Sabolová: Idem z úradu práce
MÁRIA SABOLOVÁ opúšťa parlament po osemnástich rokoch. Chcela by byť župankou alebo primátorkou.
Ako budete spomínať na parlament?
„Bolo to obdobie aj s veľmi peknou skúsenosťou.“
Prečo sa vám nepodarilo stať sa opäť poslankyňou?
„Bola som nízko na kandidátke. Súvisí to aj s tým, že som sa vždy snažila mať vlastný názor, niekedy aj proti stanovisku strany. Ak by som bola vyššie, ľudia by ma tam našli, krúžkov v môj prospech a aj v prospech strany by bolo istotne viac. “
Čo budete teraz robiť?
„Prácu ešte nemám. Práve ma zaevidovali na úrade práce.“
Chcete o štyri roky kandidovať znova?
„Ak bude niekto chcieť moju prácu oceniť, určite neodmietnem možnosť opätovne kandidovať alebo byť vo funkcii, kde využijem svoju odbornosť.“
Komunálna politika vás neláka?
„V komunálnej politike som začínala. Cítila som, že ak mám robiť prácu poslankyne dobre, treba mať len jeden mandát. Ani som sa neuchádzala o regionálne pozície. Ak má človek viac funkcií, nerobí nič naplno.“
Teraz už nebudete poslankyňou. Budete teda kandidovať na inú pozíciu?
„Určite áno. Budem si však aj hľadať prácu. Je tu možná pozícia predsedu vyššieho územného celku. V prípade, že by boli voľby, tak aj možnosť uchádzať sa o miesto primátora Košíc alebo starostu mestskej časti.“
Čo ste mali na práci poslankyne najradšej?
„Je to služba. Musíte to však brať ako povolanie, nie ako vedľajší príjem.“
Čo vám prekážalo?
„Chýbal mi vecný tón. Príliš veľa politiky aj tam, kde by mala ísť nabok, napríklad v oblastiach ako sú sociálne veci, zdravotníctvo, školstvo.“
Márii Sabolovej (KDH) ušlo miesto v parlamente, hoci v hnutí dostala 12. najvyšší počet krúžkov. 700 hlasov jej chýbalo, aby prekonala trojpercentnú hranicu a posunula sa zo 77. miesta dopredu. V roku 1994 šla do Národnej rady ako vedúca kancelárie košického primátora. Nevráti sa tam, vo štvrtok sa dohodla na výpovedi.
(vev)
Dostál zostáva, už len ako asistent
V deň volieb ľudí vyzýval, aby ho nekrúžkovali, lebo kandidatúru stiahol. Včera ONDREJ DOSTÁL na Facebooku oznámil, že si vypratal kanceláriu poslanca a vrátil preukaz. Na novej profilovej fotke je vo fialovej.
Bude vám parlament chýbať?
„Takto sa vyvinula situácia a ja to rešpektujem.“
Čo sa vám na práci poslanca najviac páčilo?
„Možnosť ovplyvňovať veci, politiku, podobu zákonov, aj keď v realite bola výrazne menšia, ako sa vidí zvonku. Mnohé veci boli vopred dohodnuté, vplyv radového poslanca bol značne limitovaný.“
A čo vám bude chýbať najmenej?
„V parlamente som stretával mnohých ľudí, ktorí mi určite chýbať nebudú.“
Kto konkrétne?
„Určite Ján Slota a poprední predstavitelia Smeru. Tých však teraz budem mať na očiach stále.“
Ak by ste mali možnosť znovu kandidovať, využijete to?
„Ďalej sa budem venovať politike. Zostávam v OKS a predpokladám, že tá aj o štyri roky pôjde do volieb.“
Čo presne budete robiť, v politike aj mimo nej?
„Budem intenzívnejšie spolupracovať s Konzervatívnym inštitútom a budem tiež robiť asistenta poslancovi Petrovi Osuskému.“
Ste župným poslancom. Láka vás teraz viac komunálna politika?
„Určite sa budem venovať aj politike na komunálnej úrovni, ale to neznamená, že vypustím zo svojho záujmu celoštátnu politiku.“
Ondrej Dostál (OKS) sa pred dvomi rokmi dostal do parlamentu na kandidátke MostaHíd. Teraz to skúšal s hnutím Igora Matoviča, po spore o detektor lži z volieb odstúpil. Hoci nekandidoval, získal 1310 prednostných hlasov.
