Zo stropu visia nádherné farebné papierové draky, tabuľu stráži ďalšia pomaľovaná maketa. No nenájdete na nej žiadne Mama má Emu, ale čínske znaky znamenajúce vetu Vitajte na kurze čínštiny.
Ak vstúpite do jednej z tried Základnej školy na Sibírskej ulici v Bratislave, ocitnete sa akoby v inom svete. Zadná stena učebne je namaľovaná na červeno, na nej sú rozvešané obrovské ozdobné vejáre. Po stenách visia plagáty s čínskymi znakmi, kde si z nákresov i anglických pomenovaní môžete prečítať, že rén je osoba, huá tráva, shu sú stromy a tian obloha.
V triede sú výnimočne len menšie deti vrátane prváčikov, no o kurz čínštiny majú záujem žiaci všetkých ročníkov, dokonca aj z iných škôl, ich rodičia, ba i dôchodcovia z okolia.
Škola urobila novému kurzu skutočne dobrý marketing, deti sa po čínsky zdravia už aj na chodbe a zdá sa im to zábavné. Atraktívne je už to, že čínštinu tu učí Číňanka.
Ni hao! Ni hao ma?
Xu Yang prišla na Slovensko v rámci svojej vysokoškolskej praxe a zostane u nás asi rok. Podľa nej je Slovensko pokojnou krajinou a to sa jej páči. S deťmi sa rozpráva po anglicky, malé nedorozumenia vysvetľuje prísediaca slovenská učiteľka čínštiny. Má obrovskú trpezlivosť, základné čínske oslovenia opakuje donekonečna.
„Ahoj, ako sa máš? Veľmi dobre,“ hovoria si deti medzi sebou po čínsky. Výslovnosť majú vraj celkom dobrú, čo je pri čínštine veľmi dôležité, tá istá slabika totiž môže podľa výšky tónu či intonácie znamenať úplne odlišné veci.
Dobrou správou je, že mama je po čínsky ma ma. Horšou to, že slabika „ma“ môže vyjadrovať aj všeličo iné, podľa toho, či ju vyslovíme úsečne alebo napríklad opytovacím spôsobom. „Mama qi ma, ma man, mama ma ma, “ vraj môže znamenať aj: „Mama jazdí na koni, kôň je pomalý, mama nadáva koňovi.“
Xu Yang ukazuje deťom obrázky v učebnici čínštiny, ktorá má slovenské vysvetlivky. Čínska vláda vydáva učebnice v tých najrôznejších jazykoch, slovenčinu nevynímajúc. Používa sa v nej medzinárodný prepis čínštiny, tzv. pinyin, teda nie jeho slovakizovaná verzia pchin-jin, ktorú preferujú niektorí starší slovenskí sinológovia.
Číne patrí budúcnosť
Riaditeľka školy na Sibírskej ulici Milena Partelová sa pre Čínu nadchla ešte pred rokmi, keď ju navštívila. Na krku jej visí strieborný znak, ktorý má symbolizovať lásku. Smeje sa, že jej novozískaní čínski partneri ju nedávno upozornili, že ho nosí naopak. Kontakt s nimi nadviazala koncom minulého školského roka, pár mesiacov trvalo papierovanie a schvaľovanie, kurz slávnostne otvorili pred niekoľkými dňami.
Nateraz majú prihlásených skoro šesťdesiat záujemcov, škola má takmer problém načasovať hodiny do popoludňajších termínov tak, aby mohli všetkým vyhovieť.
Silvia Jánošová prihlásila na čínštinu nielen dcéru deviatačku či syna štvrtáka, chce doň chodiť aj sama. Hoci si dospelí musia za kurz doplatiť, zdá sa jej to ako dobrá investícia.
Je ekonómka, s manželom majú firmu na dovoz a vývoz. Uvedomujú si, že Číne ako najrýchlejšie sa rozvíjajúcej ekonomike sveta patrí budúcnosť. Podľa nej bystrí ľudia uvažujú najmenej na desať či pätnásť rokov dopredu a Čína sa podľa všetkého stane ekonomickou veľmocou už v strednodobom, nielen dlhodobom horizonte.
Aj ich deti vidia v štúdiu bezprostredný zmysel, lebo, okrem iného, im rodičia sľúbili cestu do Číny. Jánošová hovorí, že kto zachytí začiatok trendu, môže mať už čoskoro veľkú výhodu. „Aj nám je príjemné, ak cudzinci povedia hoci len dobrý deň a ďakujem po slovensky, “ pripomína.
Konfuciov inštitút pomáha
Ak by sa čínskej triede darilo, môžu po niekoľkých mesiacoch získať štatút Konfuciovej triedy, ktorá by mala nárok na väčšiu finančnú podporu z čínskej strany. „Deti sa učia rýchlo, ale aj rýchlo zabúdajú. Ak sa však začnú zaujímať o čínske obrázky či filmy, možno sa budú chcieť dozvedieť o Číne viac,“ myslí si Ding Shude, čínsky riaditeľ Konfuciovho inštitútu na Slovensku, ktorý finančnú aj organizačnú pomoc pre naše čínske kurzy sprostredkúva.
