V politike je už viac ako dvadsať rokov. Je zhrozený zo situácie, ktorá po zverejnení spisu Gorila vznikla. Líder Mostu–Hídu hovorí, že rozhodovať z ulice o tom, kto bude v parlamente, sa nedá. Na to sú voľby. A tentoraz to bude po prvý raz, čo si ich výsledok vôbec netrúfne odhadnúť.
Ako Gorila ovplyvní výsledok stredopravých strán?
„Určite. Pomohli tomu aj nie šťastné vyjadrenia politikov. Ľudia už začínajú veriť všetkému, či sú to legálne alebo nelegálne odposluchy politikov, Sasanke, vystúpeniu pána Kočnera. Pomáhajú tomu aj médiá. Tento stav je strašný, lebo budeme 10. marca na základe neoverených informácií rozhodovať, ako bude vyzerať Slovensko za štyri roky.“
Utrpí aj Most-Híd?
„Nemám sa čoho obávať. Nepíše sa tam o ničom takom, že by to ohrozilo naše postavenie.“
Vidíte sa už v parlamente?
„Môžem sa tam vidieť až keď budeme vedieť, ako dopadli voľby. Som trošku aj naježený. Dvadsaťdva rokov je človek v politike, zrazu sa objavia nejakí ľudia, hovoria o Gorile, že staré strany treba zrušiť. Pár dní pred voľbami ich chcú odsunúť na jeseň. Najväčšia gorila je ten, kto pár týždňov pred voľbami dal na internet túto kauzu. Určovať z ulice, kto bude v parlamente sa nedá. Základom demokratického systému sú voľby. Sú to prvé voľby, kde si človek nemôže byť istý.“
Ste nervózny z prieskumov?
„Prieskumy sú jedna vec, hlavne teraz, keď sú rôzne obvinenia. Možno niektorí ľudia nepriznajú farbu, aby neboli obviňovaní, že podporujú „netrendové“ strany. Prieskumy sú jedna vec, hlasovanie druhé.“
Nemôžu za to, že ľudia vyšli do ulíc aj samotné strany, politici?
„Nedá sa povedať, že sme napríklad neriešili boj proti korupcii. Len v roku 2011 sme koľko takýchto zákonov prijali? Nemyslím len to, aby každá zmluva musela byť uverejnená, lebo inak je neplatná. Ale aj boj proti nekalým praktikám súdov, generálna prokuratúra. Ľudia si neuvedomujú, že to je beh na dlhé trate. Bez ľudí to nejde. Pokiaľ sa nenájde človek, ktorý začne aj oznamovať veci, sa nepohneme. Preto sme rozmýšľali prijať zákon, ktorý by chránil tých, ktorí by takýmto spôsobom boli ochotní aj vypovedať. Pamätáte si na boj proti mafii? V rokoch ´90 a ´91 sme začali mať problém s mafiou. Trvalo to niekoľko volebných období, kým sme prijali také zákony, že dnes niektorí bossovia sedia v base.“
Prečo mladí vyšli do ulíc, keď ste sa snažili problémy riešiť? Sú zmanipulovaní?
„Na to dôkazy nemám. Minimálne to ale vedie k chaosu, ktorý vyhovuje novým politickým stranám. To, čo ich mohlo ovplyvniť bolo, že krátko pred voľbami niekto dá na internet materiál, o ktorom nevieme, na koľko je pravdivý a o ktorom minister vnútra každú chvíľku informuje, čo z toho je pravdivé. Ako keby podsúval, že celý materiál je pravdivý. Tí, ktorí si mysleli, že potopia etablované strany zisťujú, že sa to otáča proti nim. Ľudia dnes uveria už aj tomu, keď zajtra budú tvrdiť, že Bugár má nie milenku, ale milenca.“
Priznali ste, že nikto nemá istotu, či sa dostane do parlamentu. Nepomohlo by Mostu-Híd, ak by ste sa spojili s SMK a išli do volieb spoločne?
