Predseda Smeru označuje ministra vnútra Daniela Lipšica za nedôveryhodného herca, ktorý sa verejne priznal, že bol pri krádeži. Z vlády ho napriek tomu nevylučuje a sľubuje tiež zachovať jeho vyšetrovací tím zameraný na Gorilu.
Nedávno ste jednoznačne hovorili, že aj keď bude mať Smer väčšinu, budete hľadať koaličného partnera. Teraz už pripúšťate, že Smer môže vládnuť aj sám. Čo sa zmenilo?
„Zmenil sa postoj malých strán, ktoré nám oznámili, že v prípade, že bude mať Smer nadpolovičnú väčšinu, nebudú s nami ani rokovať. Ak sú takí neúctiví, že nemajú záujem ani rokovať, tak my musíme verejnosti povedať, že zoberieme zodpovednosť do vlastných rúk. Ale napriek tomu si myslíme, že pre Slovensko by bola najlepšia dvojkoalícia.“
SNS rokovania so Smerom neodmieta. Ak všetci ostatní odmietnu, uprednostníte koalíciu s SNS alebo samostatnú vládu?
„Hovorme o stranách, ktoré majú reálne šancu vstúpiť do parlamentu a ja si myslím, že SNS s tým bude mať veľký problém.“
Keď to takto analyzujete, tak ktoré strany podľa vás budú v parlamente?
„Pýtali ste na SNS a nevidím dôvod komentovať iné strany.“
SDKÚ bude v parlamente?
„Mne to je jedno. Podstatné je, aby sme my získali výsledok, ktorý bude lepší ako v roku 2010, pokiaľ ide o počet poslaneckých mandátov. Chceli by sme postaviť silnú dvojkoalíciu, ale ak nastanú tri okolnosti, o ktorých stále hovorím, teda nízka účasť, dobrý výsledok Smeru a prepadnuté hlasy v prvom kole a odmietnu s nami rokovať, tak zostavíme vládu sami. Čo to máme nechať ležať na ulici?“
Robert Kaliňák povedal, že ťažké časy nevyhnutne potrebujú vládu, ktorá by mala ústavnú väčšinu. Čo by ste s ústavnou väčšinou robili, keby ste ju získali?
„Neplašte verejnosť. Ústavná väčšina je veľmi nebezpečná, pokiaľ ju má vládna moc.“
Teda nesúhlasíte s Kaliňákom?
„Vládna moc je užitočná, ak má menej ako 90 hlasov, pretože ak potrebuje prijať ústavný zákon, musí sa uchádzať o hlasy menšiny z opozície. Takéto ústavné rozhodnutia sú veľmi stabilné. Napríklad zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý vznikol vďaka hlasom Smeru ako opozičnej strany, má veľkú stabilitu a dlho vydrží. Ak by ho prijala iba ústavná väčšina v rámci vládnej moci a niekedy v budúcnosti by sa vytvorila iná ústavná väčšina, bola by veľká pravdepodobnosť zmeny takého zákona. Preto som pri ústavných zákonoch vždy za spoluprácu väčšiny a menšiny.“
Nemáte teda žiadny plán na akékoľvek ústavné zmeny?
„Absolútne nie. Nevidím žiadny dôvod na zmeny ústavy, to hovoria len ľudia, ktorí proti ústave hlasovali. V septembri budeme oslavovať dvadsiate výročie prijatia ústavy a môžeme urobiť nejakú inventúru, ale nemyslím si, že je v nej niečo také, čo by si vyžadovalo okamžité zásahy. Nepatrí to medzi priority politiky Smeru.“
FOTO - SME -TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Budete chcieť po voľbách novú voľbu generálneho prokurátora?
„V tomto okamihu by bolo správne počkať na rozhodnutie Ústavného súdu, teda na to, ako sa pozerá na voľbu generálneho prokurátora a na právomoci prezidenta. Počkajme si, ako rozhodnú a potom sa môžeme baviť ďalej. Jozefa Čentéša vnímame ako politicky vybraného, čisto koaličného kandidáta. Preto sa mi na tom najviac páči, keď niektorí pravicoví politici hovoria, že Smer chce iného generálneho prokurátora, aby zametal kauzy pod koberec. Lenže oni si vybrali svojho generálneho prokurátora, takže kto chce vlastne čo zametať? Ak Ústavný súd neprikáže prezidentovi vymenovať pána Čentéša, ak sa jeho ústavné sťažnosti ukážu ako neopodstatnené a ak sa potvrdí, že prezident môže, ale nemusí vymenovať generálneho prokurátora, tak je veľmi pravdepodobné, že ak budeme vo vláde, pristúpime k novej voľbe. Ale hľadali by sme človeka, ktorý by získal podporu aj od opozície.“
Dobroslava Trnku by ste v opakovanej voľbe nepodporili?
