Bratislava 14. augusta (TASR) - Takmer v rovnakom období po 105 rokoch ohrozujú Bratislavu vody Dunaja. Počas povodne 4. augusta 1897 bol pri výške 904 cm kulminačný prietok 10 400 kubických metrov za sekundu. Za storočnú vodu je na základe historických tabuliek a prepočtov odborníkov považovaný na Dunaji prietok 11 tisíc kubických metrov za sekundu pri hladine 10 metrov 17 centimetrov na bratislavskom vodočte.
Prvá oficiálna písomná zmienka o povodni v Bratislave je datovaná augustom roku 1501, ale v historickej literatúre sa uvádzajú aj roky 1012 a 1210. Najničivejšie následky mali vody Dunaja v roku 1965.
Podľa zachovaných pamiatok a písomností sa medzi najväčšie povodne na Dunaji zaraďujú tie, pri ktorých prietok prekročil hranicu 10 tisíc metrov kubických za sekundu. V roku 1501 bol prietok vody pri Viedni 14 tisíc kubických metrov. V bratislavských mestských protokoloch sú zaevidované prvé povodne z roku 1526. Voda vtedy zaplavila nižšie položené časti mesta, až po dnešné Hlavné námestie. Pri vtedajšej povodni zahynulo 53 obyvateľov mesta. Koryto Dunaja bolo v profile Bratislavy rozvetvené do viacerých ramien a ochranné valy iba málo bránili vode vniknúť do mesta.
Dunaj spôsobil rozsiahlu povodňovú katastrofu v roku 1954 najmä na území Nemecka a Rakúska, keď bolo zaplavených 165 tisíc hektárov územia Bavorska a viac než 100 tisíc hektárov v Rakúsku. Na našom území vyvrcholila povodňová vlna 15. júla 1954, keď voda dosiahla v Bratislave výšku 984 cm. V roku 1965 bola hladina Dunaja mimoriadne vysoká od marca do júla. Došlo k pretrhnutiu hrádze v Patinciach a Čičovciach. Následky katastrofy boli vyčíslené na 3,5 miliárd Kčs. Zaplavených bolo 250 km ciest, 70 km železničných tratí, zničených 3474 obytných domov a čiastočne poškodených 5258. Zo 46 obcí a osád bolo evakuovaných viac než 54 tisíc obyvateľov.
Najstarším u nás zachovaným dokumentom o ochrane pred povodňami je rozkaz kráľa Žigmunda Luxemburského z roku 1426 o bezplatnom poskytnutí pracovnej sily na budovanie protipovodňových hrádzí. Kráľ Maximilián prikázal v roku 1569 budovať hrádze šesť dní do roka. Na slovenskom toku Dunaja sa začali budovať regulované časti až v druhej polovici 19. storočia.
