Bratislava 13. augusta (TASR) - V súvislosti so zvýšenými hladinami na riekach a potokoch prinášame chronológiu najväčších povodní na Slovensku od roku 1993:
November 1993 - Záplavy postihli 26 slovenských miest a obcí v povodí rieky Uh v blízkosti štátnych hraníc s Ukrajinou. Pretrhnutím hrádze vznikli škody za vyše 122 miliónov korún. Zdvihnutá hladina Dunaja poškodila ešte nedokončené objekty náhradného riešenia Vodného diela Gabčíkovo pri obci Čunovo. Vyčíslenie škôd na gabčíkovskom stavenisku predstavovalo 245 miliónov korún.
Apríl 1994 - Výdatné dažde zapríčinili najvyšší stupeň povodňovej aktivity v okresoch Nitra, Nové Zámky, Topoľčany. Zložitá bola situácia na Spiši v povodí rieky Hnilec, z brehov sa vylial Hornád.
Jún 1995 - Druhý stupeň povodňovej aktivity vyhlásili na Ipli v okrese Lučenec, tretí na potokoch Turiec a Rimava v lokalite Vlkyňa, okres Rimavská Sobota, v okrese Levice, kde zaplavilo časti niektorých obcí, ako aj Levíc. V okrese Košice-vidiek sa vylial Myslavský potok a zaplavil vyše 40 domov.
Máj 1996 - Prietrž mračien s následnou povodňou poškodila intravilán a 175 domov v obci Ivanka pri Nitre. Celkové škody prírodnej katastrofy vyčíslili na 150 miliónov Sk.
September 1996 - Záplavy v okrese Námestovo spôsobili materiálne škody približne osem miliónov korún. Na Kysuciach, najmä v okrese Čadca, si vyžiadali viac než 221 miliónov korún. Tretí stupeň povodňovej aktivity vyhlásili na rieke Poprad, ktorá po výdatnom daždi zaplavila niektoré úseky ciest, časti pozemkov a záhradkárskych oblastí. Vody Hornádu vystúpili pri obci Hranica až na dva metre, čo viedlo k vyhláseniu druhého stupňa povodňovej aktivity.
Júl 1997 - Rozsiahle povodne, ktoré boli najničivejšie v susedných krajinách - v Poľsku a Českej republike, zasiahli v prvej dekáde júla aj územie Slovenska. Na Slovensku bolo zaplavených 2450 domov, bytov a bytových priestorov, čím bolo priamo postihnutých 10 000 obyvateľov Slovenska. Voda zaliala 35 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Povodne zanechali značné škody vo vodnom hospodárstve. Prejavili sa najmä na menších tokoch, kde povodňové vlny prebiehali rýchlo, s veľkou unášacou silou. Predbežná kvantifikácia celkových škôd dosiahla 2,3 miliardy Sk.
Júl 1998 - Štyridsať sedem obetí na ľudských životoch a niekoľko zranených - taká bola bilancia v povodňou postihnutých obciach na východnom Slovensku. Živelná pohroma postihla takmer 10 000 obyvateľov v 53 obciach Prešovského a Košického kraja. Zaplavených bolo takmer 2500 domov, pričom 357 z nich voda zničila alebo značne poškodila. Záplavy poznačili 20 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy a uhynulo približne 1000 kusov hospodárskych zvierat nepočítajúc hydinu.
Marec 1999 - Z celkovej výmery 339 062 hektárov poľnohospodárskeho pôdneho fondu v Košickom kraji bolo v dôsledku povodní 22,3 percenta zaplavených a 11,8 percenta podmáčaných. Najviac postihnuté boli okresy Michalovce, Sobrance, kde z celkovej výmery 103 045 hektárov bolo 48,5 percenta poľnohospodárskej pôdy zaplavenej a 29,1 percenta podmáčanej, čo spolu predstavovalo takmer 80 percent poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zlá situácia pretrvávala aj v okrese Trebišov, kde bolo z celkovej výmery 79 129 hektárov pôdy 30,9 percenta zaplavenej a 12,6 percenta podmáčanej. Záplavy spôsobili škody aj na lesnom hospodárstve.
Jún 1999 - Povodne v Žilinskom kraji si vyžiadali škody za 39,5 milióna korún, pričom najväčšie boli v obciach Žilinského okresu Terchová, Varín, Dolná Tížina a Krasňany. V 5 žilinských obciach bolo zaplavených celkom 291 pivníc a suterénov domov, zničené či výrazne poškodené boli 4 obytné domy. Občanom vznikli škody na majetku za vyše 21 miliónov korún. Povodeň ťažko poškodila alebo úplne zničila 8 mostov a zaplavila 44 hektárov pôdy. Povodňou utrpeli aj kultúrne pamiatky. Na budove kaštieľa v Krasňanoch a na tu uložených zbierkach vznikla škoda 1,16 milióna korún. Škody na národnej kultúrnej pamiatke Historickej lesnej úvraťovej železnici v Novej Vychylovke dosiahli 3,5 milióna korún.
- Záplavy v Novej Bošáci zapríčinili, že všetky cesty k osade boli zaplavené.
- Odhaduje sa, že na majetku občanov v povodňami postihnutej juhozápadnej časti okresu Prievidza, v Oslanoch, Čereňanoch, Bystričanoch, Lehote pod Vtáčnikom, Radobici a Hornej Vsi dosiahnu škody niekoľko desiatok miliónov korún. V jednej z najviac postihnutých obcí Oslany voda narobila značné škody na čerpadle pohonných látok a prenikla aj do nádrží, zaplavila záhrady a pivnice 350 domov, približne 40 metrov miestnych komunikácií bolo podmytých. V Čereňanoch pri prvých prejavoch hroziacej povodne, keď sa začal vylievať Čereniansky potok, evakuovali z najviac ohrozených domov do priestorov miestneho domu kultúry 246 občanov. Predbežné škody na majetku obyvateľov boli vyčíslené na päť miliónov korún, na opravu dvoch poškodených mostov a časti komunikácií treba 750 tisíc korún.
