Rómovia mali naposledy v parlamente zástupcov ešte za federácie – Gejzu Adama a Annu Koptovú. Vysokoškolský pedagóg PETER POLLÁK z Levoče teraz uspel vďaka tomu, že bol vysoko na kandidátke Obyčajných ľudí.
Verili ste, že sa môžete dostať do parlamentu z ôsmeho miesta Matovičovej kandidátky?
„V kútiku duše áno. Pomohlo mi viacero faktorov, ale najviac to, že Igor Matovič ma dal na zvoliteľné miesto. Bol to prvý signál, že sa to môže podariť.“
Kandidovali ste už v predošlých voľbách za Most-Híd. V čom to bolo iné?
„Efektívnejšie sme nastavili kampaň. S výsledkami nie sme spokojní, no napriek tomu sa nám podarilo tam dostať.“
Prekrúžkovali vás až šiesti kandidáti, uspeli ste najmä vďaka odchodu lídra Martina Mojžiša a ďalších silných kandidátov.
„Získal som 2,77 percenta krúžkov a chýbalo mi iba pár hlasov, aby som postúpil preferenčne vyššie. Číselne sme prekrúžkovali dvoch ľudí pred nami. Tým, že sme nezískali tri percentá, neposunuli sme sa dopredu.“
Čím si vysvetľujete, že sa vám nepodarilo osloviť viac ako tri percentá voličov Obyčajných ľudí?
„V rómskych komunitách sa počas kampane dejú veci, ktoré nie sú čistého charakteru. Ľudia boli zvyknutí, že volili za odmenu. S takouto požiadavkou sme sa stretli počas kampane niekoľkokrát. Aj preto sme neuspeli, keďže takouto cestou podvodu sme nechceli ísť.“
Nie ste ľudový kandidát pre Rómov z osád. Nemali ste ako vysokoškolský pedagóg potenciál osloviť skôr Rómov žijúcich ako súčasť väčšinovej spoločnosti?
„To platí. Keď sa pozriete, kto nás volil, tak uvidíte integrovaných Rómov, nie Rómov z osád. Naša kampaň bola takto nastavená. Výsledky tomu aj nasvedčujú. Volili ma ľudia, ktorí ma nepoznajú.“
Kto vás volil?
„Napríklad v Žiline, kde som dostal hlasy, som nikdy profesijne nič nerobil. Predpokladám, že sú to integrovaní Rómovia, ktorí sa prihlásili k našej kampani. Zo všetkých rómskych kandidátov, ktorí kedy kandidovali, som dostal najviac hlasov. Je to dobrý signál pre Slovensko a tolerantnosť v krajine.“
Stále hovoríte v množnom čísle. Prečo?
„Pochádzam zo širšej skupiny ľudí, ktorí aktívne dlhodobo pracujú s Rómami v teréne. Pevne verím, že s nimi budem spolupracovať a vytvoríme tím.“
Čo budete robiť ako opozičný poslanec, ktorý toho veľa meniť nemôže?
„Nevieme, čo všetko budeme môcť presadiť, no vždy budeme presadzovať túto tému a upozorňovať pri prijímaní zákonov na túto problematiku. Musí byť jasné, že riešenie rómskej problematiky je dobré predovšetkým pre všetkých, nielen pre Rómov.“
Budete sa venovať iba Rómom?
„Nie je to jediná agenda, ktorej sa budem venovať. Na vysokej škole sa odborne venujem sociálnej politike a sociálnym službám, ktoré tiež učím. Tretia agenda sú eurofondy, teda efektívna kontrola využívania eurofondov.“
V ktorých parlamentných výboroch chcete pracovať?
„Nerád by som bol iba súčasťou výboru pre ľudské práva a menšiny. Ak mi to situácia a partneri umožnia, tak by som bol rád súčasťou výboru, ktorý bude riešiť zamestnanosť a iné otázky.“
Obyčajní ľudia sú postavení na nezávislosti kandidátov. Ako budete fungovať v parlamente?
„Nie sme členmi strany, okrem štyroch poslancov okolo Matoviča. To však neznamená, že nie sme spolu
a nebudeme niekedy spolu vystupovať. V našich rozhodnutiach však bude kritériom vedomie a svedomie každého poslanca nášho klubu. Budeme v klube, ale rozhodnutie bude na každom
z nás.“
Ako hodnotíte fakt, že si Slováci zvolili prvého Róma do slovenského parlamentu?
„Muselo to raz prísť. Som prvý Róm v parlamente. Na Slovensku je veľká rómska menšina, nielen Rómov
v osadách, ale aj integrovaných vzdelaných Rómov v spoločnosti. Možno boli a sú v parlamente Rómovia, ktorí sa k tomu nehlásia, ale ja sa k tomu hlásim.“
Myslíte, že vás pre vašu identitu spoločnosť onálepkuje a bude vás hodnotiť iba podľa toho, že ste Róm?
„Neznamená to, že som nejakým spôsobom iný poslanec, ale je to symbol tolerancie spoločnosti. Znamená to tiež, že sa budem venovať aj riešeniu situácie vylúčených Rómov. Necítim, že by ma to zvýhodňovalo alebo znevýhodňovalo pre prácu poslanca. Možno to bola súhra náhod, ale po dvadsiatich rokoch si myslím, že sú mnohí ľudia pripravení vyrovnať sa s tým, že v parlamente máme Róma. Určite nebudem robiť hanbu žiadnemu Slovákovi.“
Úradníka pre Rómov nevyhodia
Smer ešte nemá jasno, ako bude riešiť chudobu Rómov a ich začlenenie do spoločnosti. Úrad má zostať aj so súčasným splnomocnencom.
BRATISLAVA. Splnomocnenec pre rómske komunity a menovec novozvoleného poslanca Petra Polláka Miroslav Pollák by sa mal udržať na svojom mieste.
Bývalý vicepremiér pre menšiny a horúci kandidát na rovnakú pozíciu v budúcej vláde Dušan Čaplovič (Smer) hovorí, že je „za kontinuitu“.
Nechce robiť stranícke personálne zmeny, len preto, že sa zmenila vláda.
Strana podľa Čaploviča nemá v úmysle rušiť úrad, mala by však zobrať rómsku agendu ministerstvu práce a štátnemu tajomníkovi.
„Rómska problematika nie je len sociálna záležitosť. Týka sa vzdelávania, bývania, práce, zdravotníctva, kultúry a jazyka. Nesúhlasil som, keď sa pán Chmel vzdal tejto problematiky. Mala by byť komplexne pokrytá z vyššej jednotne riadenej pozície,“ povedal Čaplovič.
Spolupracovať chce aj s poslancom Pollákom, ktorého odhadol na parlamentný výber pre ľudské práva a menšiny.
Kto zo strany sa ujme Rómov, ešte Čaplovič nevedel povedať.
S poslancom Pollákom však spoločnú reč súčasný splnomocnenec Pollák veľmi nenájde.
Hoci sú obaja Levočania a nový poslanec bol po voľbách v roku 2010 vedúcim na Úrade splnomocnenca, odišiel pre vzájomné nezhody.
Beata
Balogová
