Štatistiky ukazujú, že ľudia pália trávu ďalej, aj napriek hrozbe vysokých pokút.
BANSKÁ BYSTRICA. V Starej Ľubovni mestská polícia v okolí starobylého hradu posilnila hliadky. Je marec, čas vypaľovania trávy, a po požiari v Krásnej Hôrke sú obavy veľké.
Zvyk páliť trávu je stále silný. V Starej Ľubovni horelo pri hrade v posledných rokoch niekoľkokrát, hasiči zatiaľ vždy stihli prísť.
Vlani bolo vyše 13-tisíc požiarov a takmer tretinu zapríčinili vypaľovači. Marec a apríl sú najhoršie. Až dve tretiny zo všetkých požiarov v marci spôsobilo vypaľovanie.
Docentka Nora Polláková, pedologička zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, vyvracia mýtus záhradkárov, že vypaľovanie pôde pomáha.
„Oheň a veľké teplo ničia hrudky na povrchu, likvidujú pôdny život a ničia humus.“
Fakty a povery
Skúsený, vyše 60-ročný záhradkár z Banskej Bystrice vypaľoval trávu a likvidoval konáre tradičným spôsobom ešte donedávna. Dnes sa už bojí kúriť aj v peci - založil totiž menší požiar.
„Zhoreli asi tri hektáre lúky. Museli prísť aj hasiči. Zapálil som staré konáre a išiel som si zhodiť veci. Keď som prišiel, nedalo sa už nič robiť. Oheň bol všade,“ spomína. Meno si neželal zverejniť.
Hovorí, že oheň spáli starú trávu a pomôže rásť mladej. Popol pohnojí zem a dá jej dusík. Pripúšťa, že zhorí aj všetko to, čo pôde pomáha, ale ľudia to tak vraj robili vždy. „Vypaľovanie trávy je dobré, ale nie až tak úplne.“
Odborníci oponujú. Tráva alebo iné zvyšky, ktoré prirodzene zhnijú na mieste, pôsobia na pôdu oveľa priaznivejšie.
Fakty
Pálenie trávy
pokuty za pálenie sa pohybujú od vyše tristo do takmer 16 600 eur;
Vlani horelo vyše 13-tisíckrát a takmer tretinu zapríčinili vypaľovači;
škody odhadli hasiči na vyše štvrť milióna eur;
záhradkári pália trávu preto, lebo veria, že tak dobre pohnoja pôdu
odborníci to označujú za mýtus, oheň spôsobí veľké škody a zabije všetko živé.
„Vyzývame občanov, aby sa vyhli vypaľovaniu, ktoré ničí životné prostredie a zabíja živočíchy, medzi ktorými sú mnohé chránené, ohrozuje ľudské životy a môže spôsobiť obrovské škody,“ upozorňuje hovorkyňa rezortu Beatrice Hudáková.
Napriek každoročným výzvam je zvyk páliť trávu a iné záhradkárske zvyšky stále silný.
Ľudí od toho neodrádza ani to, že je to zakázané a pokuty sa pohybujú od vyše tristo do takmer 16 600 eur.
Hasiči len vlani hasili vyše štyritisíc požiarov, ktoré vznikli pre vypaľovanie trávy a kríkov. Škody odhadli na vyše štvrť milióna eur.
Ministerstvo životného prostredia aj hasiči najmä na jar upozorňujú a varujú pred nebezpečenstvom vypaľovania.
Odporúča, aby sa ľudia zbavovali suchého odpadu budovaním kompostovísk alebo zberom do veľkých kontajnerov.
Predseda miestneho zväzu záhradkárov v Lučenci Jaroslav Juhaniak hovorí, že spaľovanie je najľahší, ale aj najnebezpečnejší spôsob, ako sa zbaviť trávy, lístia a konárov.
„U nás je v každej z 38 záhradiek prísny zákaz spaľovania. Ani ja nevypaľujem, naopak, idem tvrdo proti.“
Pomáha kompostáreň
V Lučenci otvorili mestskú kompostáreň. Záhradkári bezplatne nosia odpad a môžu si zadarmo brať hotový kompost.
Juhaniak tvrdí, že tí, ktorí spaľujú, napríklad pri vodnej nádrži, to hlásia hasičom a robia to s ich súhlasom.
Pôvod vypaľovania záhradkár vidí v minulosti, keď si ľudia mysleli, že popol je dobré hnojivo, okrem toho oheň zničí baktérie a semená burín. „Je to dvojsečné. Popol, najmä z dreva, je výborné hnojivo, ale oheň zničí aj užitočné biotopy.“
Oheň pôde škodí, robia to lajdáci
Agropodnikateľ z myjavského regiónu VOJTECH TĹČIK má stovky hektárov lúk a pasienkov. Hovorí, že oheň tráve nepomáha.
Niektorí záhradkári tvrdia, že vypaľovanie trávy, konárov a listov pomáha pôde. Je to skutočne tak?
„Určite nie. Po prvé, vypaľovanie je protizákonné a veľmi nebezpečné. Po druhé, oheň likviduje všetko živé aj neživé. Zničí hmyz, pôdne mikroorganizmy aj hmotu, ktoré zem potrebuje. Pri vypaľovaní trávy vzniká síce hnojivý popol, ale z celkového pohľadu oheň pôde viac škodí, ako pomáha.“
Akým spôsobom trávu z pasienkov likvidujete?
„Hospodárime asi na štyristo hektároch lúk a pasienkov a, samozrejme, že nevypaľujeme. Je to jednoduché. Poriadny gazda robí vždy na jeseň takzvaný dokos. Pred prvými mrazmi pasienky pokosíme a na jar nemáme problém so starou uľahnutou trávou, ktorá sa už nedá kosiť.“
Keď je to také jednoduché, prečo potom niektorí trávu vypaľujú?
„Je to spôsob, ako si uľahčiť prácu. Len lajdáci nechávajú trávu nepokosenú. Keby ju pokosili, prípadne keby hmotu zaorali, zem by mala humus, zostal by pôdny hmyz aj mikroorganizmy.“
Daniel Vražda
Beata
Balogová
