Pred dvomi rokmi vyzbieral za niekoľko dní 80 tisíc eur na bilbordovú kampaň, čím prispel k nečakanému víťazstvu pravice. Dnes jej MARTIN „SHOOTY“ ŠÚTOVEC nevie odpustiť, že dôveru, ktorú do nej vkladali voliči, zahodila. Ani deň pred voľbami ešte nevedel, či pôjde voliť.
Ako dnes vidíte minulé voľby?
„Už sme zabudli, že ešte mesiac, dva pred nimi bola taká istá situácia ako teraz. Všetci si hovorili, že nie je koho voliť, a vôbec sa nediskutovalo o tom, že Fico to má vyhrané. Potom sa pár ľudí naštvalo a čírou náhodou to vyhrala táto koalícia.“
Úplnou náhodou?
„Nevyhrala to na základe programových téz, ale čisto na základe toho, že si ľudia povedali, že poslednýkrát zatnú zuby a niečo s tým urobia. Urobili to a vznikla vláda, ktorá bola najlepšia, akú si táto krajina môže dovoliť.“
Kde nastala chyba?
„Vládnuce strany zabudli na to, ako to bolo pred tými voľbami, a začali sa správať, ako keby tie voľby vyhrali svojou zásluhou. Celé to, skrátka, pobabrali a všetko, čo sme im priniesli na porcelánovom tanieriku rovno pod nos, zahodili. Tanierik zobrali a pleskli ho o zem a ešte nám aj vynadali. Bola to totálne nevyužitá šanca. Môžeme sa snažiť, aby sa podobná vláda zopakovala, ale neviem si predstaviť, na čo by to bolo dobré. Keď ukázali nevôľu vládnuť, nevidím dôvod, prečo by sme im to mali umožniť znova.“
Ako sa pozeráte na svoju aktivitu pred tými minulými voľbami?
„Mal som v sebe takú zlosť, ale aj pocit, že niečo by sa s tým ešte dalo robiť. Teraz už čisto racionálne viem, že s tým neviem urobiť nič. Vtedy som si hovoril, že chybou nie sú politici, ale ľudia. Ale teraz je chyba na strane politikov. Celé dedičstvo, ktoré nám tu táto vláda zanechala, je frustrované voličstvo.“
Ako vo vás skrsol nápad robiť bilbordy?
„Spamätal som sa chvíľu pred voľbami. Hovoril som si, že už je neskoro, ale aspoň si kúpim nejaký odpustok, aby sa mi uľavilo. Potom sa mi to však vymklo spod kontroly, pretože rovnaký pocit si chcelo vyventilovať viac ľudí. Tak sme si ho vyventilovali a dosiahli sme niečo, v čo sme ani nedúfali. No a politici s tým naložili tým najhorším možným spôsobom. Teraz už nikto nepociťuje vôľu im pomôcť, pretože vie, že je to absolútne premrhaná energia.“
Ľudia vám vtedy na účet poslali 80-tisíc eur a mnohí sa neskôr pýtali, čo so zvyšnými peniazmi.
„To neviem ani ja. Je to niečo cez 10-tisíc eur. Peniaze sú transparentne uložené v banke a hocikomu môžem ukázať výpis. Čakám na príležitosť, ale zatiaľ mi nenapadlo čo s nimi. Nie je to len moje osobné rozhodnutie, musím rozmýšľať aj za tých darcov. Keby som ich použil spôsobom, akým by som ich chcel použiť ja sám, asi by som dosť veľkú časť darcov mohol uraziť.“
Čo by to mohlo byť?
„Mohol by som nejakým dosť škaredým spôsobom „poďakovať“ tejto vláde, že to tak dobabrala. Ale možno je ten pocit iba môj a nebudem rozhodovať za darcov.“
Pôjdete dnes voliť?
„Nie som o tom presvedčený. Dokonca som mal dosť dlhé obdobie, keď som si hovoril, že budem ostentatívny prvonevolič. Ale neviem. Beriem to dosť osobne. Nemyslím si, že by sme to mali politikom prepáčiť, potili sme tričko a oni sa na nás úplne a arogantne vydlabali. Nepáči sa mi to vydieranie, že sme povinní ich voliť. Nie sme.“
Kto vydiera?
