KĽAK. Keď si s Nižnanským neporadili súdy, naplnila sa Božia vôľa, hovorí žena z vypálenej dediny Kľak. „Mal dávno zomrieť za to, čo urobil. Nie, neexistuje žiadne odpustenie. Ani po smrti. Vraždenie nevinných ľudí bolo príliš kruté,“ povedala 81-ročná Gizela Benčová.
Informáciu však prijala takmer bez emócií, hovorí, že teraz je to už jedno. Mali ho potrestať, keď bol mladší. „Odsúdili ho na smrť. Prečo to neurobili? Zdrhol, zachránil sa a naši ľudia čo?“ pýta sa.
Starci aj deti
O 21. januári 1945 hovorila už mnohokrát. „Neviem, či tu bol aj Nižnanský. Mala som štrnásť rokov a po tom strese je ťažké povedať to s istotou. Ale musel tu niekde byť, keď mnohí tvrdia, že ho videli.“
Najskôr sa v Kľaku hovorilo, že budú brať chlapov na kopanie zákopov. Nahnali ich však do zástupov všetkých, trojmesačné dievčatko aj 89-ročného starca, a postavili pred guľomety.
Už predtým popravili 84 ľudí. Zachránil sa len jeden, Jozef Adamov. Benčová hovorí, že keď videl postrieľaných susedov, prišlo mu zle a padol skôr ako Nemci vystrelili.
Čerstvá informácia o skone bývalého veliteľa protipartizánskej jednotky Ladislava Nižňanského má nepriamo niečo spoločné s reportážou slovenskej „verejnoprávnej“ televízie o Tisovi, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Museli sa dívať
„Aj nás mali hromadne popraviť. Najprv sme sa museli dívať, ako nám pred očami umučili partizána. Potom ho hodili do horiaceho domu.“
Zrazu prišla spojka. „Príkaz bol ľudí nestrieľať, ale evakuovať a vypáliť dedinu.“
Po zmene rozkazu Kľak vypálili a ľudí hnali niekoľko kilometrov až do Žarnovice. Rodina Gizely Benčovej sa do vypálenej dediny vrátila. V horách si postavili drevenú kolibu. Niekoľko mesiacov mrzli, spali na zemi a jedli spálené žito zo zhorenej dediny. „Ešte týždeň, tak to určite nevydržíme.“
S Annou Novákovou, ktorá zranená prežila vraždenie v Grúni, sme sa nestretli. Je chorá a bola na vyšetrení.
Ďalší svedok František Debnár už zomrel. Hovorieval, že na stretnutie s Nižnanským nikdy nezabudne. Prežil ako jediný zo sedemčlennej rodiny a ako jeden z desiatich ľudí z obce.
Vždy bol na strane víťazov
Český novinár a spisovateľ STANISLAV MOTL objavil Nižnanského, ako si pokojne užíva dôchodok v Mníchove. Našiel aj svedkov, ktorí tvrdili, že Nižnanský bol vrah.
Ako ste prijali správu o smrti Ladislava Nižnanského?
„Pán Nižnanský sa dožil úctyhodného veku a ja mu to prajem, toto šťastie však nemali príslušníci americko-britskej spravodajskej misie, ktorých pán Nižnanský so svojimi mužmi zajal a vydal nacistom. Nemal to šťastie ani americký reportér agentúry AP Joseph Morton či stovky židovských utečencov, partizánov a civilistov, ktorí zomreli pôsobením jednotky Edelweiss.“
Mníchovský súd Nižnanského v roku 2005 oslobodil. Bol podľa vás vinný?
„Rešpektujem rozhodnutie mníchovského súdu, ktorý nenašiel dôkazy, hoci mne svedkovia povedali do kamery niečo iné, ale ja som ani netrval na väzení, v takom vysokom veku to už nepovažujem za spravodlivosť, ale za pomstu. Dôležité pre mňa je, že sa o tých udalostiach opäť hovorilo.“
Aký to bol človek?
„Vždy bol na strane víťazov. To sú takí ľudia, ktorí majú talent či predvídavosť to odhadnúť. Bol lojálny československý dôstojník, lojálny vojak slovenského štátu, lojálny povstalecký vojak v čase SNP, potom bol lojálny zástupca veliteľa Edelweiss, lojálny pracovník povojnovej armády i americkej spravodajskej služby. Pre mňa to bol typ človeka, ktorému by som napríklad pri lezení na nebezpečnú horu nikdy neveril.“
(mim)