„Hľadali by sme človeka, ktorý má šancu získať si aj podporu opozície.“
Ak Ústavný súd rozhodne, že voľba Čentéša bola v poriadku a bude vymenovaný, nebudete sa už snažiť zmeniť to?
„To je iný problém. Podania na Ústavnom súde smerujú k pokynu pre prezidenta, že musí rešpektovať vôľu Národnej rady. Potom s tým už neurobíme nič, prezident ho bude musieť vymenovať.“
Naznačovali ste, že budete mať snahu zmeniť legislatívu upravujúcu fungovanie prokuratúry a pokúsiť sa predčasne ukončiť Čentéšovo funkčné obdobie.
„Keď bude vymenovaný prezidentom, už s tým neurobíte nič. My len pripomíname, že ide o čisto politického nominanta, ktorý bol zvolený na tretí-štvrtýkrát po tom, čo poslanci vládnej koalície organizovali voľbu kandidáta za veľmi podozrivých okolností.“
Na Ústavnom súde sú aj disciplinárne konania proti Štefanovi Harabinovi. Ak budete mať ministerstvo spravodlivosti, bude ich chcieť prehodnotiť či stiahnuť, alebo budete čakať, ako to dopadne na súde?
„Nepoznám krajinu, kde by člen exekutívy takýmto spôsobom atakoval predsedu Najvyššieho súdu a je úplne jedno, kto je ministrom spravodlivosti a kto predsedom Najvyššieho súdu. Z podaní pani Žitňanskej je evidentný zámer bojovať s Harabinom, je to jej džihád a na ministerstve v podstate nič iné nerobila.“
Vecne nevidíte na jej podaniach voči Harabinovi nič opodstatnené?
„Nie som tu na to, aby som hodnotil, či niečo je, alebo nie je pravda, o tom nech rozhodnú príslušné orgány. Len tvrdím, že to, čo robí pani Žitňanská, je politicky špinavá robota voči predsedovi Najvyššieho súdu.“
Kto, ak nie minister spravodlivosti by mal zasiahnuť, keď sú podozrenia, že Štefan Harabin ovplyvňoval konania na Najvyššom súde alebo nerešpektoval náhodné prideľovania spisov?
„Videl som tlačovku pána Budaja, kde povedal, že mu pani Žitňanská a Frešo všeličo núkali, ak sa vzdá kandidatúry na primátora Bratislavy. Videl som aj rozhodnutia pani ministerky o personálnych otázkach, kde za šéfov súdov vymenovala ľudí, ktorí majú obrovské problémy s disciplínou. Neriešte tieto veci, nie je to problém politikov.“
Je to politický problém. Ako sa zachová minister spravodlivosti za Smer?
„Smer nie je vo vláde.“
Prikláňate sa teda skôr k tomu, že podania ministerky Žitňanskej stiahnete.
„Z čoho vyvodzujete tento záver?“
Pomerne tvrdo sa vyjadrujete, že to bol neprimeraný zásah exekutívy do postavenia justície.
„Je to vyslovene politický boj pani Žitňanskej, to je všetko, čo k tomu môžem povedať.“
Ľuďom sľubujete istoty a súčasne hovoríte, že treba ozdraviť verejné financie. Ako sa dajú dosiahnuť dva také protichodné ciele?
„Na rozdiel od pravice sme otvorení a hovoríme, že treba zaviesť vyššie dane pre bohatých a silných. Keď sa spýtate pravice, ako chce ozdravovať verejné financie, tak skončíte pri bláboloch typu spotrebnej dane z alkoholu alebo tabaku, ale všetci vieme, že tieto dane v žiadnom prípadne neozdravia verejné financie. Rozdeľovanie verejných zdrojov je na Slovensku neúnosné. Tí, čo majú vysoké príjmy a obrovské zisky, budú musieť platiť viac do spoločnej kasy. Nemôžeme sa dotýkať ľudí s nízkymi a strednými príjmami a držíme zásadu, že nechceme zvyšovať DPH pre základné tovary a služby. Ak má niekto príjem 300 eur, všetky svoje peniaze minie na základné životné potreby a keď mu zvýšite DPH, pôjde dole jeho životná úroveň. Ale ak má niekto plat štyritisíc eur a zdvihnete mu daň z príjmu, tak to tak nepocíti. To je solidarita, to je sociálnodemokratický pohľad na vec. Jediný recept, ktorý má pravica, je zvýšenie DPH. V interných dokumentoch ministerstva financií sa hovorí o zvýšení DPH z 20 na 25 percent, lebo je to najľahšie. Jedno percento vyššej DPH prinesie do rozpočtu nejakých 200 miliónov eur. Pri piatich percentách rastu máte presne tú miliardu, ktorú potrebujete na ozdravenie verejných financií. Ale znamenalo by to prudké znižovanie životnej úrovne ľudí s nízkymi príjmami.“
Cítite sa viazaní záväzkom znížiť deficit verejných financií na tri percentá už v roku 2013?