„Myslím, že majstrom v tomto vydieraní je SDKÚ. Posledný rozhovor s Dzurindom ukázal, že už si môžu dovoliť urobiť hocičo, povedať hocičo a počítajú s tým, že sa volič niekde nájde a bude za nich hlasovať. Z prieskumov vidno, že ich voliči sa za nich zjavne hanbia. To je vážne na zamyslenie. To bývala špecialita voličov Vladimíra Mečiara. Čo je to za stranu, ktorá sa hanbí za svojho predsedu a na bilbordoch ukazuje trojku na kandidátke? Ale nie je ma do nich nič. Ako hovorí Dzurinda, ich volič vie, čo má robiť. Ja byť ich voličom, som dosť zmätený. Dešifrujem si ten odkaz takto: „Nestarajte sa o nás, ale voľte nás. Vy handry.“
To je zvláštne, mnohí vaši kritici hovoria, že ste Dzurindov človek.
„Asi majú radi zjednodušený pohľad na svet, že keď som proti niečomu, som automaticky za niečo iné. Keď si zanadávam na SaS, som Dzurindov človek? To nemá logiku, veď možností je veľa. Môžem simultánne nadávať na SaS, na Smer aj SDKÚ, na Most aj KDH a byť pritom prudko konzistentný. Myslím, že mojou úlohou, podobne ako úlohou iných komentátorov, je klásť nepríjemné otázky bez ohľadu na sympatie. Nestretáva sa to s pochopením, ale to je v poriadku.“
Napríklad?
„Z tábora, ktorý redaktori .týždňa nazývali „lepšie Slovensko“, mi naznačujú, že mám obhajovať každú sprostosť, čo vymyslia. Keď ju neobhajujem, sú z toho veľmi nervózni. Niečo si vymyslia a zaujíma ich len to, kto to podporuje a kto nie. A ten, kto kladie nejaké nepríjemné otázky, je tŕň v päte. Sú z toho nervózni. Myslia si, že keď kladiem nepríjemné otázky, pomáham Ficovi. Ale Ficovi pomáhajú oni, pretože si to zle vymysleli.“
Ako beriete takéto výčitky? Mrzí vás to?
„Myslím si, že si viem priznať chybu. Keď mi nejakú vec vysvetlia ľudia, ktorých si vážim, som schopný reflexie a som ochotný zmeniť názor. Keď bol témou euroval, pýtal som sa ekonómov, pýtal som sa diplomatov, čo to celé pre nás znamená. Oni mi vtedy hovorili, že je to také zložité, že neexistujú jednoznačné odpovede a jednoznačne dobré riešenia. Sú tam dve roviny – ekonomická a politická – a medzi nimi treba nájsť kompromis. To napríklad v SaS nechápu, majú len izolovaný ekonomický pohľad a to je, myslím si problém. Politik je podľa mňa človek, ktorý má schopnosť niečo presadiť a má schopnosť dosiahnuť dohodu. Mne je nanič politik, ktorý má 150 úžasných nápadov, ale nevie nič presadiť, pretože sa nevie s nikým dohodnúť. To je ako pekné auto bez motora. Ja nemám názor vytvorený za päť minút. Viem, že niektoré veci sú zložité, a viem si priznať, že nemám na niečo jednoznačný názor.“
Kedy budete mať desiate výročie v SME?
„V septembri alebo v októbri.“
Pomýšľali ste na zmenu?
„Nie sú tu iné noviny, pre ktoré by som chcel pracovať. A chcem robiť to, čo robím.“
Baví vás to?
„Nadávam stále, ale neviem si nič iné predstaviť. Keď robíte šesť dní v týždni desať rokov, máte právo si zanadávať. Veľmi ma potešili tí kádeháci, že chcú voľnú nedeľu, tak rozmýšľam, že by som ich volil, pretože konečne chcem mať voľné nedele.“
Je to veľký problém?
„Jasné. Mať každý deň na niečo názor...“
Ale inšpirácie je dosť, nie?
„Prvý rok vlády som sa aj sťažoval, že sa nič nedeje. Raz v noci som stretol Sulíka na ulici a pýtal sa ma, ako to ide. Tak som mu povedal, že sú hrozne nudní, že by mohli začať robiť nejaké prúsery. Poslúchol ma.“
Takže vami hýbe Dzurinda a vy hýbete Sulíkom.
„To mi nenapadlo. Cezo mňa Dzurinda ovláda Sulíka. Priaznivci konšpiračných teórií teraz majú materiál.“
Nechýba vám iná práca? Napríklad knižné obálky?
