Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Záhorie zasiahlo v pondelok tri minúty pred polnocou slabšie zemetrasenie.
„Lokálne magnitúdo, ktoré sme odhadli na základe záznamov seizmických staníc, dalo hodnotu 2,9,“ povedal profesor Peter Moczo z Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied.
Epicentrum malo v okolí Studienky ale zaznamenali ho stanice nielen v okolitých krajinách ale až v Rumunsku.
Silná rana
Zemetrasenia
Na Slovensku
5. júna 1443 – otrasy takmer zničili Banskú Štiavnicu; 28. júna 1763 – v Komárne zahynulo 63 ľudí; 15. januára 1858 – vlnenie zeme poškodilo takmer všetky domy v Žiline; 9. januára 1906 – Dobrá Voda, najsilnejšie zemetrasenie 20. storočia.5. júna 1443 – otrasy takmer zničili Banskú Štiavnicu; 28. júna 1763 – v Komárne zahynulo 63 ľudí; 15. januára 1858 – vlnenie zeme poškodilo takmer všetky domy v Žiline; 9. januára 1906 – Dobrá Voda, najsilnejšie zemetrasenie 20. storočia.5. júna 1443 – otrasy takmer zničili Banskú Štiavnicu; 28. júna 1763 – v Komárne zahynulo 63 ľudí; 15. januára 1858 – vlnenie zeme poškodilo takmer všetky domy v Žiline; 9. januára 1906 – Dobrá Voda, najsilnejšie zemetrasenie 20. storočia.5. júna 1443 – otrasy takmer zničili Banskú Štiavnicu; 28. júna 1763 – v Komárne zahynulo 63 ľudí; 15. januára 1858 – vlnenie zeme poškodilo takmer všetky domy v Žiline; 9. januára 1906 – Dobrá Voda, najsilnejšie zemetrasenie 20. storočia.
Zdroj: Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK
„Zobudila som sa na silnú dunivú ranu, ktorá akoby vyšla zo zeme. Vzápätí nato zatriaslo posteľou aj skriňou,“ hovorí Petra Spustová zo záhorskej obce Závod.
Epicentrum bolo od jej domu podľa hlásení vedcov menej ako desať kilometrov. Čakala zľaknutá v posteli, čo sa bude diať ďalej.
„Trvalo to však len chvíľku, nejaké tri sekundy a potom bol pokoj. Dúfam, že už sa to nestane,“ dodala Spustová. O prípadných škodách nevie, ani im ani nikomu koho pozná sa nič nestalo.
Zemetrasenie bolo neobvyklé malou hĺbkou hypocentra. „Predpokladáme, že hĺbka ohniska bola niekde okolo päť kilometrov,“ dodáva profesor Moczo.
V tomto prípade vedci predpokladajú, že išlo o asi päť kilometrov a sprevádzalo ho ďalších päť otrasov. Tie však účinky na ľudí či budovy nemali.
Stovky otrasovOtrasy v okolí Malých Karpát nie sú nezvyčajné, za posledných 20 rokov tu bola väčšina zemetrasení zaznamenaných na Slovensku.
Len za roky 2007 až 2008 u nás lokalizovali 118 zemetrasení.
„Nejde o ojedinelý jav a zemetrasenie v tejto oblasti nás neprekvapuje,“ dodáva profesor Moczo.
Najväčšie zemetrasenie bolo podľa vedcov na Slovensku v 15. storočí. Otrasy vtedy zničili veľkú časť Banskej Štiavnice.
Juh Slovenska zasiahli vlani v januári s odhadom lokálneho magnitúda bol 4,7 otrasy zemetrasenia, ktorého epicentrum bolo asi päť kilometrov od maďarského mesta Tatabánya.
„Územie Slovenska môžeme charakterizovať ako oblasť so strednou úrovňou zemetrasnej aktivity,“ vysvetľuje seizmológ Jozef Kristek.
Podľa neho sa maximálne očakávané magnitúdo pre oblasť západných Karpát pohybuje v intervale od 6,2 do 6,8.