„Samozrejme. Nemyslím si, že by Európa akceptovala nejaké excesy a okrem toho bude Slovensko ako malá krajina tlačená viac ako veľké štáty. Pri vhodnom stimulovaní hospodárskeho rastu, pri dobrom využití európskych fondov a pri určitých rozhodnutiach ohľadne šetrenia by mohlo Slovensku zabezpečiť, že zvládne cieľ troch percent v roku 2013. Zvlášť, keď sa Ivan Mikloš stratí všetkým z očí a konečne sa urobí poriadok na daňovej správe a zistíme, či z 28 percent únikov na DPH sme schopní aspoň časť zastaviť.“
To musíte ušetriť viac ako miliardu eur za rok. Máte prepočítané, koľko získate povedzme zo zvýšených daní?
„Len pri zavedení bankovej dane očakávame príjem 350 miliónov eur.“
To ste spočítali, alebo len veríte, že to tak bude?
„Prečo by to tak nemalo byť? Táto vláda na náš tlak prijala zákon o bankovej dani vo výške 0,4 percenta a narátala si príjem okolo 90 miliónov eur. Ak banky opakovane oznamujú rekordne vysoké zisky za rok 2011 a sú to tie banky, ktoré spôsobili cez svoje matky finančnú krízu, tak budú platiť rekordne vysoké dane. My s tým žiadny ideologický problém nemáme.“
Prečo chcete progresivitu zdanenia robiť práve od príjmu 33-tisíc eur ročne? Len preto, že je to v prepočte na koruny okrúhla suma, alebo ste k tomu číslu došli nejakou analýzou?
„Som presvedčený, že na Slovensku bude koaličná vláda. A je povinnosťou každej strany prichádzať so svojimi pohľadmi do programového vyhlásenia vlády. Toto je náš návrh, ale sme pripravení o sadzbách a hraniciach otvorene hovoriť. Aj o tom, či je to tá najsprávnejšia sadzba. My si myslíme, že 2 750 eur mesačne je hranica, ktorá je spravodlivá. Takýchto ľudí na Slovensku nie je až tak veľa, pretože absolútna väčšina ľudí zarába menej ako je priemer.“
Sami hovoríte, že sa zvýšenie bude týkať asi len 25-tisíc ľudí. O to ťažšie je si predstaviť, že z tejto dane dokážete ozdraviť verejné financie.
„Len táto daň prinesie 64 miliónov eur.“
Čo je v porovnaní s potrebou 1,2 miliardy eur veľmi málo.
„Ale to sa udeje v postupných krokoch. Veď ešte hovoríme o dani z príjmov právnických osôb, o luxusnej dani a môžeme hovoriť aj o majetkových daniach či úsporách v štátnom rozpočte. Nechceme ozdravovať verejné financie len tým, že sa budú zvyšovať dane pre bohatých a silných. Vieme, že sanovanie štátneho rozpočtu je možné len pri hospodárskom raste. Spoliehame sa na to, že ekonomika bude podporovaná zo strany vlády stimulmi a rozhodnutiami o veľkých verejných investíciách. To je cesta, nie cez dane. Dane sú možno iba polovičný alebo štvrtinový úspech. A my sa ešte chystáme zrušiť špecializovanú štátnu správu.“
Ale vieme, že pri všetkých reformách v štátnej správe ide len o presúvanie štátnych úradníkov.
„My sme predsa reálne zrušili krajské úrady.“
Koľko úradníkov dokážete škrtnúť rušením špecializovanej štátnej správy?
„Zoberte si napríklad oblasť školstva a choďte sa pozrieť do Prešova. Máte tam tri úrady pre školstvo. Odbor, ktorý sa zaoberá základnými školami, ďalší je na VÚC pre stredné školy a ešte 73 ľudí je na krajskom školskom úrade.“
Teda koľko tých úradníkov bude?
