Príbeh Mikuláša Dzurindu hovorí aj o politikovi, ktorý vedel v správny čas podraziť partnerov.
BRATISLAVA. Porazil Vladimíra Mečiara, prijal reformy, priviedol Slovensko do Európskej únie. Odhadnúť, kedy má odísť z politiky, však nedokázal.
Až volebný výsledok 6,09 percenta prinútil Mikuláša Dzurindu oznámiť, že už viac nebude predsedom kedysi najsilnejšej pravicovej strany SDKÚ.
Pred voľbami, keď preferencie ukazovali päť percent, reagoval na otázky o odchode tým, že na to nevidí dôvod. Ani v pondelok nepriznal, že keby odišiel skôr, strana mohla získať viac.
„Urobil by som ťažkú chybu. Bolo by to neprirodzené, kládli by sme si otázku z druhej strany - čo keby sme mali štyri percentá?“ hovoril.
K vnútornej politike sa už Dzurinda nebude vyjadrovať, stane sa radovým poslancom.
Stranícke Waterloo
V septembri 2009 dostal predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda v rozhovore pre SME otázku, či by dokázal sám odísť z funkcie predsedu strany. Bolo to pár dní po raňajkách, na ktorých sa Pavol Hrušovský symbolicky lúčil ako predseda KDH.
„Raz budem musieť ísť aj ja, každý raz musí odísť. Hádam nebudem čakať, kým ma vynesú,“ odpovedal vtedy Dzurinda.
Z funkcie ho nakoniec vyniesli bývalí voliči strany. Z rekordného výsledku 18,35 percenta v roku 2006 doviedol Dzurinda SDKÚ k 6,09 percenta v roku 2012. Nedokázal tak zabrániť straníckemu Waterloo, ako výsledok nazval dnes už bývalý poslanec Tomáš Galbavý.
Premiér na bicykli
Bývalý železničiar a maratónec Dzurinda vstúpil do politiky v roku 1990, keď sa stal členom KDH. V roku 1993 sa stal podpredsedom hnutia pre ekonomiku, o tri roky kandidoval za predsedu, ale vyhral Ján Čarnogurský.
V roku 1998 prijal Vladimír Mečiar zákon, ktorý znemožňoval, aby koalície malých strán súťažili vo voľbách. Vtedy vznikla SDK – strana, ktorá mala na čas volieb spojiť päť malých strán – KDH, DU, DS, SDSS a SZS. Dzurinda sa stal jej lídrom.
Dohoda strán znela, že po voľbách sa vrátia k svojmu pôvodnému fungovaniu. Dzurinda však po tom, čo prebicykloval Slovensko a porazil mečiarizmus, cítil, že má ako nový premiér na viac, ako byť opäť podpredsedom KDH.
SDK chcel zachovať, ale menšie strany, hlavne KDH, s tým nesúhlasili. Preto Dzurinda v roku 2000 oznámil, že založí SDKÚ. To sa v novembri na výročie nežnej revolúcie aj stalo.
S Palackom ku škandálom
Dzurinda sa stal predsedom strany, za pokladníka bol zvolený jeho kamarát Gabriel Palacka. Práve toto priateľstvo odvtedy Dzurindu najčastejšie ohrozovalo vo funkcii. Pokladník Palacka stál v pozadí väčšiny škandálov – vláčiky, falošní darcovia, financovanie cez schránkové firmy v zahraničí.
V roku 2002 sa Mikuláš Dzurinda stal druhýkrát premiérom. Slovensko vstúpilo do Európskej únie, na návštevu prišiel americký prezident George Bush, prijímali sa dôležité reformy.
Dobehli ho už dávno
Zároveň ho dobiehali škandály, ktoré nevedel vysvetliť. Napríklad list poslanca SDKÚ Petra Kresánka o tom, že „Gabo berie vec alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké.
V roku 2006 Dzurinda voľby prehral a jeho strana odišla do opozície. Na odchod z pozície predsedu strany nepomýšľal. SDKÚ zostala jedinou opozičnou stranou, ktorá nevymenila predsedu.
Dzurinda dnes tvrdí, že sa nedá odmerať, či by jeho odchod strane pred týmito voľbami prospel. Už v roku 2006 mu však voliči dali najavo, že nie je ich lídrom. V krúžkovaní sa umiestnil až na treťom mieste za Ivetou Radičovou a Ivanom Miklošom.