„Dá sa dohodnúť s tým, kto to aj chce. SMK vyhlásila, že pôjde len v koalícii, čo je sedem percent. Choďte na južné Slovensko, kde nehovorím, že každý, ale každý druhý bilbord je popísaný: zradca, zradcovia. Týmto kampaňovala SMK pred dvomi rokmi. To isté sa robí aj teraz. Povedali sme, že vzhľadom k takejto atmosfére, ak by vznikla aj koalícia, by efekt nebol taký veľký. Preto sme navrhli jednu kandidátku. Neprišli ani rokovať.“
V programe máte vetu, že ste za spoluprácu so všetkými, ktorí súhlasia s tým, že otázky týkajúce sa menšín sa riešia so slovenskou vládou. Je to odkaz pre slovenských podporovateľov Mostu-Híd, že sa nechcete radiť s Budapešťou?
„Je to odkaz slovenským politickým stranám, že poďme problém riešiť tu a nenechajme možnosť niektorým rozoberať ho s Budapešťou.“
Je to aj vyhranenie sa voči SMK?
„My sa nestaráme o to, čo robí SMK. Maďarsko síce môže byť nápomocné v mnohých veciach, ale my si musíme problémy riešiť tu.“
Je SMK pre Most-Híd stále najväčším konkurentom?
„Na južnom Slovensku určite.“
Maďarský premiér Viktor Orbán dlhodobo ignoruje vašu stranu. Zmení sa to po voľbách?
„Nestaráme sa. Ponúkli sme možnosť, oni ju odmietli. Je to škoda, ale aj škoda Orbánovej vlády, lebo my tu prijímame zákony, ktoré nás posúvajú vpred. Napríklad zákon o používaní menšinových jazykov s viacerými úpravami, ktoré nikdy v histórii krajiny neexistovali. Oni ale počúvajú SMK, ktorá tvrdí, že zákon je krokom späť a teraz vidíme, že robí kampaň s dvojjazyčnými názvami, ktoré sme presadili.“
Ako vnímate jeho spôsob vlády?
„Nestarám sa o to. Je to vnútorná záležitosť susednej krajiny. Máme dosť našich problémov.“
Mali by mať slovenskí Maďari právo voliť v Maďarsku?
„Ak je to len právo, ako máme my, že Slováci, ktorí žijú v zahraničí, majú právo voliť, tak s tým problém nemáme. Funguje to vo väčšine európskych krajín. Ak by to ale malo byť, že si budú voliť svojho zástupcu do maďarského parlamentu, tak by vznikol aj problém legitimity. Koho by taký človek zastupoval?“
Aká koalícia by bola pre Most-Híd ideálna?
„Dobrá.“
To znamená?
„To je koalícia, ktorá bude stabilná, zodpovedná a bude hľadať kompromisy spoluprácou.“
Ktoré strany to dokážu zaručiť?
„Nedá sa povedať. Nevie sa ani kto bude v parlamente. Som zástancom stredopravej koalície. Ak Matovič bude v parlamente, takáto koalícia nevznikne. Neexistuje. S ním sa nedá. Hovorím to už od začiatku a nie som ochotný od toho cúvnuť. Viete, čo v stredu navrhol?“
Minútu ticha za priestupkovú imunitu.
„A to je čo? On si myslí, že z parlamentu treba robiť šaškáreň?“
A čo zvyšok pravice?
„Nevieme, koľko získa SDKÚ, KDH, ani koľko my. SaS? SaS má leták, s ktorým robí kampaň proti Smeru, SDKÚ, KDH a Most-Híd. Hovorí o vlastizradcoch. Môžeme uvažovať o tom, že dôjde vo vedení SaS k zmene názoru ohľadom eurovalu? Neviem povedať.“
Dá sa ale povedať, že si aspoň tieto štyri strany aj po tých dvoch rokoch ešte tak dôverujú, že by vaša spolupráca mohla fungovať?
„Aj to, čo sa deje v spoločnosti, aj to, čo sa udialo v SaS, že predseda Richard Sulík vynášal informácie, to všetko hovorí o tom, že by sme mali byť veľmi pozorní pri tvorbe budúcej koalície. Malo by to byť pre nás ponaučenie. Politika sa nerobí tak, ako nám ukázali neskúsení politici v tomto veľmi krátkom volebnom období. Možno to donúti politické strany k rozvážnosti.“
Vy poznáte Kočnera?
