BRATISLAVA. Za to, že Slovensko nevymiera, vďačíme najmä východniarom a cudzincom.
Prvé výsledky sčítania obyvateľov potvrdili demografické trendy, ktoré dlhodobo ukazujú spomaľovanie prírastku obyvateľstva a jeho starnutie.
Od posledného sčítania pred desiatimi rokmi pribudlo Slovensku len 17 581 trvalo bývajúcich obyvateľov, čo je iba 0,33-percentný prírastok.
Hoci sa na Slovensku stále rodí o niečo viac ľudí ako zomrie, prírastok stále viac zabezpečujú prisťahovalci.
V rokoch 2001 až 2003 to bolo len na nich, vtedy sa u nás prvýkrát narodilo menej ľudí ako umrelo. Situáciu načas opäť zvrátila vyššia pôrodnosť silných ročníkov, takzvaných Husákových detí.
„Prirodzený prírastok sa do roku 2020 zmení na úbytok a po pár rokoch ho už nedokáže kompenzovať ani migrácia a začne dochádzať k ubúdaniu obyvateľstva,“ upozorňuje demograf Boris Vaňo.
Ako rýchlo k tomu dôjde, bude záležať aj na schopnosti Slovenska lákať imigrantov. Podľa demografických odhadov by to mohlo byť už okolo roku 2025.
Nudu zaháňa aj rodina
Sčítanie ľudu
Počet rozvedených stúpol zo 4,3 percenta (2001) na 7,6 (2011), vydatých a ženatých je už len 41 percent namiesto 44,9, slobodných zostalo 42,3 percenta, počet vysokoškolsky vzdelaných stúpol zo 7,8 na 13,8 percenta, najvyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných má Bratislavský kraj (26), najnižší Trnavský (11,5 percenta), prácu s internetom ovláda 53,8 percenta obyvateľov.
Zdroj: Štatistický úrad
Pôrodnosť na Slovensku stále ťahá najmä východ Slovenska.
Najvyšší prírastok, nad tri percentá, zaznamenali podľa sčítania Prešovský a Košický kraj. Počet ľudí v nich stúpa aj napriek výraznému vysťahovávaniu za prácou.
„Pôrodnosť v týchto krajoch stále ovplyvňujú najmä vysoká religiozita, väčší podiel rómskeho obyvateľstva a nižší stupeň urbanizácie a životnej úrovne,“ vraví Vaňo.
Menej možností znamená aj menej konkurencie a ľudia na východe si tak rodiny zakladajú skôr a sú aj početnejšie.
Prírastok zaznamenali aj Bratislavský a Trnavský kraj, ktoré však ľudí získavajú najmä sťahovaním.
Najväčší úbytok sčítanie potvrdilo v Nitrianskom a Trenčianskom kraji. Juh Slovenska je špecifický aj pre vysoký podiel maďarskej menšiny.
„Prirodzený prírastok maďarského obyvateľstva je nižší než pri slovenskej populácii, stále viac sa prejavuje aj asimilácia a sťahovanie za prácou,“ hovorí sociológ László Gyurgyík.
Prímestský vidiek získava
Úbytkom obyvateľstva trpia aj najväčšie a najmenšie sídla.
Z veľkých miest sa ľudia sťahujú navôkol, aby kombinovali výhody mestského a vidieckeho života.
„Extrémne je najmä sťahovanie z Bratislavy do okresu Senec, ktoré už naráža na infraštruktúrne limity,“ vraví Vaňo. Za posledných desať rokov sem prišlo žiť asi štrnásťtisíc ľudí.
Opačný trend sčítanie ukázalo pri najmenších obciach. „Z malých ťažko dostupných obcí obyvateľstvo odchádza a trend starnutia až vymierania pokračuje,“ upozorňuje Vaňo.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Beata
Balogová