Pred voľbami v roku 2010 Robert Fico vytiahol na SDKÚ škandál s financovaním strany prostredníctvom schránkových firiem. Výsledkom bolo vyhlásenie Dzurindu, že strana nevie voličom odpovedať na všetky otázky ohľadom svojho financovania. Napríklad nedokážu povedať, kto im požičal peniaze v roku 2000 pri ich vzniku.
Dzurinda odstúpil z kandidátky a líderkou sa stala Iveta Radičová. Po voľbách sa stala premiérkou a Dzurinda ministrom zahraničných vecí.
Vláda však po roku a pol padla a niekto zverejnil spis Gorila. Opäť sa v ňom spomína Palacka, ktorý mal brať pre stranu provízie. Dzurinda, ktorý rád hovoril, akú má politickú intuíciu, tentoraz situáciu neodhadol.
Na obrátke
Pár dní pred voľbami Dzurinda žartom povedal, že sa po 21 rokoch v politike cíti na obrátke – v maratóne ide o polovicu odbehnutej trasy. Po oznámení, že končí, sa zdá, že bežal skôr polmaratón.
Z predsedu bude radový poslanec
Predseda SDKÚ sa už nebude uchádzať o žiadnu funkciu vo vedení strany. To sa vymení v máji. Predsedníčkou sa stane pravdepodobne Lucia Žitňanská.
BRATISLAVA. Mikuláš Dzurinda v pondelok prijal zodpovednosť za najnižší volebný výsledok SDKÚ v histórii strany a oznámil, že vo vedení končí. Koniec oznámil aj podpredseda strany Milan Hort.
Ďalšia podpredsedníčka Iveta Radičová končí v politike úplne a podpredsedníčka Lucia Žitňanská ide kandidovať za šéfku strany.
Jediným z vedenia, kto ešte neoznámil, čo ďalej, je podpredseda Ivan Mikloš. Včera bol v Bruseli. „Ideme riešiť eurozónu, tieto otázky počkajú,“ odkázal jeho hovorca Martin Jaroš.
Dzurinda povedal, že bude radovým poslancom, rád by pôsobil v zahraničnom parlamentnom výbore. „Z politického hľadiska sa chystám pôsobiť v oblasti medzinárodných vzťahov, k tomu sa budem aj vyjadrovať. K témam vnútornej politiky sa budem vyjadrovať iba v krajnom prípade.“
O tom, že by sa vzdali parlamentných mandátov, on ani Mikloš neuvažujú.
Kto to odmeria?
„Nie je neskoro?“ opýtal sa včera pred rokovaním prezídia, na ktorom Dzurinda odchod oznámil, nitriansky krajský šéf strany Tomáš Galbavý. Dzurinda mal podľa neho odstúpiť z kandidátky už pred voľbami, získali by oveľa viac percent.
Galbavý prirovnal situáciu k porážke pri Waterloo s tým rozdielom, že Napoleona museli poraziť Angličania a Nemci, ale SDKÚ sa porazila sama.
„Sú veci, ktoré sa nedali odmerať,“ tvrdí Dzurinda s tým, že na to, či by mali viac, keby odišiel, sa nedá nájsť správna odpoveď.
„Mojím jediným vodidlom bolo moje politické presvedčenie aj svedomie. Aj dnes mi hovorí jedno aj druhé, že by som urobil ťažkú chybu, keby som sa bol vzdal pred parlamentnými voľbami.“
Podľa Dzurindu by to bolo neprirodzené. „Kládli by sme si otázku z druhej strany - čo keby sme mali štyri percentá? Nikdy by sme nemali pokoj a čisté svedomie, či som urobil všetko, čo som mal.“
Podporuje Žitňanskú
Dzurinda za predsedníčku strany podporuje Luciu Žitňanskú. Požiadal ju, aby za stranu navonok vystupovala už teraz, hoci kongres bude až v máji.
Žitňanská zatiaľ nepovedala, kto by mal byť členom vedenia, najprv sa v strane poradí.
Kandidatúru na predsedu nevylúčil ani župan Pavol Frešo, poslanci však podporujú Žitňanskú. SDKÚ podľa Freša musí postaviť „kvalitný tím, schopný dôveryhodne ponúknuť ľudovú alternatívu“. Súčasťou tohto tímu chce byť aj on. Na akej pozícii, to nepovedal.
Monika Tódová
