Po svojom odvolaní z čela SMK Béla Bugár viac ako rok dúfal, že sa na post predsedu strany opäť vráti. Pochopiteľne tiež váhal vymeniť parlamentné istoty za neistý úspech novej strany.
Po čase však aj Bugár pochopil, že ak chce opäť stáť na čele nejakej strany, musí si založiť vlastnú. A tak vznikol Most-Híd.
„Splnenie týchto záväzkov vám sľubujem aj v mene jednotky našej kandidátky Bélu Bugára,“ lúčil sa hlavný rečník večera Zsolt Simon na predvolebnom mítingu Mosta v Sládkovičove.
Bugár tam pôvodne mal vystúpiť osobne, a aj keď na veľké sklamanie voličov neprišiel, jeho duch sa ani na chvíľu neprestal vznášať nad prítomnými. Simon sa ním zaklínal neustále, ako sa sluší v prípade strany, ktorej hlavným lákadlom a najvýznamnejším bodom programu je jej líder.
Slušný Maďar
Idea nadetnickej strany typu Mosta, využívajúcej bugárovský mýtus sympatického Maďara prijateľného aj pre Slovákov, vznikla medzi maďarskými a slovenskými liberálmi dokonca dávno pred výmenou na čele SMK.
Často bývalí disidenti od takejto strany očakávali slovensko-maďarské historické vyrovnanie a v neposlednom rade aj vlastný návrat do politického rozhodovania. Potrebovali len presvedčiť Bugára, ktorý jediný mohol svojou popularitou celý projekt dostať do parlamentu.
Nadmieru pragmatický Bugár však nemal žiadny dôvod opúšťať SMK zaručujúcu mu živobytie a vplyv. Aspoň pokiaľ fungovala v strane tichá dohoda medzi ním a Miklósom Durayom, že sa navzájom nebudú pliesť do svojich vecí. Táto stratégia prestala fungovať, keď si slovenské médiá začali viac všímať nacionalistov v SMK.
Ak si Bugár chcel udržať svoju povesť, musel Duraya aspoň odsunúť do pozadia. Z konfliktu však ako víťaz vyšiel Duray tlačiaci pred sebou samoľúbeho Pála Csákyho. Nahrávala im únava z Bugára a znechutenie i závisť, ktoré sa v strane roky hromadili pre aktivitu Bugárovho „nadradeného ja“, podnikateľa Oskara Világiho a spol.
Podiel Bugára a jeho blízkych na spise Gorila je len logickým výsledkom fungovania SMK pod jeho vedením. Nič z toho nie je nové, aj keď o tom slovenskí a maďarskí intelektuáli pretláčajúci Bugára pred aj po vzniku Mosta mlčali.
Slovenskí preto, lebo o ozajstnom fungovaní Bugára v SMK, o pomeroch v strane aj v SMK ovládaných samosprávach nič nevedeli a vlastne ani nechceli vedieť.
Maďarskí síce mali reálnejší obraz, pre zmierenie so Slovákmi však potrebovali chrániť Bugárov pozitívny imidž. Preto svoje vedomosti slovenským partnerom nevešali na nos.
Stačí, že sú naši
Dôvody a okolnosti jeho vzniku sú dodnes najväčšou slabinou Mosta. Bugár sa síce zmieril s tým, že sa dve maďarské strany na Slovensku pravdepodobne neuživia a ak má nová partaj uspieť, musí vedieť zaloviť aj medzi slovenskými voličmi.
Etnický charakter SMK mu však plne vyhovoval, znamenal totiž aj lepšiu ovládateľnosť a nižšie nároky vlastných voličov („sú to tí naši, a to nám stačí“).
Aj nová strana tak má nadetnický skôr len imidž. Je to druhá SMK s čiastočne novým imidžom, ale prevažne starým obsahom a personálnym obsadením. Doplnená na viditeľných miestach dvomi-tromi Slovákmi, pri výbere ktorých bolo hlavným kritériom, že zostanú ticho a nebudú sa do ničoho pliesť.
V prvej desiatke kandidátov do volieb v roku 2010 bolo osem bývalých politikov SMK a dvaja Slováci vyhovujúci tejto požiadavke.
Zásadný posun nenastal ani na súčasnej kandidátke, kde sú na prvých desiatich miestach traja slovenskí kandidáti vrátane poslušného Rudolfa Chmela a Ivana Švejnu. Rovnaký vzorec sa opakuje v druhej desiatke.
Volič to trochu pokazil
Aké-také zdanie nadetnickej strany sa vlastne Mostu počas prvého parlamentného obdobia podarilo udržať len preto, že voliči trochu prepísali plány zakladateľov.
Krúžkovaním dostali do parlamentu poslancov za OKS a vyrovnali pomery v klube Mosta. Vedenia samotnej strany sa to však napokon nijako nedotklo.
To zostáva uzatvoreným klubom prevažne rodovo spriaznených podnikateľov, ktorí si spolu chránia svoje záujmy a zneužívajú etnický charakter strany, aby zakryli vlastné pôsobenie pred väčšinou spoločnosti.
Po predchádzajúcich vetách to bude znieť prekvapivo, ale aj napriek všetkým výhradám je Most jednou z mála strán na Slovensku, ktorú môžu v tejto mizérii aj presvedčení demokrati voliť. I keď len ako menšie zlo.
Stále patrí k stranám, ktoré posúvajú Slovensko smerom k Západu, k znižovaniu korupcie a transparentnejšiemu fungovaniu štátu. Už len preto, lebo je to záujem každej etnickej menšiny v každom štáte, ktorého inštitúcie môže väčšina proti menšine kedykoľvek zneužiť.
K druhému najdôležitejšiemu bodu svojmu programu (po Bugárovi), k znižovaniu etnického napätia na Slovensku, síce Most prispel len málo, ale aspoň niečím a situáciu určite nezhoršil. Na rozdiel od zvyšku, čo zostal v SMK, nie je len zahraničnou pobočkou Orbánovho Fideszu a neobhajuje jeho autoritársku politiku.
Problém je, že mnoho týchto pozitív funguje v dnešnom Moste stále tak nejako proti vôli tých, čo v ňom rozhodujú.
V žiadnej inej strane azda okrem SDKÚ preto krúžkovanie nemá taký význam ako práve tu. Je to jediný spôsob, ako realitu strany priblížiť k jej oficiálnemu imidžu. Lebo nadetnickú stranu veľmi potrebujeme.
