Veľkým cirkvám klesol počet veriacich. S výsledkami sčítania ľudu sú spokojné.
Čísla z posledného sčítania ľudu z roku 2011 treba brať s rezervou.
Ľudí od poctivého vypĺňania hárkov odrádzali nielen technické problémy, strach zo zneužitia údajov, ale aj spory medzi Štatistickým úradom a Úradom na ochranu osobných údajov.
Reprezentatívnejší prieskum o tom, ako je na tom Slovensko s náboženským vyznaním, však nemáme.
Najviac je rímskokatolíkov
Vo výslednej tabuľke sa objavilo osemnásť cirkví a náboženských spoločností. Najpočetnejšou a s obrovským náskokom podľa očakávania ostala rímskokatolícka cirkev s takmer tri a pol miliónmi veriacich, čo je 62 percent. Najmenej sa ich prihlásilo k novoapoštolom, iba 166.
Rímskokatolíci však oproti roku 2001 zaznamenali pokles o 6,9 percenta, teda o takmer 361-tisíc veriacich. Nepomohol ani pastiersky list pred sčítaním, ktorým cirkev do „papierového“ košiara lákala aj ľudí, voči ktorým býva inokedy rezervovanejšia.
Písalo sa v ňom, že „do svojich prosieb cirkev stále zahŕňa aj tých, ktorí sa azda od nej vzdialili, ktorí azda pochybujú o viere, aj tých, ktorým sa nejakým nešťastím rozpadlo manželstvo a žijú v civilnom, ale cítia, že to nie je v poriadku a možno tým aj veľmi trpia. Aj na všetkých týchto cirkev pamätá, pokladá ich stále za svojich synov a dcéry... Aj títo všetci nech pri sčítaní ľudu zaznačia do príslušnej rubriky, že sú pokrstení, že sú katolíci.“
Ateizácia a chyby cirkvi
Po publikovaní výsledkov vydala stanovisko Konferencia biskupov Slovenska. Jej výkonný sekretár Anton Ziolkovský uviedol, že katolícki biskupi prijímajú výsledky s rešpektom a úctou. Vážia si, že napriek rastúcej sekularizácii sa veľká časť spoločnosti hlási k ich cirkvi.
Štatistický úbytok chápe KBS „aj ako dôsledok 40-ročnej ateizácie pred rokom 1989. Naša skúsenosť hovorí, že v poslednom období k dramatickým zmenám v religiozite nedochádza.“ Ziolkovský upozorňuje, že na sčítanie vplývali aj technické problémy a rastúca nedôvera občanov voči štátu a verejným inštitúciám. Prípadné chyby cirkvi za posledných desať rokov, ktoré mohli mať vplyv na výsledné čísla, nespomenul.
Kritickejšie to vníma katolícky kňaz Marek Vadrna. Príčin úbytku veriacich vidí viac. Okrem tých, za ktoré cirkev nemohla, podľa neho „celkom nevyužila viac ako 20 rokov slobody. U mnohých ľudí si nedokázala vybudovať dôveru.“
Vadrna si myslí, že sa často zaoberala hmotnými vecami. „To je nepochybne dôležité, ale zo žitej viery sa zrazu stali výpočty rôznych aktivít skôr kultúrno-spoločenského charakteru. Cirkev dostala viac inštitucionálny, úradnícky charakter, čo mnoho ľudí odmieta.“
Dodáva, že zanedbávané boli aj vzdelávanie a formácia kňazov. „Investovali sa do nich skôr hmotné prostriedky. Ak sa k tomu potom pridajú rôzne kauzy či kauzičky, vymyslené alebo skutočné, je to problém, ktorý sa môže odraziť aj v sčítaní ľudu. Treba tiež priznať, že cirkev je veľkým hráčom na verejnom poli, a preto sa stáva aj terčom mnohých cielených útokov.“
Chýbali odcestovaní za prácou
Gréckokatolíckej cirkvi ubudli v porovnaní s rokom 2001 tri desatiny percenta veriacich, je ich takmer 207-tisíc, konkrétne 3,8 percenta. Hovorca Prešovskej arcieparchie Ľubomír Petrík hovorí, že pokles vnímajú, výsledky sčítania však nepovažujú za úplne pravdivé.
