Zisky paroplynu zo zmluvy s elektrárňami neboli automatické, ako tvrdí minister.
BRATISLAVA. Či Slovensko naozaj prišlo privatizáciou bratislavského Paroplynového cyklu (PPC) o 15 miliárd korún, ako vyhlásil v pondelok minister vnútra Daniel Lipšic z KDH, nie je isté.
Minister argumentuje zmluvou, podľa ktorej musia Slovenské elektrárne odoberať od paroplynu elektrinu až do roku 2013 za ceny vyššie ako trhové.
Zmluva podľa Lipšica zaručovala Pente ako kupcovi PPC zisky na roky dopredu.
Minister vnútra sa opiera o analýzu audítorskej spoločnosti PwC, ktorú v roku 2004 predložil na rokovanie vlády vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko. Z rokovania ju v poslednej chvíli stiahol.
Skutočnosť bola iná
Osem rokov stará analýza audítorov, ktorí štátu radili pri predaji Slovenských elektrární, odhadla možné škody vtedy štátneho podniku na 7 až 15 miliárd korún. Vychádzali zo zmluvy s PPC a z odhadov vývoja cien.
„V roku 2004 nikto nedokázal odhadnúť, či v roku 2007 budú ceny elektriny na úrovni 80 až 85 eur a nikto by nepovedal, že v roku 2008 bude kríza,“ komentuje Peter Marčan z Inštitútu energetickej bezpečnosti.
Napokon sa situácia zvrtla tak, že elektrina v roku 2008 zdražela tak, že elektrárne mohli na kontrakte s paroplynom krátkodobo aj zarábať, hoci by predávali megawatthodinu za 70 eur, ako odhadla analýza PwC.
Celkovo je cenový vzorec, s ktorým ráta zmluva pre paroplyn, skôr výhodou, hovorí partner audítorskej firmy KPMG Ľuboš Vančo.
„Naprojektovaná cena je skutočne štedrejšia smerom k paroplynovému cyklu ako k Slovenským elektrárňam,“ zhodnotil aj Michal Hudec z portálu Energia.sk ceny elektriny v exkluzívnej zmluve s elektrárňami.
„Navyše, je v záujme Slovenských elektrární nakupovať drahšiu elektrinu z plynu, keď si ju dokáže firma sama vyrobiť lacnejšie?“ pýta sa Hudec.
Povinnosť meniť zmluvy
Záujemcovia o paroplyn však vedeli, že kúpou podniku nezískajú príjmy od elektrární automaticky, ako to tvrdí minister Lipšic.
Už v podmienkach privatizačného tendra o paroplyn sa píše, že Slovenské elektrárne považujú zmluvnú cenu za privysokú a s novým majiteľom PPC chcú o zmluve rokovať.
Táto podmienka sa dostala nakoniec aj do zmluvy, ktorou Penta prebrala podiel v paroplyne.
„Kupujúci sa zaväzuje vyvinúť všetko potrebné, rozumne možné a právne dovolené úsilie na úpravu vzťahu tak, aby boli odstránené netrhové zvýhodnenia PPC na úkor obchodného partnera,“ píše sa v úryvku zmluvy, ktorý SME poskytla Penta.
Partner KPMG Vančo pripúšťa, že takto nastavené privatizačné podmienky mohli ovplyvniť výšku ponúk jednotlivých uchádzačov.
Lipšic ukazuje, že často nie sú dôležité dohody, ale to, či nejaký politik chce vyhrať súťaž v krúžkovaní, píše Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Nové kontrakty
Či to tak naozaj bolo, nemožno overiť. Záujemcovia o paroplyn sa už k privatizácii vyjadrovať zväčša nechcú.
„Kúpnu cenu sme stanovili na základe našich vtedajších skúseností, poznatkov a rizík trhu s teplom a elektrickou energiou,“ reagoval člen predstavenstva Dalkie Vojtech Červenka. Dalkia ponúkla za paroplyn najmenej, a to 1,2 miliardy korún.
Penta vyrokovala novú zmluvu s elektrárňami až dva roky po kúpe paroplynu, čo podľa hovorcu Penty Martina Danka malo dosah na hospodárenie PPC rádovo v stovkách miliónov korún.
„Nová zmluva pre nás stanovuje menej nevýhodné podmienky, ale celkové náklady sú stále vyššie ako z nej plynúci ekonomický úžitok,“ píše sa o novej zmluve v účtovnej závierke elektrární z roku 2009.
Elektrárne prerábali ďalej
Paroplynový cyklus musel s elektrárňami vyrokovať novú zmluvu, aj tá bola preň výhodná.