„Z videnia áno. Raz som ho videl na nejakej akcii.“
Bavili ste sa so Sulíkom o tom vynášaní?
„To už nemá význam.“
Viete si predstaviť sadnúť si s ním za jeden stôl?
„Ak sa ponaučí z toho, čo sa tu urobilo aj jeho pričinením, tak si to viem predstaviť. Nie som si ale istý, či si to uvedomí aj on.“
Nebolo chybou spolupráce to, že na kandiátke SaS sa dostali do parlamentu Obyčajní ľudia a na vašej kandidátke ľudia z OKS, ktorí si začali robiť vlastnú politiku. Neoľutovali ste to?
„Neľutujem. Jednu vec sme nevedeli, a keby mi niekto dopredu povedal, tak možno by som rozmýšľal, či sa to môže stať, a to, že hlavne Peter Zajac a niektorí ľudia okolo, tu začali vystupovať ako poslanci OKS. Také niečo neexistuje. Oni boli nezávislí kandidáti na našej kandidátke. Nemôžu budovať stranu OKS, keď nie sú v parlamente. Ale čo sa týka ich názoru, okrem eurovalu, a to platí aj pri SaS, vo väčšine prípadov sme sa vedeli dohodnúť. Pri eurovale nám ale padla vláda.“
Veľmi sa vás dotklo, keď vás koaliční partneri obvinili, že ste boli tými zradcami, ktorí pri voľbe generálneho prokurátora hlasovali za Dobroslava Trnku?
„Samozrejme, lebo ja som nikdy zradcom nebol ani nebudem. Rozhodujem sa podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Dodržiavam dohodu.“
Ste si stopercentne istý, že vaši poslanci to neboli?
„Každý mi to sľúbil. Prečo by som im nemal veriť? Zatiaľ každú dohodu dodržali, aj keď povedali, že o niektorých návrhoch mali pochybnosti.“
Viete, kto boli tí zradcovia?
„Keby som to vedel, tak už to dávno vie aj polícia. Ale viete, zradcovia. To zaviedol Sulík. Ak zloží poslanec sľub, tak môže hlasovať inak, ako povie predseda. Predtým nám nezvolili nášho človeka, hoci do inej funkcie. Mal som nazvať koaličných partnerov zradcami? Ale isté je, že v prípade generálneho prokurátora niektorí politici koalície nedodržali to, čo sľúbili, hoci vedeli, že môže padnúť vláda.“
Nezopakovalo by sa niečo podobné, ak by ste opäť spolu vládli?
„Nerobte z komára slona. Vždy, keď boli rôzne voľby, koľkokrát bola dohoda koaličnej rady a dopadlo to ináč. Toto nie je rarita, akurát, že pri tejto záležitosti premiérka aj vládna koalícia akcentovala, že potrebujeme generálneho prokurátora, od ktorého čakáme, že dôjde k posunom na prokuratúre.“
Súhlasíte s tým, že ak by Smer získal väčšinu, tak by sa Slovensko vydalo na maďarskú cestu, teda obmedzovanie demokratických slobôd?
„Ak by bol sám, je to lákavé pre každého politika, politickú stranu správať sa: mám väčšinu, robím si, čo sa mi zachce. Vždy, keď máte koaličného partnera, musíte sa s ním dohodnúť. Oveľa ťažšie získavate potom výsledok. Musíte veľa rokovať a hľadať kompromis. Čo rozmýšľa Smer robiť, ak by získal nadpolovičnú väčšinu, neviem povedať.“
V jednej diskusii ste Ficovi vytkli, že za jeho vlády bolo prijatých najviac protiústavných zákonov. Zareagoval s tým, že to je podľa maďarskej matematiky. Neurazilo vás to?
„Nie. V týchto reláciách, desať dní pred voľbami, možno padnú ešte aj tvrdšie vyjadrenia.“
Neprekážalo by vám teda sedieť vo vláde so Smerom, ktorého predseda má takéto poznámky?
