BRATISLAVA. Na Slovensku je podľa predsedu Smeru Roberta Fica niekoľko tikajúcich bômb. Ako povedal pre agentúru SITA, za najväčší problém považuje zdevastovanie školstva.
Kvalita školstva je katastrofálna. „Otázka, čo s tým urobiť, by si vyžadovala celospoločenský konsenzus. Čo urobiť so zbytočnými strednými školami? Čo urobiť so zbytočnými vysokými školami? Ako sa postaviť k súkromným školám, ktoré na jednej strane vyťahujú peniaze od štátu, vyťahujú peniaze od rodičov a neposkytujú takú kvalitu, akú by mali poskytovať? Vzdelanie je podcenené, venujeme mu veľmi málo pozornosti,“ vyhlásil.
Za toto bude Slovensko podľa Fica pykať v nasledujúcich rokoch, pretože už nám odišiel obuvnícky a textilný priemysel, lebo sme neboli konkurencieschopní.
"Postupne odišla strojárska výroba, keď v krajinách ako je Čína, India, alebo hociktorá iná krajina, sú schopní takéto výrobky urobiť podstatne lacnejšie. Máme na niekoľko rokov automobilový priemysel, v poriadku. Ale čo keď sa stane, že po niekoľkých rokoch odíde aj tento? Aký segment tu zostane? Pokiaľ tu nebudú ľudia vzdelaní, ktorí budú schopní prinášať pridanú hodnotu do svojho produktu, do nejakého výrobku, tak Slovensko bude mať vážne problémy,“ konštatoval Fico.
Pre SDKÚ je najväčším problém práca
Za najväčší problém Slovenska považuje predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda pracovnú perspektívu. Ako povedal pre agentúru SITA, aj tí čo majú dnes robotu vedia, že v okolí je zle, že mnohé krajiny sa chvejú. „Preto sa pýtajú, či bude práca aj zajtra. Či bude práca aj pre naše deti,“ dodal.
Nezamestnanosť vidí ako problém aj predseda KDH Ján Figeľ, pretože je dlhodobo vysoká. „Osobitne v kategórii mladých ľudí je až rekordná. To je veľmi zlé pre jednotlivcov, ale aj pre rodiny a pre spoločnosť. Ak mladí ľudia zo školy idú na úrady práce, strácajú dôležitý čas vo svojom vývoji a v živote, ktorý môže byť aj rozhodujúcim. To sa musí zmeniť,“ povedal Figeľ pre agentúru SITA.
Odpovede na to podľa neho existujú. „Bol som komisárom pre vzdelávanie päť rokov. Považujem Európu za mozaiku, kde je množstvo príkladov aj gréckeho typu, ale aj napríklad nemeckého resp. fínskeho, dánskeho, kde mladí ľudia, alebo celkovo populácia, je kvalitne vzdelaná a krajina ako celok potom patrí ku konkurencieschopným alebo inovatívnym, čo znamená zamestnanosť a hospodársky rast,“ uviedol.
KDH chce zblížiť akademický a podnikateľský svet
KDH chce napríklad zblížiť svet akademický a podnikateľský. Vytvoriť fórum, ktoré do dialógu spolupráce a partnerstva vtiahne školy, hlavne univerzity, ale aj stredné školy s podnikateľmi, pretože jedni potrebujú kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá je pripravená pre súčasné pomery, nie pre kvalifikácie spred 20 rokov, alebo prekonané technológie.
„Druhá potrebuje pomoc, finančnú podporu, pričom spojenie týchto dvoch skupín vo forme základného fóra pre spoluprácu môže mnohé otázky a potreby veľmi konkrétne a konštruktívne riešiť,“ konštatoval Figeľ.
Namiesto stimulov veľkým zahraničným korporáciám chcú kresťanskí demokrati uprednostniť stimuly, alebo podporu pre podnikateľov, ktorí zamestnajú absolventov škôl vo forme odvodových prázdnin na rok, prípadne dlhšiu dobu podľa miery nezamestnanosti v regióne.
„Tým pomôžeme zamestnať kvalifikovaných ľudí v hospodárstve SR, čo je viacnásobne ekonomicky aj sociálne potrebné,“ dodal.
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár považuje za najväčší problém Slovenska rozhádanosť politických strán.
„Už bolo dosť hádok. Nemusím súhlasiť s názorom iného politika, ale skúsme hľadať nejaký kompromis, ktorý bude vyhovovať aj jednej aj druhej strane. Rozhádanosť nepomáha,“ vyhlásil v rozhovore pre agentúru SITA.
