Skláňa sa nad posteľ, na ktorej leží nevládna staršia pani. „Musím to očistiť,“ ukazuje sestra Katarína Harárová zo zariadenia Sociálnych služieb mesta Trenčín na ranu vytvorenú z preležaniny.
Po očistení dáva na ňu liečivú masť a obväzuje ju. „Trvá mi to takých dvadsať minút,“ povie a vzpriami sa. Kríže a kĺby trpia pri tejto práci najviac.
Usmeje sa a svoju klientku pohladí po tvári. „Starčekov treba pohladiť aj potešiť,“ dodáva.
Harárová je jednou z 2300 sestier, ktoré na Slovensku pracujú v zariadeniach sociálnych služieb. Ministerstvo práce tvrdí, že to nie sú sestry, lebo neposkytujú zdravotnú starostlivosť, ktorá prináleží len sestrám. Nemajú tak podľa neho nárok na zvýšenie platu od prvého apríla, ako to ukladá vo februári schválený zákon o minimálnych mzdových požiadavkách sestier a pôrodných asistentiek.
Podľa neho majú sestry zarábať minimálne 640 eur, doteraz mnohé z nich brali len 400 eur.
Nakoľko viaceré zariadenia sociálnych služieb nemajú peniaze na zvýšenie platov sestrám, preraďujú ich na opatrovateľky. Tých sa zvýšenie mzdy netýka.
Nestačí mať kurz
Zdravotné sestry
Počet: 32 745 Z toho v sociálnych zariadeniach: približne 2300
Terajšia mzda: nezriedka 400 eur Interval minimálnej mzdy od 1. apríla: od 640 do 928 eur Rozhoduje počet odpracovaných rokov a špecializácia Nezohľadňuje sa akademický titul (Bc., Mgr.)
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií a Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek.
„Je to strašné poníženie,“ reaguje Harárová. „Doslova poníženie človeka,“ pridáva sa hlavná sestra Eva Toroniová. Obe však majú šťastie. Trenčín je jediné mesto na Slovensku, ktoré sa zaviazalo, že sestry vo svojich sociálnych zariadeniach nepreradí na opatrovateľky. Bolo aj jediné, ktoré nám dovolilo navštíviť ich sociálne zariadenie.
„Keby nešlo o zvýšenie platu, nikto ich nikdy nebude premaľovávať na opatrovateľky,“ reaguje Zdenka Tvrdá, ktorá je poverená vedením zariadenia. Hovorí, že niektorým zo štrnástich sestier ich zariadenia sa od apríla zvýši plat až o 50 percent.
„My si nemôžeme dovoliť prepustiť polovičku z nich len pre toto opatrenie. Potrebujeme ich. Budeme tie peniaze musieť nájsť,“ zastáva sa sestier.
„Tu nejde o to, že my sa hráme na veľké sestry, ale načo sme potom chodili do školy?“ pýta sa Toroniová. Kým od sestier sa stále častejšie vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, opatrovateľke stačí 220-hodinový kurz. Podľa Tvrdej to môže robiť aj predavačka, ktorá si urobila rekvalifikačný kurz.
„Sestry v zariadeniach sociálnych služieb berú krv, ošetrujú rany, robia ďalšie a ďalšie úkony, čo robia aj sestry v nemocnici,“ oponuje Tvrdá vyhláseniam, že sestry v zariadeniach sociálnych služieb nevykonávajú zdravotné úkony.
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Dvadsaťštyrihodinový kolotoč
Ranná zmena sestier sa začína krátko po šiestej. Svojim klientom, ako volajú ľudí v zariadení, robia rannú hygienu. „Niekedy sú v takom stave, že ich naložia na vozík a idú do sprchy na celkovú toaletu,“ hovorí vrchná sestra. Plienky im menia niekoľkokrát denne.
Sú aj takí, ktorým musia namiesto plienok meniť kolostómické vrecúško. Nemôžu už vylučovať normálne, majú v bruchu vývod. Kolostómiu, ako sa úkon odborne volá, môže robiť len sestra. Niektorým klientom musia sestry zároveň odobrať stolicu a moč na vyšetrenie.
Do pol ôsmej, keď sú raňajky, umyje jedna sestra približne pätnásť ľudí. Okrem toho im odoberá krv a podáva lieky. Dvadsať minút pred raňajkami pichá inzulín. Stravovanie v zariadení má svoj osobitý rituál, v ktorom má sestra nezastupiteľnú úlohu.
„Stravu vždy delí ona, hlavne pre diéty,“ hovorí sestra Jana Kvasnicová. Ak by klientovi zamenila diétu, mohla by mu ublížiť. „Máme aj takých, ktorí by normálne rožky nezjedli, ale keď im ich nadrobíme a zalejeme kávou, tak to zjedia,“ krája kúsky Kvasnicová.
