BRATISLAVA. „Rozčarovanie, sklamanie a hnev,“ opisuje maturant Tomáš pocity po utorkovom písomnom teste zo slovenčiny vo svojom blogu. Nie však preto, že by sa zle pripravil. Nielen on označil otázky za zákerné.
Písomná maturita zo slovenčiny nie je len o gramatike a spisovateľoch. Polovicu tvorili úryvky textov, po ktorých mali maturanti dokázať, že im porozumeli.
Bloger sa sťažuje, že otázky mali viac správnych odpovedí, hoci mali označiť len jednu. „Použitím telepatie sa máte teraz rozhodnúť, ktorú myslel autor testu,“ píše.
Hrad po siedmej
Prinajmenšom v jednej z otázok tvorcovia testov po protestoch študentov uznali chybu. Vo verši „Nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí“ mali maturanti určiť, po ktorej slabike je polveršová prestávka.
„Je to slovo hrad. Ľahké, bod zadarmo, poviem si,“ hovorí študent. Zostavovateľ však za správnu odpoveď určil len „po siedmej“.
„Ak študent pochopil zadanie jedným či druhým spôsobom, obsahovo správna odpoveď bude uznaná,“ povedala Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, ktorý testy zostavil.
„K tejto otázke sme mali najviac telefonátov zo škôl. Nedá sa však myslieť na úplne všetky možné odpovede, keď máte 60-tisíc žiakov.“
Príprava na vysokú
Rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta súhlasí s tým, aby u maturantov preverovali schopnosť pochopiť text. „Študent musí v prvom rade vedieť čítať s porozumením,“ hovorí rektor Mičieta.
„Na odbore, ktorý si potom vyberie, sú už od neho vyžadované konkrétne znalosti.“
„Každá časť maturitnej skúšky overuje iné zručnosti,“ vysvetľuje zasa Kanovská.
Čítanie textu s porozumením je aj časťou prijímačiek na väčšinu našich vysokých škôl, podobne to je aj v Česku.
Niektoré školy ako napríklad Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK zasa berú výsledky písomných maturít zo slovenčiny a angličtiny ako jediné kritérium prijatia.

Beata
Balogová
