BRATISLAVA. Skupina osobností kultúry, spoločenského života a vedy sa obáva, že podľa nich žalostná úroveň predvolebnej kampane sa odrazí aj na výsledkoch volieb a na budúcej podobe slovenskej politickej scény.
„Hrozí, že politickú scénu zaplnia neštandardné politické sily bez programu, bez odborníkov, bez predstavy o ďalšom smerovaní Slovenska. Hrozí, že sa môžu stať nielen lacnou kulisou v parlamente, ale aj súčasťou vlády. Rovnako hrozí, že z tohto nedôstojného politického zápasu vzíde jednofarebná vláda,“ uviedli vo vyhlásení, ktoré na tlačovej besede predniesol jeden zo signatárov ekonóm a vysokoškolský učiteľ Juraj Stern.
Osobnosti spoločenského života sa pýtajú, ako chce takáto politická reprezentácia riešiť problémy, ktoré pred nami stoja - ako prispeje k záchrane eurozóny a k tomu, aby do nej Slovensko patrilo. „Dnes nie je čas na experimenty.
Za chyby a nekompetentné rozhodnutia môžeme v časoch krízy zaplatiť neprimerane veľkú cenu,“ myslí si skupina osobností.
Zároveň upozorňujú, že v predčasných voľbách ide o veľa, lebo z nich vzíde vláda, ktorá by mala Slovensko vyviesť z hospodárskej i morálnej krízy, obhájiť jeho doterajšiu pozíciu.
Úroveň kampane je podľa osobností kultúry žalostná
Predvolebná kampaň podľa signatárov výzvy vôbec nehovorí o postojoch k zásadným problémom. „Namiesto toho sa stala dejiskom senzácií, osobných útokov a obvinení,“ uviedli. Myslia si, že viac než kedykoľvek predtým Slovensko potrebuje strany s históriou a najmä so skúsenosťami.
„Strany s jasným európskym rozmerom a medzinárodnými politickými väzbami, ktoré Slovensku zaručia dôstojné postavenie v orgánoch a inštitúciách EÚ. Strany, ktoré majú program a tiež dostatok vedomostí aj osobností, aby ho naplnili. Napriek chybám a omylom, ktorých sa dopustili, posunuli Slovensko dopredu. Priviedli ho do EÚ, do NATO, previedli ho cez ekonomické reformy a majú predpoklad previesť ho aj cez krízové obdobie,“ konkretizovali osobnosti vo svojom vyhlásení.
Predstaviteľov politických strán vyzvali, aby verejne deklarovali záväzok k zápasu s korupciou, k obnoveniu dôvery medzi občanmi a politickou mocou a k celkovej náprave politickej kultúry.
Osobnosti: Voliť treba
Publicista Juraj Alner pripomenul, že v roku 2016 bude Slovensko predsedať Európskej únii a zo sobotných volieb vzíde vláda, ktorá krajinu do tejto zodpovednej funkcie privedie.
"Treba, aby si voliči zvážili, koho volia a kto bude robiť celú tú obrovskú agendu - pripomínam nielen agendu administratívnu, ale Európa má aj svoj hodnotový systém, svoju kultúrnu dimenziu a toto všetko bude musieť Slovensko zvládnuť," dodal Alner.
Spisovateľka Oľga Feldeková hovorí, že ľudia sú v súčasnosti na vážkach a myslia si, že budú protestovať tým, že voliť nepôjdu alebo vhodia prázdnu obálku.
"Ja voliť rozhodne budem, pretože keď nepôjdem voliť, aj tak voliť budem - vlastne budem voliť toho, koho nechcem. Čiže každý by mal ísť k tej urne," myslí si Feldeková.
Greššo: Je tam dosť mien, ktoré môžu voliči krúžkovať
Podľa herca Jána Grešša by sa mali ľudia vo voľbách rozhodnúť pre rázny a jednoznačný krok do budúcnosti aj s ohľadom na minulosť.
"V tej minulosti nie vždy bolo všetko čisté a jasné. Myslím si, že ani v budúcnosti nebude všetko čisté a jasné," povedal Greššo.
Podľa jeho slov sa aj neduhy neustále točia v spoločnosti, či už lobing, protekcia alebo zvýhodňovanie. "Tie osobné záujmy, ak budú aj nejakým spôsobom preferované cez rôzne gorily, gorilky a rôzne zvýhodnenia, mali by smerovať v prvom rade k verejnému prospechu," povedal.
Volá po tom, aby ľudia pre rôzne kauzy nezatrpkli a odmietli ísť k voľbám. Na kandidátkach je podľa Grešša dosť mien, ktoré môžu voliči krúžkovať, ak majú k iným výhrady.
"Nezahadzujme flintu do žita," dodal. Ľudia nemusia voliť politikov presne tak, ako sú usporiadaní na kandidátkach, nabádal aj historik Milan Zemko.
"Veľkým politickým výdobytkom, veľkým demokratickým nástrojom je možnosť krúžkovať kandidátov," dodal.
Vyhlásenie podpísali Juraj Stern (ekonóm, vysokoškolský učiteľ), Juraj Alner (publicista, novinár), Martin Bútora (sociológ), Vladimír Bužek (fyzik). Oľga Feldeková (spisovateľka), Ján Greššo (herec, riaditeľ divadla), Peter Hunčík (lekár), Peter Juščák (spisovateľ), Dušan Kováč (historik), Milan Lasica (herec), Grigorij Mesežnikov (politológ), László Szigeti (vydavateľ), Soňa Szomolányi (sociologička), Štefan Šlachta (architekt), Katarína Zavacká (historička) a Milan Zemko (historik).