Lekár len v utorok
Po raňajkách sestra ošetruje pacientom rany, robí preväzy či glukomerom meria hladinu cukru v krvi.
Niektorí klienti sú až takí postihnutí, že si sami nevedia kontrolovať sliny alebo sople, a preto im ich sestry musia odsávať. Harárová vysvetľuje, že ide najmä o pacientov, ktorí majú sklerózu multiplex či degeneratívne ochorenie svalov. V jeho terminálnom štádiu im ochrnie dýchacie svalstvo.
Je to aj prípad vyše sedemdesiatročnej panej. Nemo drží pootvorené ústa a Harárová jej z nich dlhou hadičkou napojenou na kompresor odsáva sliny. Pani si to ani neuvedomuje. „Je to len sesterský výkon, nerobí to žiadny opatrovateľ,“ klasifikuje vrchná sestra.
Lekára majú v zariadení len v utorok. Zvyšné dni sa o zdravie klientov musia starať najmä sestry.
Väčšina klientov je však polymorbídnych, to znamená, že majú viaceré ochorenia naraz. „Nenájdete tu človeka, ktorý by nemal štyri-päť diagnóz,“ vysvetľuje Toroniová.
„Pozrite sa na toho ležiaceho pána,“ ukazuje na práve prebaleného sedemdesiatnika na posteli. „Kde by on mohol čakať niekde pred ambulanciou tri hodiny alebo ako by sme ho prevážali do zdravotníckeho zariadenia?“ naráža na v súčasnosti veľmi prezentovaný názor, že zariadenia sociálnych služieb nemajú poskytovať klientom zdravotnú starostlivosť, majú ich poslať rovno do nemocnice.
Je podľa nej prirodzené, že práve takíto ľudia nakoniec končia v zariadeniach sociálnych služieb.
„Minule som našla klienta, ktorý sa pridrhol ryžou, tak som musela rýchlo konať,“ opisuje Harárová napohľad banálnu situáciu.
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Celú noc sama
Príprava na spánok sa začína už okolo siedmej večer, krátko po večeri. Vtedy sa začínajú večerné toalety, ktoré sú v podstate totožné s rannými. Okrem hygieny sa pacientom podľa Toroniovej ošetrujú v tomto čase aj preležaniny. „O ôsmej, pol deviatej sa rozdeľujú večerné lieky na spanie,“ dodáva.
Krátko pred desiatou prichádza do zariadenia tzv. nočná sestra, ktorá je na celé oddelenie sama. Jej hlavnou náplňou práce je sledovanie klientov a príprava liekov na ďalší deň.
„Rozdeľuje lieky pre všetkých klientov na 24 hodín,“ ukazuje vrchná sestra na desiatky plastových liekoviek, ktoré sú uložené na stolíku pod elektronickým panelom centrálnej signalizácie. Ten ju upozorní, ak nejaký klient v noci potrebuje súrne pomoc.
Sestry v zariadení pracujú cez pracovný týždeň na tri zmeny. Od šiestej ráno do druhej poobede, od druhej do desiatej večer a od desiatej do šiestej ráno. „Cez víkendy robia dvanástky, iba rannú a nočnú službu,“ vysvetľuje Toroniová.
Čas na kávu
V miestnosti pre sestry stoja na stolíku štyri poháre nedopitej kávy a čaju, no nikto pri nich nesedí. Kávička, ktorú nám Harárová ochotne ponúkne, je pre sestry mnohokrát skôr prianím ako skutočnosťou. Trochu času majú len okolo pol jedenástej doobeda a pol druhej poobede, hovorí.
Aj naša „kávička“ so sestrami sa nakoniec konala postojačky na chodbe. Sestry počas nej odhadovali, že im od prvého apríla zvýšia plat o nejakých dvesto - tristo eur.
„My sme skromné, nám stačí aj tristo eur,“ naráža jedna z nich na tristoeurové zvýšenie platu, ktoré vlani počas hromadných výpovedí lekárov odmietli odborári, ktorí ich zastupovali.
Hoci sa sestry tešia, že pracujú v sociálnom zariadení, ktoré patrí pod mesto Trenčín, predsa neveľmi veria jeho primátorovi Richardovi Rybníčkovi, že im skutočne od prvého apríla zvýši plat, ako to sľúbil a ako to ukladá zákon.
„Ak nám ho nezvýšia, zavolám vám,“ lišiacky sa usmeje jedna z nich.
„Som rada, že ste prišli, ale pravdupovediac trošku ma zdržujete,“ lúči sa s nami Harárová. Ponáhľa sa za klientom, ktorý napriek všetkej opatere v pravidelných intervaloch vykrikuje: „Sestričkááá.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
