BRATISLAVA. Cieľom pracovnej skupiny pre prípravu výstavby ropovodného prepojenia Bratislava-Schwechat Pipeline (BSP) nie je schválenie trasy ropovodu alebo projektu. Jej cieľom je poskytnúť všetkým zainteresovaným stranám priestor vyjadriť sa a pripomienkovať prípravu projektu od jeho začiatku.
Takto reagovala hovorkyňa Ministerstva hospodárstva SR Daniela Piršelová na štvrtkové vyjadrenia občianskeho združenia Nie ropovodu cez Žitný ostrov, ktoré považuje pracovnú skupinu len za formálnu.
Jej vyjadrenia k projektu sú podľa členov občianskeho združenia "bezpredmetné a nemajú nijaký záväzný charakter".
Mimovládky členstvo odmietli
Podľa predsedu združenia Michala Ondrejku je otázne, či má komisia nejaký zmysel a či to nie je "len akési divadlo pre verejnosť, aby mali pocit, že sa rokuje v prospech nich".
V pracovnej komisii má zastúpenie ministerstvo, spoločnosť BSP, Magistrát mesta Bratislava a Bratislavský samosprávny kraj. Mimovládne organizácie ako Ekofórum či Greenpeace členstvo v komisii odmietli.
Združenie si od ministerstva vyžiadalo informácie o prvom stretnutí pracovnej skupiny. V reakcii ministerstva, ktorú poskytlo združenie, sa píše, že vznik pracovnej skupiny na prípravu výstavby ropovodu má výsostne pracovný charakter, komisia sa neriadi žiadnym štatútom a nemá vo vzťahu k projektu žiadne kompetencie ani právomoci.
Členov pracovnej skupiny síce vymenoval minister hospodárstva, ale jej zvolávaním, programom, organizáciou a riadením je poverená spoločnosť BSP GmbH ako realizátor projektu BSP, píše ministerstvo hospodárstva v odpovedi pre občianske združenie.
Podľa Piršelovej malo prvé stretnutie členov skupiny informatívny charakter. Členovia komisie si stanovili spôsob, akým budú zasadnutia prebiehať, dohodli si spôsob výmeny informácií a distribúcie materiálov súvisiacich s projektom. Tie budú v ďalšom období posudzovať členovia skupiny aj orgány a inštitúcie, ktoré členov skupiny nominovali.
V prípade, že pracovná skupina na svojich zasadnutiach dospeje k záverom, ktoré budú mať pre ďalší postup prác zásadný charakter alebo sa budú bezprostredne dotýkať konkrétnych oblastí, či území, bude ministerstvo či spoločnosť BSP GmbH priebežne zverejňovať aktuálne informácie, dodala Piršelová.
Ropovod cez Bratislavu
Vybudovať ropovodné prepojenie plánuje slovenská spoločnosť Transpetrol, ktorú ovláda štát, spolu so svojím rakúskym partnerom OMV, ktorí založili firmu BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH. Nový ropovod zrejme povedie buď cez mesto Bratislava alebo cez pohorie Malých Karpát.
Ministerstvo hospodárstva vypracovalo desať možných trás ropovodného prepojenia, ktoré by mali viesť cez takzvaný Karpatský alebo Mestský koridor.
Dĺžka ropovodného prepojenia by sa mala pohybovať od 81 kilometrov do 152 kilometrov. Náklady na výstavbu odhadlo ministerstvo vo výške od 70 mil. eur do 112 mil. eur. Ropovod by mal byť postavený najneskôr do šiestich rokov od začiatku výstavby.