„Povedal som to?“
Ja sa pýtam.
„Viete si predstaviť, že je reálny vznik spoločnej vlády, keď počúvame pánov Maďariča a Čaploviča, ktorí hovoria o tom, že ak sa dostanú do vlády, tak zmenia zákon o používaní menšinových jazykov a zrušia zoznam dvojjazyčných obcí? Vyvolajú napätie, keď budeme potrebovať stabilnú vládu, ktorá bude musieť okamžite riešiť problémy krajiny. Je to nereálne.“
Čiže so Smerom nie?
„ Z toho hľadiska nie. Poznáte nás. Nemôžeme prijať, že menšinová problematika sa bude zneužívať na odpútanie pozornosti a zvyšovanie napätia. To je nereálne.“
S kým potom to vlády?
„To je ten problém. Po dvadsiatich dvoch rokoch pôsobenia v politike som nie že neistý, ale znechutený. Nedá sa nič predpovedať. Nemôžete vedieť, čo sa za tie ostávajúce dni ešte objaví. Ak sa zajtra objaví niečo o hociktorej politickej strane, budú tomu ľudia veriť alebo nie? Pomaličky každé ráno, keď prídete do kancelárie, ju budem musieť nechať prekontrolovať, či mi tu niekto nenechal plošticu. Kam sme sa to dostali? Toto zapríčinili noví politici, ktorí v politike nemali žiadne skúsenosti. Nenaučili sa, že v politike sa treba aj prispôsobiť. Priniesť nové myšlienky, ale aj počúvať druhých.“
Bola by katastrofa, ak by sa do parlamentu dostali strany ako Obyčajní ľudia alebo 99 percent?
„Môže to byť katastrofa, ak budú môcť zasahovať do zostavovania vlády.“
Čo robíte proti tomu, aby sa to nestalo?
„Každý deň presviedčam ľudí. Denne mám minimálne tri stretnutia s novinármi a večer míting. Každý deň. V piatok dva. Cez víkend tri.“
Zdá sa, že to nestačí.
„A čo iné môžem robiť? Je to neštandardná situácia. Ak by mi to niekto povedal pred tromi rokmi, tak sa určite nevrátim do politiky. Teraz potrebujeme detektor lži?“
A čo potrebujeme?
„Hovoriť o najväčšom probléme republiky nezamestnanosti. Záchrana existujúcich pracovných miest a vznik nových. Naprieč celým parlamentom budeme musieť prijímať niektoré rozhodnutia, pretože na niektoré riešenia nestačí jedno volebné obdobie.“
Čo chce urobiť Most-Híd pre riešenie nezamestnanosti?
„Je viacero riešení.“
Skúste tie najdôležitejšie.
„Zdá sa, že naši predstavitelia na ministerstve pôdohospodárstva vyrokovali s Európskou úniou, ak to aj odsúhlasí, na ďalších sedem rokov väčšie dotácie pre poľnohospodárov, ktorí vytvoria aj ďalšie pracovné miesta.“
Koľko by takto mohlo vzniknúť nových miest?
„Podľa nášho odhadu hneď, ako dostane viac dotácie, je to niekoľko tisíc. Druhá várka príde po tom, keď príde na rad spracovanie. To znamená, že ten efekt môže byť niekoľko desaťtisíc miest. Len týmto jedným krokom. Hovoríme aj o tom, ako prepojiť stredné a vysoké školy na potreby trhu. Nie je možné, že sú odbory, z ktorých automaticky 30 percent vzdelaných ľudí končí na úradoch práce. Je to drahé pre štát.“
Je to problém, o ktorom sa hovorí roky. Čo ste pre riešenie urobili minimálne za posledný rok a pol?
„Na toto je potrebná dohoda naprieč celým parlamentom. Vláda nemôže zrušiť vysoké školy. Ale môžete povedať, kde je nedostatok pracovných síl. Takému odboru dáte 100 percent dotácie. Ten, ktorý je ako-tak obsadený, pôjde 80 percent. Ale tam, kde končia na úradoch práce, dáte len 50 percent. Takto štát pomaly donúti vysoké a stredné školy rozmýšľať ináč.“
Diskutovali ste o tom s koaličnými partnermi?
