Bratislava 14. augusta (TASR) - V prípade, že Národná rada SR po druhý raz neschváli novelu zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení (DDP) zamestnancov, ktorú vrátil prezident SR Rudolf Schuster, Slovensko nesplní úlohy v prístupovom procese do Európskej únie (EÚ). Nedodrží ani svoj sľub občanom o vytvorení úplnej náhrady dôchodkových nárokov zamestnancov, pracujúcich v rizikových podmienkach. Na dnešnej tlačovej besede to uviedol riaditeľ odboru DDP a štátneho dozoru rezortu práce Juraj Heriban, ktorý tak reagoval na návrh prezidenta, aby poslanci neprijali zákon ako celok.
Výhrady hlavy štátu pritom smerovali k možnej protiústavnosti návrhu ako aj zavádzaniu nesystémových prvkov do DDP. Za také pokladá prezident napríklad rozšírenie okruhu poistencov, povinnú účasť na DDP pre zamestnancov v zdravotne rizikových povolaniach alebo nemožnosť pre zamestnanca zvoliť si poisťovňu.
J. Heriban tieto argumenty odmieta a tvrdí, že DDP je podľa novely naďalej systémové a proreformné. Jedným z hlavných cieľov návrhu je pritom podľa jeho slov doriešiť zachovanie sociálneho štandardu ľuďom, ktorí pracujú na základe rozhodnutia orgánov hygieny v rizikových kategóriách 3 a 4 (baníci, zamestnanci prichádzajúci do styku so škodlivými látkami a podobne). Dôchodkové kategórie, ktoré im zaručovali skorší odchod z pracovného života a zhruba 800-korunový príplatok k dôchodku z peňazí všetkých poistencov v rámci Sociálnej poisťovne, boli totiž zrušené. Podiel takýchto zamestnancov síce postupne klesá, stále ich však je okolo 100 000.
Ako uviedol J. Heriban, už platná legislatíva stanovuje zamestnávateľom povinnosť platiť takýmto pracovníkom príspevky do doplnkovej dôchodkovej poisťovne, podmienkou však je, že zmluvu s poisťovňou uzavrie aj samotný zamestnanec, čo viacerí z finančných dôvodov neurobili. V zmysle novely, ktorú vrátil prezident, sú preto organizácie, ktoré majú pracovníkov, vykonávajúcich rizikové práce v kategóriách tri alebo štyri, povinné prispievať týmto zamestnancom na DDP minimálne 2 % z ich miezd aj vtedy, keď si sami zamestnanci DDP neplatia. Príspevky sa im budú na účte zhodnocovať do doplnkového výsluhového dôchodku, ktorý im nahradí predtým nesystémové zvýhodnenie zo solidárnych peňazí v Sociálnej poisťovni. Ak dobrovoľne podpíše zmluvu s poisťovňou aj zamestnanec a bude si šetriť, získa nárok aj na ostatné dávky DDP, napríklad doplnkový starobný alebo invalidný dôchodok. "Takéto riešenie teda neodporuje princípu dobrovoľnosti DDP," zdôraznil J. Heriban.
Za neopodstatnenú považuje J. Heriban aj kritiku, že zákon by mal stanoviť kritériá, na základe ktorých by si mali zamestnávatelia vybrať doplnkovú poisťovňu, do ktorej budú dotknutým zamestnancom prispievať. Zamestnávatelia a zamestnanci sa podľa neho môžu na poisťovni dohodnúť, respektíve je možné podpísať zmluvu aj so všetkými štyrmi existujúcimi poisťovňami.
Okrem riešenia rizikových kategórií umožňuje novela po vstupe SR do EÚ previesť uložené prostriedky občanov v poisťovni ako aj získané nároky na dávky do podobného doplnkového systému v inom štáte únie. Precizuje tiež investovanie prostriedkov poistencov do bonitných zahraničných štátnych dlhopisov. Parlament ju schválil 20. júna tohto roku. Opäť by sa ňou mal zaoberať na poslednej schôdzi v tomto volebnom období, ktorá sa začne 19. augusta.