„Teraz tu nemám tú analýzu, ale bavíme sa len o jednom špecializovanom úrade, ktorý má 73 ľudí a prakticky nie je potrebný, pretože VÚC a mestá zvládajú školskú politiku. A to vynásobte ôsmimi.“
Trúfate si povedať, že to budú tisícky ľudí?
„Teraz hovorím o zrušení špecializovanej štátnej správy na úrovni krajov. To je prvý krok, ktorý chceme urobiť. Po krajských úradoch sme chceli postupovať ďalej, ale naposledy sme narazili na rezortné záujmy. Minister školstva za SNS odmietal rušiť krajské školské úrady. Verím, že takýto problém nebude v nasledujúcej vláde.“
Rádovo to budú stovky alebo tisícky ľudí?
„Pokiaľ ide o špecializovanú štátnu správu, možno hovoriť o čísle, ktoré je vyššie ako tisíc.“
Aký máte plán s majetkovými daňami? Budete ich zvyšovať?
„Nebránime sa tomu. Diskutujeme v Smere o osobitnej dani pre vlastníkov obrovských nehnuteľností, ale nechceme postihovať ľudí s nízkymi a strednými príjmami.“
Nedávno ste vraveli, že u nás fungujú už len čerpacie stanice a aj na nich je benzín veľmi drahý. Chceli ste naznačiť, že znížite spotrebnú daň?
„Nie. Skôr si myslím, že sa treba vrátiť k režimu z rokov 2006 až 2010, keď bol veľký tlak na rast cien pohonných látok. Vtedy sme na týždennej báze rokovali s vedením Slovnaftu a tieto rokovania boli užitočné a držali Slovnaft na uzde. Súčasná vláda na tieto kroky úplne rezignovala. Prečo teraz SPP tak často podáva cenové návrhy? Pretože vláda Ivety Radičovej ako prvé zrušila zákon, na základe ktorého mohlo cenové návrhy podávať len valné zhromaždenie, kde má štát väčšinu. My sme bránili podávaniu nezmyselných návrhov, ale oni toto zrušili a dali tú právomoc do rúk predstavenstva SPP, kde má väčšinu menšinový akcionár. Preto teraz neustále tlačia na regulačný úrad.“
Začali ste tiež hovoriť o niečom, čo nazývate štátnym kapitalizmom. Banky a dôchodkové správcovské firmy chcete prinútiť, aby sa podieľali na výstavbe diaľnic.
„Nepovedal som, že prinútiť. Povedal som, že treba rokovať s DSS, lebo je tam naakumulované pomerne veľké množstvo peňazí. Tam tieto peniaze používajú veľmi konzervatívne, skôr ich dávajú do dlhopisov, ale nedarí sa im. Prečo niekedy nedáte v SME titulok, koľko ľudia prerobili v druhom pilieri?“
Píšeme o tom.
„Dajte titulok na prvej strane a v úvodzovkách potešte ľudí, koľko prerobili v roku 2011. Treba opätovne zaviesť garancie a DSS musia znášať straty. Ak máte infláciu 4,8 percenta a výnosnosť druhého piliera 1,7 percenta, tak ste minulý rok prerobili 3 percentá. To je ten slávny druhý pilier. Nikto ho nechce znárodňovať, ale sú tam naakumulované zdroje. Poďme rokovať s DSS, či ich nevieme použiť priamo na veľké verejné investície, ako sú diaľnice. Rovnako treba rokovať so stavebnými sporiteľmi, či naakumulované zdroje nevieme použiť na projekty, kde aj štát niečím prispeje, napríklad na výstavbu sociálnych bytov.“
Neobávate sa, že vrátením povinnej garancie v dôchodkových fondoch znížite šancu ľudí mať v budúcnosti vyššie dôchodky, keďže obmedzíte správcovské spoločnosti v investovaní?
„Je povinnosťou DSS zhodnocovať peniaze sporiteľov a fakt je ten, že ich znehodnotili. Hovoríme o roku 2011, keď Smer nebol vo vláde a vláda im uvoľnila podmienky podnikania. Ak chceme mať druhý pilier, tak ho majme. Ale tak, aby ľudia nedostali v budúcnosti len polovicu dôchodku zo sociálnej poisťovne, lebo úspory v druhom pilieri sa znehodnotia.“
Chcete meniť deväťpercentnú výšku odvodu do druhého piliera?
„Nie, hovorím len o garanciách a použití prostriedkov z druhého piliera.“
Ako rýchlo po nástupe k moci by ste pristúpili k zmenám v daniach či v druhom pilieri?
„Vláda nám na začiatku roka zaťala sekeru 900 miliónov eur, o to je väčší deficit oproti plánu na rok 2012. Preto asi nebude reálne udržanie deficitu 4,6 percenta, ako bolo naplánované v rozpočte, plus je málo pravdepodobné, že rast by bol 1,7 percenta, z čoho vychádza plán deficitu. Preto je možné, že vláda bude musieť šetriť na vnútornej spotrebe štátu, aby sme zabezpečili, že deficit nebude vyšší ako 4,6 percenta. Inak to je výborné, že nová vláda bude musieť garantovať záväzky tej predchádzajúcej, ktoré boli úplne fiktívne. Ale rozhodujúce opatrenia musia prísť v roku 2013. Ak budeme vo vláde, od apríla máme k dispozícii päť-šesť mesiacov, aby boli v krízovej rade dohodnuté ozdravné opatrenia. Schvaľovať ich môžeme spolu so štátnym rozpočtom v závere roka. Privítal by som, keby sa na diskusii zúčastňovala aj opozícia, hoci predpokladám, že bude len vykrikovať v parlamente.“
Je to jednou z veľkých tém týchto volieb. Ako si vysvetľujete, že žiaden vrcholový politik nebol doteraz odsúdený za korupciu?
„Tieto otázky treba klásť generálnemu prokurátorovi a ministrovi vnútra, nie mne.“
Štyri roky ste vytvárali právne prostredie, ktoré predurčuje, ako je štát schopný odhaľovať a trestať trestnú činnosť.
„Môj názor je, že trestnoprávne prostriedky nie sú veľmi efektívne v boji proti týmto javom, lebo dôkazné bremeno je na strane štátu a štát ho veľmi ťažko znáša. Ak je niečo efektívne, tak je to zákon o preukazovaní pôvodu majetku.“
Ktorý je mŕtvy.
„A to ja mám ešte aj vyšetrovať a riešiť? My sme zákon presadili a je dosť tvrdý na to, že keby finančná polícia predložila prokuratúre dostatočné podklady, môže dať civilnú žalobu a dôkazné bremeno už nie je na štáte.“
Ale výsledok je po roku reálne nulový.
„Čo sa mňa pýtate? Máme záujem o posilnenie tých zložiek polície a prokuratúry, ktoré sú rozhodujúce na uplatňovanie tohto zákona. Ja som vyvinul maximálne úsilie na jeho prijatie, bol som dlhé roky lídrom tejto myšlienky. Potom prišla nová vláda a pýtam sa, aký záujem o jeho presadzovanie mala ona?“
Daniel Lipšic bol druhou tvárou tejto iniciatívy.
„Keď počujem meno Lipšic, tak sa začínam mierne chvieť. Keď sedí vo vláde a je minister, tak je ticho a potom keď sú štyri dni pred voľbami, tak začne rozprávať. Lipšic neurobil pre očistu verejného života nič.“
Ale na presadzovaní zákona o pôvode majetku mal rovnako silnú motiváciu ako budete mať vy.
„Prečo tento minister, ktorého ja považujem len za divadelného herca, otvoril otázku Paroplynového cyklu štyri dni pred voľbami, keď o všetkom vedel? Bol v tom čase minister. A keď pravicoví lídri hovoria, že v tom čase o ničom nevedeli, tak im to vari nezožeriete. Fond národného majetku neurobí nič bez súhlasu politických strán. Nič. Odpoveď, že ja som o tom nič nevedel, že táto krajina prišla o 15 miliárd korún, nemôžem akceptovať. Ako je možné, že minister spravodlivosti za KDH, ktorý sedel vo vláde, ktorého nominanti za predaj hlasovali, sa len preto, aby mal viac krúžkov ako Figeľ, odhodlá osem rokov po kauze povedať, že nás okradli? Čo si on myslí, že sme všetci švihnutí? Ja vám dám desiatky svojich vyjadrení, kde som hovoril, že toto je absolútny podvod, čo idú urobiť na ľuďoch s PPC. Lipšic je absolútne nedôveryhodný. Veď on sa vlastne priznal, že bol pri krádeži.“
FOTO - SME -TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Keď bola tá privatizácia taká nevýhodná, prečo ste sa vy nepokúsili ju prehodnotiť?