BRATISLAVA. Analýza ministerstva hospodárstva, ktorú v roku 2004 vypracovala audítorská firma PwC, hovorí, že Slovenské elektrárne prerobia na zmluve s Paroplynovým cyklom do roku 2013 ročne sedemsto miliónov až jeden a pol miliardy korún.
Slovenské elektrárne v roku 2005 odhadovali, že za deväť rokov prerobia na zmluve s paroplynom 11,7 miliardy, čiže asi 1,3 miliardy ročne.
O rok neskôr, keď manažéri Penty vyrokovali s elektrárňami novú zmluvu, bola očakávaná strata asi 1,16 miliardy korún ročne.
Penta v tom období zároveň kúpila od Slovenských elektrární aj zvyšných desať percent akcií paroplynu.
Zaplatila za ne 600 miliónov korún, pričom 90-percentný podiel ju stál dva roky predtým len dve miliardy korún.
Celkovú stratu za celé zmluvné obdobie budú vedieť Slovenské elektrárne a Enel povedať o rok, keď by sa mali podmienky zmluvy s paroplynom zmeniť na trhové.
Zmluva síce bola v roku 1999 podpísaná na štvrťstoročie, no pre elektrárne nevýhodné cenové podmienky platia len do roku 2013.
Elektrárne majú takúto nevýhodnú zmluvu podpísanú ešte aj so spoločnosťou Slovalco.
Krajniak: Aj mne sa to zdá absurdné
MILAN KRAJNIAK bol až do zverejnenia kauzy Gorila poradcom ministra vnútra Daniela Lipšica. V roku 2004 ako člen prezídia FNM hlasoval za privatizáciu PPC Pente.
Vedeli ste o exkluzívnej zmluve, ktorú mal PPC so Slovenskými elektrárňami?
"O zmluve som sa dozvedel približne pred mesiacom. Keby som o tom vedel, za privatizáciu by som nehlasoval."
Ako je možné, že člen prezídia nebol informovaný o niečom, čo minister hospodárstva zavesil na web úradu vlády?
"Vtedy som sa na web úradu vlády nepozeral, ale myslím, že pán Rusko to tam zavesil až po hlasovaní."
Ale Rusko to aj verejne kritizoval.
"Vnímal som to vtedy tak, že na fonde boli dve skupiny. Jedna za Pentu, druhá za Eon. Diskutovalo sa, ktorá ponuka je lepšia, ale výberová komisia odporučila PPC Holding spadajúci pod Pentu. Výkonný výbor tento návrh schválil a my sme ho podporili."
Nie je to zvláštne, že vás nikto o existencii zmluvy neinformoval?
"Spätne som si pozeral materiály, ktoré som mal, či tam niekde bola zmienka o tej zmluve a neurobil som chybu, ale nenašiel som ju tam a myslím, že by som si to pamätal."
Vraj aj všetci uchádzači o existencii zmluvy vedeli.
"K tomu sa neviem vyjadriť. My sme so žiadnym z uchádzačov do styku neprišli. Dostali sme už vyhodnotenie tendra."
Nie je to absurdné, že o tej zmluve nikto z politikov nevedel?
"Aj mne sa to zdá absurdné."
Ako hodnotíte iniciatívu ministra Lipšica?
"Je správna."
Ako si ale vysvetľujete, že ak všetci vedeli o exkluzívnej zmluve, nikto z nich nedal výrazne vyššiu ponuku?
"Neviem si to vysvetliť. Ponuky do dvoch miliárd korún som si vysvetľoval tak, že bez tej zmluvy to bola investícia, ktorá by sa vrátila do desať rokov. To sa mi zdalo v tom čase logické. Nevidel som na tom nič zlé. Keby som vedel o existencii danej zmluvy a ja dával ponuku, stanovil by som si limit päť miliárd."
Prečo nikto takú ponuku nedal?
"Neviem."
Ale Penta tvrdí, že to tak nie je, že tam boli úvery, záväzky a bolo potrebné sa vysporiadať s rôznymi zmluvami.
"Ak by to nebolo tak lukratívne, prečo potom kúpili desať percent od Enelu za oveľa vyššiu cenu ako kúpili 90 percent od štátu? Toto je to kľúčové, čo tiež nedáva logiku."
Kto podľa vás zlyhal?
"Keď som si v spise Gorila prečítal ako pani Bubeníková tvrdí, že je to jej slabé miesto, ešte niekoľko týždňov som si myslel, že asi tam bol problém s hlasovaním preto, že Eon dal o dvesto miliónov vyššiu ponuku. Nedošlo mi, že sa nebavia o dvesto miliónoch hore-dole, ale o miliardách."
Tak kto zlyhal?
"S istotou sa dnes dá povedať iba to, že informáciu mal pán Rusko, uchádzači, neviem. Nechcem teraz na nikoho hádzať špinu."
Monika Tódová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