„Toto nie. Jednak je to mizerne platené a ani ma nebavia tie technické veci okolo. Do novín to len pošlem a netreba sa o to starať. Na nedostatok práce sa nemôžem sťažovať.“
Keď teda desať rokov komentujete politiku, kto sa v nej najviac zmenil?
„Podľa mňa sú rovnakí, ale u toho Dzurindu bolo vidno pozvoľný prechod od nadšeného človiečika ku generátoru verbálneho smogu bez obsahu. Hovorí veľa a nič nepovie. A keď som videl Sulíkovu tlačovku o Kočnerovi, hovoril som si, že aj on je v tomto dosť učenlivý.“
Kto sa zmenil fyzicky?
„Fico. Počas svojej vlády naberal váhu, rástol, až sa z neho stala taká veľká vec. V opozícii trochu vyfučal. Na každého politika si vediem spis a keď si chronologicky zoradím fotky, vidno, ako sa mu zväčšuje krk a mečiarovatie.“
Zmenila sa Radičová?
„Má iný účes. Ako sa stala premiérkou, stala sa z nej blondína a občas sa tak aj správala. Ale nedokážem posúdiť, či to tak nebolo aj predtým.“
Na Facebooku máte takmer päťtisíc priateľov, ktorí majú často veľmi odlišný pohľad na svet. Vy ste masochista?
„Pre mňa je to významný pracovný nástroj. Za tých desať rokov v novinách som si poriadne posilnil imunitu. To si už nikto nepamätá, ale prácu v SME som zobral s tým, že to budeme robiť dvaja. Striedali sme sa s parťákom asi dva týždne a on po tom, čo si prečítal, čo mu ľudia vypisujú, skolaboval. Veľká časť mojej roboty spočíva v tom, že to treba vydržať. V zásade mi však záleží len na názoroch ľudí, ktorých poznám a vážim si ich.“
Prečo potom dobrovoľne komunikujete s cudzími ľuďmi na Facebooku?
„Pretože ma zaujíma, čo si myslia. Nechcem zostať izolovaný. Žijem na svojom ostrove a medzi iných sa nemám šancu dostať. Nevyhľadávam aktívne ich prítomnosť, ale oni z nejakého dôvodu vyhľadávajú moju. A keď ju už vyhľadávajú, zaujíma ma prečo, keď teda nie sme názorovo kompatibilní. Ich predstava o mne je z 90 percent iná, než je skutočnosť. Oni si vyhalucinujú bytosť, ktorá má vlastnosti, aké oni považujú za dôležité a potom sú veľmi sklamaní, že ja sa nesprávam podľa ich predstavy. Ale ja sa predsa správam ako ja a nie ako ich očakávanie.“
To je to „lepšie Slovensko“?
„Myslím, že to je ono a to ma na tom najviac desí.“
Sme rozdelená krajina?
„Môžeme tejto vláde zagratulovať, že prehľadný svet dvoch – troch táborov ľavice a pravice rozdelenej na liberálnu a konzervatívnu časť rozbili na toľko táborov, že už sa v tom nikto nevyzná. Z ostrovčekov pozitívnej deviácie sa stali atoly. Smer musí byť šťastný, že pravica má kritických voličov. Ľavicoví k svojim kritickí nie sú.“
Čo poviete na názor: nepôjdem voliť, nech si to pravica, ale aj celá krajina vyžerie?
„Nie je mi tento názor cudzí, pretože inak pravdepodobne k žiadnej sebareflexii v tomto tábore nedôjde. Keď sa opäť objavia skrytí voliči, tak si politici zase povedia, že to vlastne robia dobre. Ale na nevolenie nikoho navádzať nebudem.“
Práve v tejto chvíli, keď je celoeurópsky ekonomický problém?
„Kedy inokedy? Nech aj ľavica ukáže, ako ho dokáže riešiť, a pravica sa môže konsolidovať. Kým sa bude Fico potiť, môže si to na tej striedačke upratať. To je svojím spôsobom ideálna situácia. Aj keď teda naozaj netuším, kde zoberú nejakých iných a lepších ľudí.“
Nebola by ideálna spolupráca ľavice s časťou pravice?
„Neviem si to predstaviť, ale rád sa nechám presvedčiť. Neviem ako by to mohlo fungovať. Na Ficovi boli minule tie ostatné strany prisaté ako štítovce na žralokovi a on im vždy niečo hodil. Ak je toto ambícia nejakej pravicovej strany nechať sa skorumpovať za to, aby boli ticho... Tak nie je o čom.“
Občas hovoríte o chuti emigrovať. Kedy?
