Volebná neúčasť hrozí rekordom

Záujem ľudí o voľby naznačuje najnižšiu účasť v histórii. Poloprázdne miestnosti môžu ovplyvniť zisky strán.

Nalepili oznamy, na steny zavesili štátne znaky, volebné lístky rozdelili do okrskov. To všetko možno pre rekordne malý počet voličov.(Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Prieskumy verenej mienky, ale aj prvé tvrdé volebné dáta naznačujú, že o vláde na najbližšie štyri roky dnes rozhodne najmenej voličov v histórii.

Nízka volebná účasť môže výrazne meniť výsledok volieb a ovplyvní aj výšku sumy, ktorú štát vypláca stranám.
Denník SME v piatok oslovil najväčšie slovenské mestá s otázkou, aký bol záujem o voličské preukazy. S tými hlasujú voliči, ktorí dnes nie sú v mieste trvalého bydliska.

Mimo domu odvolí menej

Všetky mestá potvrdili výrazný pokles počtu volebných preukazov, záujem bol v priemere o 22 percent nižší ako v roku 2010.

Až o tretinu menej preukazov vydal Miestny úrad v Petržalke, štvrtinový pokles hlásia aj Trnava, Banská Bystrica, Nitra či Poprad. Bratislava a Košice údaje nemajú, keďže preukazy v nich vydávajú mestské časti.

Menej voličov odvolí zrejme aj zo zahraničia. Hoci o voľby z cudziny požiadalo vyše osemtisíc ľudí, pošta dovčera prijala iba 5511 volebných obálok, o 350 menej ako pred dvoma rokmi.

Hlasy zo zahraničia museli prísť dovčera, definitívny počet bude pošta poznať dnes. „Veľký rozdiel by tam však už nemal byť,“ vraví hovorkyňa pošty Andrea Pivarčiová.

Najviac zásielok prišlo z Česka (1614), o polovicu menej z Veľkej Británie.

ps.jpg
Ísť voliť je žiaduce pre jednu okolnosť. Viac prezradí Peter Schutz.

Zrejme len každý druhý

Najnižšiu volebnú účasť predpovedajú aj prieskumy. V prieskume agentúry Focus z tohto týždňa chcelo hlasovať 53,4 percenta voličov. Agentúra MVK očakáva ešte nižšiu účasť, po porovnaní prieskumov z minulosti a skutočnej účasti na voľbách ju odhadla na 44 až 50 percent.

V roku 2010 prišlo k urnám 58,83 percenta voličov, najnižšia účasť bola dosiaľ na voľbách v roku 2006, zúčastnilo sa len 54,67 percenta.

Do roku 2002 sa pritom na voľbách vždy zúčastnilo viac ako 70 percent voličov. V prvých slobodných voľbách v roku 1990 využilo svoje právo až 95,3 percenta voličov, v roku 1998 to stále bolo vyše 84 percent.

Sociológ Pavel Haulík z MVK považuje nízky záujem o voľby za výsledok dlhodobého vývoja. „Je za tým celkové znechutenie z politiky, keď sa na politickej scéne 20 rokov striedali tí istí politici a neustále sa opakovali tie isté problémy. Gorila bola už len vyvrcholením celého procesu.“

Účasť môže meniť pomery

Účasť môže ovplyvniť aj výsledky volieb. Čitateľ SME Peter Ďuriš napríklad vypočítal, že keby sa pri účasti
43 percent do parlamentu dostali iba štyri strany, stačilo by víťaznej strane na ústavnú väčšinu deväťdesiatich poslancov aj 40 percent hlasov.

Haulík hovorí, že nízka účasť nahráva najmä stranám so stabilnými voličmi, ako sú Smer či KDH. Pomôcť môže aj SMK, ktorej by rovnaký počet hlasov ako pred dvoma rokmi mohol stačiť na návrat do parlamentu.