„Vy si myslíte, že niekto vyrieši túto privatizáciu spätne? Veľmi dobre viete, že to je výstrel do vzduchu. Neexistuje, že by dnes niekto dokázal zvrátiť privatizáciu.“
Ale paragraf, ktorý otvára túto možnosť, existuje. Prečo ste ho neskúsili využiť?
„My sme napríklad opakovane preskúmavali privatizáciu SPP. Ale vždy sa zistilo, že postup bol perfektné legálny. To však neznamená, že bol výhodný pre štát. Mňa len prekvapuje Lipšic. Bohorovne sám sa prizná, áno, my sme obrali tento štát o 15 miliárd korún, ešte si myslí, že na tom bude zarábať politické body.“
Je pre vás teda vylúčené sedieť s Lipšicom vo vláde?
„Ja nevylučujem nikoho, len komentujem.“
Práve ste ho označili za nedôveryhodného herca.
„Pokiaľ ide o zostavenie vlády, Smer má stratégiu nevylučovať žiadne politické strany. Pokiaľ ide o personálne otázky, je to vec strán a ich nominácií. Ja len tvrdím, že pre mňa je Lipšic absolútne nedôveryhodný politik.“
Inšpiroval vás k tomu, že by ste aj vy chceli prehodnocovať nejaké privatizácie?
„Ak je niečo legálne ukončené, nevidím právny priestor na reprivatizáciu. Počúvam informácie o tom, že nemeckí a francúzski menšinoví akcionári SPP sa chcú vzdať svojich akcií. Bolo by veľmi zaujímavé začať sa o tom rozprávať, ale štát v tejto situácii nemá na to, aby odkúpil naspäť tieto akcie.“
V prípade, že nebudete mať dosť peňazí, dokážete sa zmieriť s myšlienkou, že ich zahraniční akcionári prevedú ďalej?
„Oni sa domnievajú, že ak predajú 49 percent akcií, tak nový vlastník bude mať rovnaké postavenie v predstavenstve, ako oni dnes, čiže väčšinu. Tak nastavil Mikloš privatizáciu, že menšinový akcionár má kontrolu a robí si s podnikom, čo chce. My budeme pri ďalšom prevode trvať na tom, aby nový vlastník takéto právo už nemal.“
Vedeli ste ako premiér o tom, že existuje spis Gorila?
„Držal som sa vždy filozofie, že akými zbraňami bojuješ, takými zbraňami zhynieš a moja komunikácia so spravodajskými službami bola nízka. Ale o spise Gorila sa toľko hovorilo, že o ňom vedel každý politik na Slovensku.“
Kedy presne ste sa o ňom dozvedeli?
„Neviem presne.“
V čase keď ste boli premiérom?
„Už vo februári 2006 sa začali objavovať informácie, že je veľká nervozita v SDKÚ, lebo je vraj niečo nahraté. Ale odvtedy sa nič neudialo, nikto nepotvrdil pravdivosť tých nahrávok, nikto nepotvrdil, či to tak bolo.“
V čase, keď ste boli premiérom, ešte mohli existovať aj legálne odpočúvania z tej akcie. Nemali ste informáciu zo SIS o tom, či existujú?
„Ja som teraz nedávno iba prijal informáciu, že SIS postupovala v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o procesné otázky, potvrdil to aj súčasný šéf SIS.“
Čiže neviete nič o tom, či existovali nejaké nahrávky?
„Nie, neviem o tom nič. Nie je žiadne tajomstvo, že HZDS veľmi chcelo post zástupcu SIS. Myslím, že to bolo preto, lebo na základe minulých skúseností prevládol názor, že ten, kto ovláda SIS, ju bude používať na politické spravodajské hry. Tlak na mňa bol pomerne veľký, aby sme umožnili nástup zástupcu riaditeľa SIS z HZDS. Po polroku však HZDS prišlo na to, že ja sa prakticky nezaujímam o SIS a ustúpili od tejto požiadavky. Celý čas potom riadil SIS len riaditeľ a myslím, že ani nemal zástupcu.“
Kto podľa vás spis zverejnil?
„Ja ani neviem, či ten spis je pravdivý. Mňa Gorila nejako špeciálne nezaujíma.“
Jedna z vecí, ktorá sa dotýka Smeru, je informácia, že váš asistent František Határ mal od Jaroslava Haščáka z Penty prijať peniaze, z ktorých mala byť platená kampaň Smeru. Pýtali ste sa Határa, či tie peniaze prijal?