„Evidentne ich poznačila proticirkevná antikampaň pred sčítaním, ale aj zneistenie obyvateľov ohľadom sčítacích hárkov plus iné komplikácie.“ Podľa Petríka treba brať do úvahy, že množstvo ľudí je vycestovaných za prácou do zahraničia či na západ Slovenska, a týka sa to najmä východu krajiny, kde majú gréckokatolíci najviac veriacich.
„Podľa našich interných údajov počet gréckokatolíkov vzrástol. Vychádzame zo štatistík našich farností, kde evidujeme konverzie, väčší počet krstov ako pohrebov, vzrastajúci počet pútnikov aj aktivít pastoračných centier. Výsledky sčítania však považujeme okrem iného aj za výzvu, impulz k sebareflexii, či motiváciu k hľadaniu nových foriem evanjelizácie a toho, čo možno robiť lepšie,“ uzatvára Petrík.
Pravoslávni: V skutočnosti je nás viac
Pravoslávna cirkev svoje percentá z roku 2001 obhájila. Počet jej veriacich klesol o viac ako 1200, stále však tvoria 0,9 percenta obyvateľov, a v súčte je ich niečo cez 49-tisíc. Hovorca cirkvi Milan Gerka je spokojný. Ešte pred sčítaním ľudu pre SME uviedol, že k svojej cirkvi je morálne povinný prihlásiť sa každý veriaci. Myslí si to dodnes. „Inak by poprel svoju vieru v Krista.“
Upozorňuje, že čísla by boli vyššie, keby ľudia z východu nemuseli cestovať za prácou mimo región. „Ak pripočítame technické problémy, je jasné, že reálne nás môže byť viac. Zápisy z matrík našich farností svedčia o tom, že veriaci nám neubúdajú.“ Gerka si myslí, že podhodnotení nie sú len pravoslávni, ale aj ostatné cirkvi.
Na otázku, či sa tí, čo sa k nim prihlásili, aj reálne zapájajú do cirkevného života, prípadne navštevujú kostoly, Gerka odpovedal, že presné čísla nevie. „Poznám miesta, kde chodí do chrámov 30 percent veriacich, ale aj také, kde je to cez 90 percent. Ľudia v malých farnostiach sú aktívnejší.“
Panika z cirkevnej dane?
Súhlasí aj evanjelický farár Ján Ruman z cirkevného zboru Veľký Krtíš. „Malé dedinky sú aktívnejšie ako mestá. Presné percentá veriacich, ktorí sa zapájajú do života cirkvi, sa určiť nedajú, určite je ich však menej, ako sa k nám prihlásilo pri sčítaní ľudu.
Priznáva, že o niektorých sa dozvie až vtedy, keď prídu žiadať o krst, sobáš či pohreb. „Dovtedy sa neukázali, zrazu sa objavia na fare a automaticky čakajú, že sa to zariadi. Možno to znie tvrdo, ale mám pocit, že za evanjelikov sa považujú len vtedy, keď to potrebujú.“
Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania oproti stavu spred desiatich rokov ubudlo jedno percento veriacich, spolu ich je viac ako 316-tisíc. Ruman vidí hlavnú príčinu v tom, že pred sčítaním sa začali diskusie o odluke cirkvi od štátu, „pričom sa šírila zbytočná panika, že kto sa prihlási k nejakej cirkvi, bude neskôr musieť platiť cirkevnú daň.“ Zlý dopad podľa neho mohlo mať aj spochybňovanie anonymity sčítania zo strany občanov či Úradu na ochranu osobných údajov.
Zaujímavosti zo sčítania ľudu
Oproti roku 2001:
- výrazne stúpol počet ľudí, u ktorých sa nezistilo náboženské vyznanie – z troch na 10 percent, spolu je ich viac ako 570-tisíc
- počet ateistov stúpol o 0,4 percenta na viac ako 725-tisíc
- počet Jehovových svedkov klesol o takmer 3,5 tisíca, je ich niečo cez 17-tisíc
- prudký vzostup zaznamenali mormóni, pred 10 rokmi ich bolo 58, teraz 972
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