„Škodiť to môže najmä novým stranám, ktoré nemajú stabilizovanú voličskú základňu, ako aj SaS, ktorá si ešte nestihla voličov zafixovať.“

ico

Jeden a pol milióna nevedelo koho

Polis pre veľký počet nerozhodnutých nezverejnil posledný prieskum. Až 80 percent z nich sú voliči pravice.

BRATISLAVA. Zhruba milión a pol slovenských voličov ešte niekoľko dní pred voľbami chcelo ísť voliť, nevedelo si však vybrať, komu dá hlas.

Pre obrovský počet nerozhodnutých respondentov dokonca agentúra Polis nezverejnila posledný predvolebný prieskum.

„Posledné dni nám nerozhodnutí vyskočili na 37 percent,“ vysvetľoval šéf Polisu Ján Baránek. Odvolal sa na pravidlá medzinárodnej organizácie výskumných agentúr, podľa ktorých by sa takéto prieskumy zverejňovať nemali. Taký vysoký počet nerozhodnutých pred voľbami si analytik nepamätá.

Váhajú najmä pravičiari

info
Prieskumy
Pred voľbami
  • nerozhodnutá bola tretina zapísaných voličov,
  • išlo najmä o priaznivcov pravice;
  • viac ako polovica ľudí si spája voľby s obavami a beznádejou,
  • optimistická je len pätina voličov,
  • v roku 2010 to bolo naopak.

Baránek hovorí, že až okolo 80 percent z nerozhodnutých sú podľa jeho zistení bývalí voliči pravice. Predpokladá však, že najmä niektorí bývalí voliči SDKÚ nakoniec svoje hlasy dať pôjdu.

Mimoriadne veľký počet nerozhodnutých vyšiel aj ďalším agentúram – Focusu aj MVK. V prípade Focusu to bolo viac ako 32 percent.

MVK v piatok zverejnila prieskum, že 51,7 percenta opýtaných si spája predčasné voľby s negatívnymi emóciami: obavami až beznádejou. S optimizmom či nádejou si voľby spája len každý piaty.

Obavy stúpli

„V minulých voľbách bola situácia takmer zrkadlovo obrátená: viac ako polovica opýtaných si ich spájala s nádejou a optimizmom a obavy či beznádej pociťovala len zhruba štvrtina účastníkov posledného predvolebného prieskumu,“ povedal šéf MVK Pavel Haulík.

Najoptimistickejší sú teraz podľa prieskumu voliči SNS, Smeru, ale aj SDKÚ. Negatívne pocity vyvolávajú voľby najmä medzi priaznivcami SMK, KDH a 99 percent.

Miroslav Kern

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  2. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  3. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  4. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  5. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  6. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  7. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  8. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  9. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 9 575
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 107
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 376
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 446
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 389
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 875
  7. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 586
  8. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 443
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 435
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 852

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

KOMENTÁRE

Aby nás z čara prieskumov nevytrhol ľud v uliciach

Kaliňák je stále ministrom, Bašternák na slobode.

SVET

Keď už sa dostanete do štádia hladomoru, je príliš neskoro

OSN po šiestich rokoch znovu vyhlásila hladomor.

Neprehliadnite tiež

Rajtár z SaS: Kollár je liberál, Sulíka s Kotlebom by som vôbec neporovnával

Spoluzakladateľ SaS a poslanec Jozef Rajtár hovorí, že v strane sa začal opäť angažovať, aby pomohol poraziť Smer.

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

Podpora diktatúre na Slovensku poklesla

Agentúra Focus sa ľudí znova pýtala, v čom vidia alternatívu demokracie. Diktatúru podporuje menej Slovákov ako pred dvoma mesiacmi.

Majú pírsing a tetovanie. Ak dostanú žltačku C, majú sa liečiť za vlastné

Nepreplácaním liečby hepatitídy C pre niektorých pacientov chce Všeobecná zdravotná poisťovňa ušetriť peniaze. Je v strate 200 miliónov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop