Vladimír Mečiar si uvedomuje, že existuje súvislosť medzi podozreniami voči exriaditeľovi SIS Ivanovi Lexovi a jeho osobou. Predsedal vláde v čase, keď boli sily a prostriedky SIS zneužívané na porušovanie zákona. Je to hlavný dôvod, prečo Mečiar nielen bagatelizuje premenu SIS na politickú políciu, ale aj zahmlieva svoje postavenie vo vzťahu k tajnej službe.
Predseda HZDS tvrdí, že všetky informácie o zneužívaní SIS na páchanie trestnej činnosti, vrátane zavlečenia do cudziny, ako ich opísal vo svojej správe Vladimír Mitro, boli „účelovo vyrobené v roku 1999, vedel som, že neexistovali a neboli“. Napriek tomu, že „neexistovali a neboli“, si Mečiar vymýšľa rozprávky o tom, kto v rokoch 1995 až 1998 riadil SIS a komu sa zodpovedal jej riaditeľ. „Rada obrany štátu mala právo vydávať úlohy pre SIS. Ostatné úlohy boli v riadení výboru NR SR, ktorý tajnú službu fakticky riadil, a nie priamo vláda,“ vysvetľuje Vladimír Mečiar. Preukázal tým neobyčajnú schopnosť vymýšľať si a zavádzať. Nikde na svete (či v demokratických alebo totalitných krajinách) tajné služby neriadi parlament alebo jeho výbory. A nie je to tak ani na Slovensku. Podľa zákona o SIS „na čele informačnej služby je riaditeľ, ktorý je za výkon svojej funkcie zodpovedný Rade obrany štátu“ a „Rada obrany štátu ukladá prostredníctvom svojho predsedu písomne informačnej službe úlohy v rozsahu jej pôsobnosti“. Predsedom Rady obrany štátu je podľa zákona premiér. V tom čase túto funkciu na škodu svoju, ale aj krajiny vykonával Vladimír Mečiar.
Pozoruhodná je súvislosť, že aj o privatizácii Mečiar tvrdí, že ju neriadila vláda, ale parlament. V čase najhlbšieho mečiarizmu privatizáciu riadil FNM, v ktorom malo HZDS neprehlasovateľnú väčšinu.
Mečiar už viackrát prejavil patologické sklony k luhaniu. Tentoraz svoju dispozíciu používa na zastieranie faktu, že bol šéfom výkonnej moci, ktorý nesie zodpovednosť za to, ako sa privatizuje a akými metódami pracuje SIS. Obhajuje sa tak preto, aby nepotreboval advokáta.
Beata
Balogová