- V okrese Levice bolo zaplavených 369 rodinných domov, 8 panelových domov, 70 garáží a 45 ostatných objektov. Pod vodou boli aj štátne cesty Tešmak - Šahy a Tupá - Veľké Túrovce.
- V okrese Zlaté Moravce bola väčšina dedín podmočených spodnou vodou a asi 50 hektárov v okolí neupraveného úseku rieky Žitava zaplavených.
- Na vyše 40 miliónov korún vyčíslili v štyroch okresoch Banskobystrického kraja škody, ktoré tu spôsobili povodne. V okrese Žarnovica odhadli škody takmer na 28 miliónov, v okrese Krupina na 8,8 milióna, v okrese Brezno na 3,5 milióna a v okrese Revúca na pol milióna Sk. Škody zapríčinili rozvodnené potoky a silný nárazový vietor, miestami až víchrica. V okrese Veľký Krtíš povodne postihli 800 domov v desiatich obciach, poškodili asi tri kilometre miestnych komunikácií a ciest III. triedy, brehové opevnenia vodných tokov v dĺžke asi 600 metrov a zaplavili vyše 500 studní s pitnou vodou.
- Povodne v okresoch Prievidza a Partizánske spôsobili na poľnohospodárskych kultúrach škody v celkovej sume 23 miliónov Sk. Najviac poškodené boli porasty ozimnej pšenice, jarného jačmeňa a repky ozimnej. Mimoriadne záplavy poškodili aj lány s makom.
júl 1999 - Dažďová voda z prietrže mračien zaplavila pivničné priestory domov v Šahách. Okresná povodňová komisia na toku rieky Krupnica vyhlásila druhý stupeň povodňovej aktivity.
- Tretí stupeň povodňovej aktivity vyhlásili v Pezinku a Modre. Prudké lejaky neobišli ani neďaleký Svätý Jur, kde sa vyliala miestna riečka. Lokálne povodne v okresoch Pezinok, Senec, Komárno a Veľký Krtíš zapríčinili výdatné zrážky na západnom a južnom Slovensku. Povodne, ktoré spôsobili zaplavenie pivničných priestorov obytných a rodinných domov, postihli Pezinok, Grinavu, Šenkvice, Vinosady, Limbach, Senec, Veľký Biel, Chorvátsky Grob, Komárno, Kolárovo, Trstice, Jelka. V okrese Veľký Krtíš boli postihnuté obce Sečianky, Balog a Kosihy nad Ipľom, Veľká Ves, Vinica, Trebušovce, Širakov a Chrastice. V Pezinskom okrese záplavy poškodili 110 pivničných priestorov a domov, v Seneckom okrese 58, Komárne 255 a v okrese Galanta 189 budov. Okrem obytných domov vysoká voda zaplavila aj niektoré závody a prevádzky v Pezinku, Grinave a Senci.
- V okrese Malacky - v obciach Pernek, Kuchyňa, Lozorno, Jabloňové, Borinka, Stupava, Malacky, Plavecký Štvrtok a Jakubov v dôsledku výdatných zrážok došlo na niektorých tokoch k zvýšeniu hladín.
marec 2000 - Tretí stupeň povodňovej aktivity vyhlásili na základe správ zo sledovaných úsekov vodných tokov v Žilinskom kraji predsedovia povodňových komisií v okresoch Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Stalo sa tak na návrh Slovenského vodohospodárskeho podniku, odštepného závodu Povodie Váhu Piešťany. Príčinou zvýšenej hladiny vodných tokov bola náhla zrážková činnosť a topenie snehu.
- Zvýšená hladina na rieke Váh prinútila krajskú povodňovú komisiu v Trenčíne vyhlásiť v Trenčianskom kraji na povodí Váhu 2. stupeň povodňovej aktivity. Opatrenie sa týkalo okresov Považská Bystrica, Púchov, Ilava, Trenčín a Nové Mesto nad Váhom.
- Druhý stupeň povodňovej aktivity vyhlásili na úseku rieky Morava v okresoch Skalica a Senica. Znamenalo nepretržitú 24-hodinovú službu pracovníkov povodia na hrádzach Moravy.
apríl 2000 - V dôsledku vytrvalého dažďa a následného topenia pozostatkov snehu v pohoriach prešovského regiónu stúpli hladiny riek Torysa, Ondava a Ladomírka tak, že na nich vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity. Žiadny vodný tok rozsiahlejšie neopustil svoje koryto, len na niektorých kritických miestach sa zaliali záhrady. Hladina Torysy pri Sabinove bola na výške 230 cm, pričom jej normál je pod 150 cm, hladina Ondavy pri Stropkove bola 290 cm.
28. júla 2001 - Prvú ľudskú obeť si vyžiadali povodne v oblasti Prešova. Dvadsaťpäťročný muž z obce Jarabina zahynul po úraze elektrickým prúdom v zatopenej pivnici.
júl 2001 - V Bardejovskom okrese spôsobili povodne škodu za vyše 50 miliónov korún.
- V obci Štrba spôsobili tretí stupeň povodňovej aktivity potoky Vesna a Mlynica.
- V Stropkove a Svidníku boli v dôsledku povodní vyradené z činnosti verejné vodovody, na území Prešovského kraja bola vyhlásená mimoriadna situácia.
