Kandidátov budú zrejme voliči krúžkovať aj preto, aby ich kolegov z politiky vyhodili. Majú najmenej tri nové motívy.
BRATISLAVA. Ak na kandidátke SaS nebude mať najviac krúžkov, vráti mandát poslanca.
„Týmto chcem dať možnosť čím viac voličom voliť SaS,“ hovoril po zverejnení videozáznamov z domu Mariána Kočnera predseda SaS Richard Sulík.
„Má zmysel ísť voliť a rozdeliť jeden hlas a štyri krúžky,“ hovorí Lucia Žitňanská z SDKÚ. Do súboja o šéfku strany chce ísť, ak jej voliči dajú dosť preferenčných hlasov.
Voľby 2012 majú nový rozmer. Mnohí ľudia by mohli krúžkovať Žitňanskú, aby vymenila Mikuláša Dzurindu. Iní by mohli voliť iných kandidátov SaS, aby sa zbavili Sulíka.
Ďalší motív priniesla kandidátka OĽaNO. Aj po odchode ľudí blízkych OKS a KDS sú na nej stále regionálne aj celoslovensky známi občianski aktivisti, za ktorých by mohli hlasovať aj voliči, ktorí nemajú radi šéfa strany Igora Matoviča.
Krúžky tiež môžu, rovnako ako v roku 2010, meniť poradie v prospech slovenských mien na kandidátke Mosta-Hídu.
Pomohlo by viac obvodov
Krúžky
Voľby 2010
Najviac prednostných hlasov:
Robert Fico (Smer) 569 921
Rob. Kaliňák (Smer) 395 088
Pavol Paška (Smer) 224 332
Iveta Radičová (SDKÚ) 223 762
Ivan Mikloš (SDKÚ) 185 445
Najväčší skokani:
I. Matovič (SaS) o 146 miest
nasledovali ho ďalší traja členovia Obyčajných ľudí
P. Osuský (Most) o 30 miest
F. Šebej (MostHíd) a Ľ. Kaník (SDKÚ) o 24 miest
O. Dostál (MostHíd) a V. Lukáč (SNS) o 12 miest
R. Procházka (KDH) o 11 miest
„Voliči majú väčšiu motiváciu používať preferenčné hlasy. To, že treba voliť osobnosti, bolo aj súčasťou kampane,“ hovorí Pavel Haulík z agentúry MVK.
Myslí si, že Žitňanská skôr predbehne Dzurindu. Predpokladá tiež, že Matovič sa opäť prekrúžkuje z posledného miesta na zvoliteľnú priečku.
Krúžkovanie by podľa neho malo výrazne väčší vplyv, ak by sa Slovensko opäť rozdelilo na viac volebných obvodov a kandidátky by sa skrátili napríklad na dvadsať mien.
V KDH si pomerne širokú „krúžkovaciu“ kampaň platí právnik Radoslav Procházka, viditeľné bilbordy má Alojz Hlina z kandidátky Obyčajných ľudí.
Viditeľné sú aj bilbordy, ale najmä internetové aktivity viacerých kandidátov SaS - napríklad Juraja Drobu.
Na sociálnych sieťach pomerne často vidieť reklamu Miroslava Beblavého z SDKÚ.
Na sociálnych sieťach sa objavili aj viaceré iniciatívy na podporu krúžkovania.
Ide im o výmenu politikov, ktorí sú v parlamente roky, cez propagáciu krúžkovania ako takého, až po návody a testy, ako si vybrať názorovo najbližšieho poslanca. Po teste krúžkovania možno dokonca vyhrať auto.
Krúžkuje sa veľa
Preferenčné hlasy využíva veľa voličov. V roku 2002, keď na postup na kandidátke bolo treba najmenej desať percent z hlasov odovzdaných strane, krúžkovalo 67 percent ľudí.
Efekt krúžkov bol pritom takmer nulový. Z nezvoliteľného miesta sa pred desiatimi rokmi dostal do parlamentu len kandidát SMK Árpád Duka-Zólyomi.
Pred voľbami 2006 sa zmenil zákon a na zmenu poradia stačia tri percentá hlasov. V roku 2006 ich na kandidátky vyznačilo až takmer 80 percent hlasujúcich, v roku 2010 skoro 75 percent.
V roku 2010 sa do parlamentu prekrúžkovalo až jedenásť kandidátov.
Okrem štvoríc z OKS a Obyčajných ľudí na kandidátkach Mosta-Hídu a SaS sa to podarilo Radoslavovi Procházkovi z KDH, Ľudovítovi Kaníkovi z SDKÚ a Vincentovi Lukáčovi zo SNS.
Petrovi Osuskému z OKS na kandidátke Mosta stačilo na skok z nezvoliteľného 43. miesta 8200 hlasov, Lukáčovi čosi vyše 4000.
Voliči nekrúžkujú len ľudí z hornej časti kandidátky, aj posledné miesta na nej takmer s istotou zaručujú o niečo viac hlasov.
Kaník, bývalý predseda DS, v SDKÚ žiadal buď o miesto v prvej dvadsiatke, alebo o posledné, 150. miesto.
Preferenčný hlas bol najskôr jeden, dnes štyri
BRATISLAVA. Prednostné hlasovanie je nápad starý viac ako 150 rokov. Prvýkrát ho použili v roku 1840 v miestnych voľbách v austrálskom Adelaide.
Na celoštátnej úrovni ho úspešne zaviedlo až Belgicko v roku 1900 a postupne sa presadilo vo viacerých európskych krajinách s pomerným volebným systémom.
V prvej ČSR možnosť prednostných hlasov zaviedla až novela z roku 1933. Umožňovala prideliť krúžok jednému kandidátovi. Dosah na zloženie parlamentu to príliš nemalo. Štyri preferenčné krúžky zaviedol zákon v roku 1990.
V Európe sa nekrúžkuje všade. Napríklad v Španielsku nie je možné upravovať kandidátku. V Dánsku alebo v Holandsku sa krúžkuje jeden kandidát, v Česku, Grécku či Nórsku viacerí.
Vo Švajčiarsku môžu pri niektorých voľbách ľudia na kandidátne listiny dopisovať ďalšie mená.
Miroslav Kern