„Samozrejme. Dokonca ministerstvo školstva po prvýkrát začalo túto štatistiku sledovať. Rýchlo sa dá urobiť aj niečo iné. Dajme daňové úľavy zamestnávateľom, ktorí povedia, dám ti štipendium, odpracuješ u mňa päť rokov, ale musíš vyštudovať tento odbor.“
Hovoríte najmä o riešeniach súvisiacich so školstvom. Chcel by Most-Híd ministerstvo školstva?
„Máme na to odborníka.“
Koho?
„Napríklad Alžbetu Ožvaldovú, ale máme viacerých. Problém je ale v tom, že ak si predstaví niektorá politická strana, že Maďar by mal byť ministrom školstva, tak nabíja aj tú zbraň, ktorú ešte momentálne ani nemá.“
Pani Ožvaldová hovorí aj o prepracovaní metodiky výučby slovenčiny v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Čo ste pre to urobili, kým ste boli vo vládnej koalícii?
„Bol som kvôli tomu za štátnym tajomníkom aj ministrom školstva. Ten sa najskôr bránil vôbec tomu, aby sa slovenský jazyk vyučoval ako druhý jazyk. Nemôžeme povedať, aby sa vyučoval ako cudzí jazyk, lebo je to štátny jazyk. Tá metóda je ale podobná. Nemôžete vyučovať slovenčinu na škole s vyučovacím jazykom maďarským ako materinský. Minimálne sa uvoľnili niektoré učebnice, ktoré podobným spôsobom zachytávajú výučbu. Na tomto pracujeme.“
Sľubovali ste aj zmenu zákona o občianstve. To sa nepodarilo.
„Nepodarilo sa to práve kvôli Igorovi Matovičovi. Chýbali nám dva hlasy. Obrátili sme sa na Ústavný súd, mali sme 14 poslancov, ale fakticky 45 poslancov podporilo podanie, čiže sa nám aj v tomto prípade osvedčila spolupráca. Poslanci slovenskej národnosti tiež tvrdia, že zákon je protiústavný. Ústavný súd nech rozhodne.“
Prečo Most-Híd nepodporuje myšlienku, aby politici ručili za zlé rozhodnutia vlastným majetkom?
„Čo je to zlé rozhodnutie? Na ministerstve napríklad vypisujú výzvu na využitie eurofondov. Minister to môže ovplyvniť má možnosť do toho siahnuť na začiatku, keď je výzva a potom na konci, keď prebehla celá záležitosť. Je po výzve, začne sa hodnotiť, hodnotitelia pridávajú body a na základe toho vznikne nejaký zoznam. Na základe neho niektorí dostanú alebo nedostanú dotáciu. Potom sa to dostane k ministrovi, ktorý buď podpíše alebo nie. Nemá možnosť zmeny. Ako môže ručiť za to, že ten hodnotiteľ sa nepomýlil?“
Keď sú rozhodnutia o tendroch, ktoré jednoznačne poškodia štát?
„Aké napríklad?“
Nástenkový tender, emisie.
„Ak sa do zákona dá, že sa jedná o porušenie zákona, tak sa potom o tom dá uvažovať. Musí to byť vyšpecifikované, aby sa nestalo, že nikto nebude chcieť robiť ministra.“
Nie je zlyhaním vášho ministra životného prostredia, že sa mu nepodarilo dosiahnuť, aby neboli ohrozené eurofondy?
„Ja viem, že rokovania vyzerajú veľmi dobre a možno stratíme menej ako desať percent. Ale aj tak je to škoda.“
Z predvolebných prieskumov to vyzerá, že SDKÚ by sa nemusela dostať do parlamentu. Chýbala by vám?
„Neteším sa, že koaliční partneri takto padajú. Neverím tomu, že by sa nedostali. Ale nie som Sibyla.“
Kto vám chýbať nebude?
„Určite strany, ktoré len burcujú vášne, ktoré namiesto programov len upozorňujú na seba.“
Beata
Balogová