(vev)
Janiš sa baví iba o počasí, Hort vôbec
Po volebnom neúspechu nie sú bývalé stálice SDKÚ v parlamente zhovorčivé.
BRATISLAVA. „Od pondelka som súkromnou osobou, takže sa spolu môžeme baviť akurát tak o počasí,“ hovorí dobre naladený exposlanec SDKÚ Stanislav Janiš. Ešte zavtipkuje, že si musí zapnúť nahrávanie.
V parlamente bol desať rokov, teraz o svojej budúcnosti nechce s novinármi hovoriť. Už pred voľbami vedel, že je na nezvoliteľnom mieste.
Zhovorčivejší nie je ani Milan Hort, ktorému sa podarilo byť poslancom štyrikrát za sebou. Tentoraz bol päťkou kandidátky SDKÚ, skončil na trinástom mieste, čo na kreslo poslanca nestačilo.
„Prepáčte, momentálne mám rokovanie,“ povedal vo štvrtok napoludnie do telefónu Hort. „Zavolajte o trištvrte hodiny, určite vás zdvihnem. A o čo ide?“ prezvedal sa.
Ostalo len pri sľube. Z krátkeho rozhovoru nič nebolo, od štvrtka už svoj mobilný telefón nezdvihol.
Stanislav Janiš (SDKÚ) kedysi šéfoval poslaneckému klubu. Za generálneho prokurátora navrhol Dobroslava Trnku. Kandidoval z 56. miesta.
Milan Hort (SDKÚ) dostal 8263 hlasov. Málo na postup do parlamentu, kde končí po 14 rokoch. Na funkciu podpredsedu strany už kandidovať nebude.
(vev)
Mikolaj: Ministri ma museli počúvať
JÁN MIKOLAJ chce na univerzite trošku dobehnúť odbornosť. Potom majú ministri dopravy a školstva čakať jeho tvrdé komentáre.
Nebude vám za parlamentom ľúto?
„Vzhľadom na to, že som sa snažil, aby bola v parlamente čo najviac prezentovaná odbornosť, tak ani nie. Posledné dva roky sa robilo na odbornej úrovni veľmi málo. Minister školstva Eugen Jurzyca vlastne nepredložil nič také, k čomu by sa odborné diskusie mohli viesť. Za tým mi ľúto nie je.“
Deň pred voľbami vás SNS stiahla z kandidátky. Prečo?
„Dohodli sme sa, že k tomu sa vyjadrovať nebudeme.“
Dostali ste veľa prednostných hlasov. Nechceli by ste voličom povedať, čo sa stalo?
„Išlo to mimo mňa. Ja za to nemôžem. Nenavrhol som to ja, iba som to akceptoval.“
Čo ste mali na práci poslanca najradšej?
„To, že som mohol povedať natvrdo svoj názor, či už ministrovi školstva, alebo dopravy. Väčšina ich návrhov bola zlá, takže to bola vynikajúca príležitosť prezentovať im svoj názor. Či chceli, alebo nechceli, museli si to vypočuť.“
Aj vám niečo prekážalo?
„Zabíjanie času. Je tam veľmi veľa zbytočných vystúpení. Teatrálnosť a populizmus. Z môjho pohľadu ako profesora to bol otras. Ale vidíte, na voličov to zabralo.“
Chceli by ste o štyri roky znova kandidovať?
„Asi nie. Vrátim sa k odbornej práci, ktorá tým, že je človek v parlamente, trpí.“
Úplne končíte vo vrcholovej politike?
„Tak by som to nenapísal. Nenechám si ujsť možnosť vyjadrovať sa k návrhom ministrov školstva a dopravy. Moje vystúpenia budú tvrdé, no vždy na báze odbornosti. Cítim však, že teraz si musím ešte trošku tú odbornosť dobehnúť. Potrebujem vydať učebnicu, monografiu, chystám sa na medzinárodné konferencie.“
Ján Mikolaj (SNS) sa pred desiatimi rokmi dostal do parlamentu za HZDS. V roku 2006 kandidoval už za SNS, ktoré ho nominovalo za ministra školstva. Teraz ho strana deň pred voľbami z kandidátky stiahla, napriek tomu dostal vyše 13 800 hlasov.
(vev)
Pfundtner: Ženy neberú vážne
Skončila prvá pod čiarou. EDITA PFUNDTNER z Mosta-Hídu je sklamaná. Prípadný návrat do veľkej politiky však bude veľmi zvažovať.
Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste sa dozvedeli, že do parlamentu nejdete?