„Naposledy po páde vlády. Povedal som si, že aj v tábore toho takzvaného „lepšieho Slovenska“ je toľko idiotov, sociopatických egomaniakov, ktorí nie sú schopní obetovať svoje ego pre nejaký vyšší záujem. Žil som v predstave, že sú to správni ľudia. Hrozné na tom je, že sú to skutočne tí najsprávnejší, akí sú k dispozícii. Každý človek má chyby, to je jasné, ale frustrujúce je zistiť, že tých chýb je nadkritické množstvo.“
Čo sa s tým dá robiť?
„Myslím na to a neviem. Keď chcete urobiť nejakú akciu, výzvu, tak tá musí byť niekomu adresovaná a ja toho adresáta nepoznám. Bola tu skupina ľudí, ktorí pri protigorilích protestoch chceli urobiť niečo príčetnejšie, ako tí ezoterici. Tak som sa išiel pozrieť. Vypočul som si niečo, čo takmer malo hlavu a pätu, ale nebolo jasné, komu to má byť určené. Tým stranám, ktoré tu budú vládnuť ešte mesiac? Alebo stranám, ktoré vzídu zo slobodných volieb? Akú má človek páku na legitímne zvolené strany? Celé to bolo také do vetra. Nakoniec to adresovali prezidentovi. Tak to už naozaj neviem.“
Vy ste boli od začiatku proti tým protestom...
„Áno.“
Ani trochu vám to nebolo sympatické?
„Keď som videl, čo tam tí ľudia hovoria a ako im ľudia ochotne zatlieskajú, len čo začnú hovoriť niečo o korupcii... čakal som, kedy vystúpi trebárs Kotleba a zatlieskajú aj tomu.“
Ale veď išlo o to protestovať proti skutočnosti, opísanej v spise Gorila.
„Neviem. Zdalo sa mi to také... Protestoval niekto proti nástenkovému tendru? Proti obrovským podvodom, proti veciam, o ktorých od začiatku vieme. Proti Ficovej hlave, ktorá získava peniaze? Mňa od začiatku zaujíma viac, kto ten spis zverejnil. Niekto o to musel mať záujem, aby ľudí naštval a znechutil. O tých veciach sa písalo aj predtým, ale nikto si to nevšimol. Ideme protestovať, fajn, ale načo je to teraz dobré? Zásadný problém demonštrantov bol, že nemali čo ponúknuť. Mohli si ventilovať zlosť, to chápem. Ja som bilbordy tiež urobil preto, aby som si uľavil. To podľa mňa malo nejaký dosah, aj som si ho vedel predstaviť. Ale teraz? Máme tu zrazu kopec ľudí, ktorí pochopili na vlastnej koži, že protestmi na ulici sa nič nevyrieši. Ak im išlo o toto, tak sa to podarilo.“
Ako vidíte svoju budúcnosť?
„Keď nad tým rozmýšľam, rozmýšľam o budúcnosti novín ako takých. Fascinuje ma, ako voliči pravice, apologéti sveta podnikania, odmietajú platiť za internetové vydania novín. Najväčší pravičiari vypisujú, ako nebudú platiť za Piano až tri eurá, strašne veľký peniaz. A to píšu mne! Neuvedomujú si, že keď nebudú platiť, ja zahyniem. Oni ma nechajú skapať. Ale ja tomu rozumiem, v pravici sa usadila ideológia škrobstva a šetrenia. To „lepšie Slovensko“ nás nepodrží – tak vidím svoju budúcnosť.“
Aký je to pocit?
„Až tak intenzívne sa tým nezaoberám. Sú veci, ktoré sme si pred pár rokmi nevedeli predstaviť, a možno sa niečo také stane aj s novinami. Našiel som si obranný postoj a hovorím si, že na Slovensku, v Európe, vo svete vlastne nikdy nebolo lepšie. Každý môže robiť, čo chce, ísť si kam chce, nikto mu v tom nebráni. Mladí ľudia si ani nevedia predstaviť, že sa tu ešte nedávno veľa vecí robiť nedalo. Je tu najvyššia životná úroveň, aká tu kedy bola, aj ošarpané je to tu oveľa menej ako kedysi. Nikdy tu nebolo lepšie.“
To znie optimisticky.
„Naozaj si to myslím.“
Shootyho karikatúry - volebný výber
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