Prvé kurzy pre vysokoškolákov sa začali ešte v roku 2009. „Na technickej univerzite študovalo čínštinu okolo 27 žiakov, nateraz zostalo len 17, no aj tak je to vysoké číslo,“ hovorí Ding Shude. S tými študentmi, ktorí začali ich kurzy ešte pred tromi rokmi, už vedia celkom dobre komunikovať, hoci majú výučbu čínštiny zväčša len dvakrát do týždňa. Niektorých dokonca posielajú pokračovať v štúdiu na univerzitu do Číny.
Základom jazyka sa dá porozumieť už za dva-tri roky. „Číňania na kurzoch kladú dôraz viac na rozprávanie, pri našom štúdiu na slovenskej vysokej škole bolo dôležité popri rozvoji konverzácie aj zvládnutie znakov, “ doplňuje Jana Krajčiová, ktorá študovala čínštinu na UK. Aby ste si dokázali prečítať jednoduchšie texty, potrebujete poznať priemerne 2- až 3-tisíc znakov, pretože jeden znak je jedna slabika, niekedy jedno slovo.
Malým Číňanom vraj ide čítanie znakov celkom ľahko, písanie je už trochu náročnejšie. „Prvé znaky sa učia z kreslených obrázkov už v materskej škole, neskôr pri koncentrovanom štúdiu na základnej škole na hodinách čínštiny zvládnu do veku 13 rokov približne 3000 znakov “ popisuje Krajčiová. Aj dospelý Číňan však občas narazí na znak, ktorý nepozná, hlavne v starých textoch. Ak teda chcete teda v Číne študovať napríklad históriu, potrebujete mať znalosť aspoň piatich či šiestich tisícov znakov.
Krajčiová pripúšťa, že aktuálna vlna záujmu Slovákov o čínštinu vyplaví veľa odpadlíkov, určite však zostanú aj stáli záujemcovia. Podobnú skúsenosť má z jazykovej školy, kde čínštinu učí. Z prihlásených viac ako dvadsať študentov zvyčajne vydrží možno šesť, najviac desať.
No ak by sa aj odrazu začali na Slovensku o čínštinu zaujímať celé stovky ľudí, problém so študijným materiálom by zrejme nebol. Stačí letmý pohľad do knižnice Konfuciovho inštitútu. „Chceme byť k dispozícii všetkým, ktorí by sa chceli naučiť náš jazyk, ale nemáme nijaké plány s konkrétnymi číslami študentov, ktoré by sme chceli dosiahnuť,“ vysvetľuje Shude.
Sťažuje sa len na náročné administratívne procesy, ktoré predchádzajú príchodu ich učiteľov na Slovensko. Všetci štyria, ktorí dnes v Bratislave pôsobia, majú vraj za sebou viac ako osem mesiacov vybavovania rôznych povolení. „Bol som už vo viacerých krajinách, ale také náročné ako na Slovensku to nie je nikde. Mali by ste uvažovať o reforme,“ radí.
Na svete už existuje tristo Konfuciových inštitútov. Výučba čínštiny je trendom všade, v Británii s ňou najnovšie začínajú už na materských školách.
Paradoxom je, že kým slovenské deti dostali najnovšie možnosť učiť sa po čínsky, deti z niekoľkotisícovej komunity Číňanov žijúcich na Slovensku túto možnosť stále nemajú a navštevujú spravidla slovenské školy. „Nad tým iba začíname uvažovať. Nateraz na Slovensku nie je formálna čínska škola, ale niektorí čínski rodičia už požiadali o individuálnych tútorov,“ hovorí Shude.
Všade na svete patria čínske deti k tým najusilovnejším. Ak sa na naše deti nalepí aspoň trochu čínskej usilovnosti, bude to nášmu školstvu len na úžitok.
My všetci ostatní by sme sa mali naučiť prinajmenšom ďakujem – Xièxie nǐ! Prípadne dôvetok: „Prepáčte, ja vám nerozumiem, neovládam mandarínčinu.“ Je to ľahké: „Duìbùqǐ, wǒ tīng bùdǒng. Wǒ búhuì shuō pǔtōnghuà.“
Čínština
Je úradný jazyk v Číne, na Taiwane a v Singapure, je to jeden zo šiestich úradných jazykov OSN, ktorým hovorí najviac ľudí na svete, približne 1,3 miliardy ľudí v rôznych krajinách vrátane USA, Austrálie, Malajzie, Indonézie, Peru či Vietnamu.
Má veľa dialektov, učí sa štandardizovaná verzia, tzv. mandarínska čínština čiže jazyk severu, ktorý výslovnosťou vychádza z pekinského nárečia a v písanej podobe vychádza z diel písaných štýlom baihua.
Na Slovensku žije tri- až štyritísíc Číňanov.
Autor: FOTO: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