„Prvá reakcia skôr smerovala k tomu, že Most-Híd získal menej hlasov ako pred dvomi rokmi.“
A keď ste sa dozvedeli svoj výsledok?
„Najskôr som bola rada, že som sa posunula o priečku vyššie ako som bola na kandidátke. Bola som však, samozrejme, smutná z toho, že to nevyšlo. Napriek tomu, že človek pracoval nielen počas kampane, ale aj v parlamente.“
Stále sa na to pozeráte rovnako?
„Teraz to vnímam tak, že budem mať chvíľu na to, aby som sa venovala sebe a svojej rodine. Venujem sa viac synovi, viem dohliadať na jeho štúdium. Uprednostním svoje zdravie, budem chodiť po lekárskych vyšetreniach a budem viac športovať.“
Čo vám bude chýbať?
„Asi tá možnosť meniť zákony. Určite mi nebudú chýbať kompromisy za každú cenu.“
Chcete o štyri roky kandidovať znovu?
„Budem to veľmi zvažovať.“
Prečo?
„Ženy to v politike nemajú ľahké.“
V čom to majú ženy v politike ťažšie ako muži?
„Muži sú skupinkári. Ženy skôr vnímajú ako nejaké okrášlenie toho ich zoskupenia. Ak chcete, aby vás brali vážne, musíte omnoho viac na tom pracovať.“
Takto to fungovalo aj v rámci vášho klubu?
„Zostaňme pri parlamente ako celku.“
Čo budete teraz robiť?
„Stále som v komore advokátov, takže advokáciu môžem robiť ďalej. Niektoré prípady som zastupovala, aj keď som bola v parlamente. Venujem sa aj komunálnej politike. Možno sa viac začnem venovať cudzím jazykom. Najmä angličtine, kde mám veľké nedostatky.“
Edita Pfundtner (MostHíd) sa stala poslankyňou v roku 2010 len vďaka tomu, že jej kolegovia z vyšších priečok išli do vlády. Tentoraz mala 6362 prednostných hlasov, vďaka ktorým poskočila z 15. miesta na kandidátke o priečku vyššie. Na parlament to nestačilo.
(vev)
Blahová zistila, že nie je političkou
Bývalá poslankyňa NATÁLIA BLAHOVÁ vôbec neľutuje, že sa do parlamentu nedostala. Neustály boj jej chýbať nebude.
Prečo sa vám nepodarilo znova dostať do parlamentu?
„Príčina je úplne zrejmá. Nerobila som kampaň na svoju osobu. Nemala som žiaden bilbord. Neoslovovala som ani známych a priateľov, aby ma volili. Skôr som sa zamerala na to, aby ľudia volili stranu a krúžkovali Richarda Sulíka, aby ostal lídrom. Na tom mi záležalo omnoho viac.“
Tak vás potom ani nesklamalo, keď ste sa dozvedeli, že do parlamentu nejdete?
„Práve naopak. Možno som pocítila úľavu, že je koniec. Napätie, čo sme prežívali prostredníctvom médií, sa násobne viac prežíva priamo v tom ohnisku. Je to také náročné, že ak v tom niekto vidí zmysel, tak to je naozaj politik. Zistila som, že zrejme političkou nie som, lebo v tom zmysel nevidím.“
Mali ste na práci poslankyne aj niečo rada?
„Snažila som sa, aby som čo najrýchlejšie dostala do zákonov to, čo som pár rokov predtým vykrikovala exministerke práce Viere Tomanovej. To bolo príjemné. K študovaniu ostatných zákonov, ktoré sa ma príliš nedotýkali, napríklad ako jadrový odpad, som sa musela nútiť. Viem, že nie všetci poslanci si s tým robili hlavu a len sprosto stlačili gombík. Bolo to zaťažujúce.“
Presvedčia vás o štyri roky, aby ste opäť kandidovali?
„Teraz si myslím, že nie. Nechcem si však šliapať po jazyku. Neviem, čo bude o štyri roky.“
Čo budete dovtedy robiť?
„Vraciam sa k svojej práci. Idem späť do Asociácie náhradných rodín.“
Natália Blahová (SaS) najskôr zaujala ako blogerka. Písala najmä o deťoch, ktoré vyrastajú bez rodičov. Pred dvomi rokmi sa rozhodla vstúpiť do politiky. Parlament ju veľmi neoslovil. Pôvodné ôsme miesto kandidátky neobhájila. Dostala okolo 3600 krúžkov.
(vev)