„Neťahajte nás do kauzy, s ktorou nič nemáme. Je evidentné, že privatizácia vytvárala obrovský priestor pre provízie, že sa kupovali poslanci, na toto vari nepotrebujeme dôkazy, na toto nepotrebujeme Gorilu. Hoci by som bol nesmierne rád, keby preukázateľne niekto doniesol dôkazy, že kupovali poslancov a brali provízie pri privatizácii. My sme neprivatizovali ani sme nekupovali poslancov. Navyše to bolo v roku 2005 a 2006, teda keď sme boli v opozícii. Ak sa stále hráte s Gorilou a tvrdíte, že by to mohla byť pravda, tak potom musí byť pravda aj to, že Penta proti nám vyzbierala 20 miliónov korún a chcela nás zlikvidovať. Že sa vraj sťažoval Haščák, že sa s ním nechcem stretávať. Potom sme im zobrali krátko po nástupe do vlády letisko, potom zisky zo zdravotnej poisťovne. Takže my sme sa správali tak, že nás to vylučuje z akejkoľvek Gorily.“
Vy teraz máte jedinečnú šancu vyjsť z toho ako hrdina, ktorý prichytí Pentu, pretože keď by ste potvrdili, že ste v tom byte boli a s Haščákom sa stretli, tak absolútne padne obrana, s ktorou prišiel. Lebo on sa rozhodol poprieť, že tam bol.
„My s Gorilou nemáme absolútne nič spoločné. Viem, čo týmto sledujete. Znovu vám môžem položiť otázku, ktorú kladiem každému. Ak je ten spis pravdivý a je tam nejaký údajný rozhovor, diskvalifikuje ma v tom rozhovore niečo?“
No veď práve. Prečo nemôžete povedať, či sa odohral?
„Skúste odpovedať na moju otázku. Bolo tam niečo?“
V rozhovore, ktorý vediete, nie je nič také, a preto nerozumiem, prečo je problém povedať, áno, rozhovor sa odohral, alebo nie, rozhovor sa neodohral.
„Akýkoľvek vstup Smeru do tejto témy by znamenal umelé zaťahovanie strany do kauzy, s ktorou nemá nič spoločné.“
Ale veď vy ste zatiahnutý od začiatku, odkedy sa začalo písať, že ste si tam objednali kolu, tak ste v téme zatiahnutý. O nič viac v nej zatiahnutý byť nemôžete. Ak poviete áno, stretli sme sa, nemám problém s tým, čo som tam hovoril, je to celé uzavretá vec.
„Neviem, prečo nechápete našu stratégiu.“
Naozaj ju nechápeme.
„Tá stratégia je veľmi presná. My s Gorilou nemáme nič spoločné. Absolútne nič a nevidím žiaden dôvod sa zaoberať tým, či sa nejaké stretnutia konali, alebo nie, či to niekto tvrdí, alebo nie. Mňa zaujíma, či sa kupovali poslanci a či sa brali provízie počas privatizácie. Toto je podstata Gorily, nie to, či sa niekto stretol, alebo, nie. Čo my máme s Gorilou? Sám tvrdíte, že ma nič nediskvalifikuje, tak na čo sa ma to pýtate?“
Pretože táto spoločnosť je do veľmi veľkej miery traumatizovaná tým spisom, a tým, do akej miery je pravdivý. Vy ste ústredná postava, ktorá môže povedať áno, stretol som sa s Haščákom. Tým padá totálne obrana Penty a vec je vyriešená, je jasné, na čom sme. Nerozumiem tomu otáľaniu.
„Lipšic – Cattani, postavil tím, ktorý vraj Gorilu vyšetrí. Tak ako som tu, vám hovorím, že ak pôjdeme do vlády, my sa tohto tímu nedotkneme.“
Ale vy tomu tímu môžete aj úžasne pomôcť. Nielen tým, že sa ho nedotknete, ale aj tým, že poviete, chodil som tam.
„Ja s radosťou pomôžem každému, kto mi dá dôkaz o tom, že niekto bral provízie pri SPP, pri paroplyne, elektrárňach, pri Transpetrole, telekomunikáciách. Veľmi rád prijmem dôkaz, že kupovali poslancov, hoci vieme, že kupovali, lebo do rána sa nemôže stať z opozičného poslanec koaličný, ako to bolo v prípade Džupu a Kolesára. Naša stratégia je veľmi jasná, môžem to ešte raz zhrnúť. Kauza Dzurindovej vlády. Veci, s ktorými Smer nemôže mať nič spoločné. Navyše sme ukázali, že proti Pente sme urobili aj konkrétne kroky. Dokonca keď tvrdíte, že je tam niečo pravdivé, tak sú tam údaje, že nás chceli zlikvidovať. Sťažovali sa, že sa s nimi nechcem stretnúť. Nič ma tam nediskvalifikuje, tak na čo ma do toho vťahujete?“
A toto sú všetko argumenty, pre ktoré môžete povedať...
„Na čo ma do toho vťahujete? Nejde o nič iné, len aby bol očiernený Smer.“
Myslíte, že kauza Gorila je útok na Smer?
„Nie, nie, nie. Je tu eminentný záujem cez túto otázku formálne vtiahnuť Smer za každú cenu do vecí, s ktorými nemá nič spoločné. Viete, kedy sa prevalilo odpočúvanie, ak teda bolo? Ja som to zachytil vo februári 2006.“
Čo by znamenalo, že už ste vedeli v čase, keď ste tam boli, že také niečo môže byť.
„Nie, nie, to ste vy povedali. Ja som nepovedal, že som niekde bol. Natoľko som schopný a zdatný právnik, aby ste ma nenachytali na takýchto slovíčkach. Naznačujem, že na začiatku roku 2006 sme dostali informáciu, že SDKÚ vraj zistila, že nejakí ľudia boli prichytení pri veľmi nepríjemných rozhovoroch. A potom, čo sa od roku 2006 dialo ďalej, môže mať všelijaké zázemie, mohlo to byť naozaj čokoľvek. Mohol niekto vymýšľať, fabulovať, aby pozaťahoval niekoho do nejakých hier. Radšej sem-tam znesiem výkrik nejakého neinformovaného, dobre zaplateného aktivistu proti mne, ale Smer nebudete zaťahovať do Gorily. Smer nemá s Gorilou absolútne nič spoločné.“
Viete vylúčiť aspoň tú časť, že by pán Határ zobral od pána Haščáka peniaze na kampaň.
„Je to vylúčené, rozprával som sa s ním o tom a povedal, že je to nezmysel.“
V roku 2010 prišla tri dni pred voľbami nahrávka, teraz sme v podobnom období. Čakáte, že sa ešte niečo objaví?
„Myslíte tú nahrávku, čo vypustil denník SME? Vy ste bezprecedentne vstúpili do kampane, ale v poriadku. Neviem. Sme skúsenejší a môžem povedať, že žiadna strana na Slovensku nerobí takú profesionálnu kampaň ako my. Sme pripravení na akýkoľvek úder. V utorok v Košiciach na mítingu bolo 2700 ľudí, nikoho sme nezvážali. Iným stranám sa o tom nesníva. Celkovo je atmosféra medzi ľuďmi veľmi dobrá. Ľudia očakávajú, že príde iná vláda a skončí sa ten neskutočný chaos a neschopnosť, čo predvádzala Radičová. Sme pripravení na to, že zase niekto niečo suší v šuflíku a že niečo bude, ale my sme boli 20 mesiacov v opozícii, nevidím žiaden dôvod na to, aby niekto atakoval Smer pri opozičnom pôsobení. Pokiaľ by chcel pre vládne pôsobenie, tak by to asi urobil podobne ako v roku 2010.“
Doteraz sa väčšina útokov, ktoré na Smer prichádzali, týkala obdobia, keď strana vznikala a snažila sa hľadať financie, o tom bol aj ten hlas.
„To znamená, že asi nič nemáte a ste z toho nešťastní.“
Myslíte si, že o mesiac budete premiérom?
„Túto ambíciu musí mať každý predseda strany, ktorý chce vyhrať voľby a chce, aby to nevyzeralo, že sa hráme bez nejakých konkrétnych plánov. Áno, ak Smer vyhrá voľby, tak sa pokúsim zostaviť vládu. To je normálna, legitímna ambícia. Ale som veľmi opatrný, toto sú moje siedme parlamentné voľby. Dokonca môžem povedať, že mám taký zvláštny pocit z týchto volieb, prvýkrát neočakávam veľké negatívne ani pozitívne prekvapenia. Taký nejaký medián mám v hlave. Mám pocit, že sa to skončí nejako v strede. Je veľká šanca, že Smer bude vo vláde, je veľká šanca, že Smer bude mať predsedu vlády, ale nechcem dopredu nič zakríknuť. Všetko je nastavené tak, že by sme mohli zostaviť vládu.“
Kompletný videozáznam rozhovoru si môžete pozrieť na tv.sme.sk (piano) >>
Beata
Balogová
