BRATISLAVA 14. augusta (SITA) - Najväčšia povodeň na Dunaji v Bratislave nastala 19. septembra 1899, kedy prietok veľtoku dosiahol 10 870 kubických metrov za sekundu pri vodnej hladine 970 centimetrov. Druhá najhrozivejšia povodeň prišla 15. júla 1954, ke
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
dy prietok dosiahol 10 400 kubických metrov za sekundu a hladina vtedy dosiahla úroveň 984 centimetrov. Pre dnešnú situáciu sú podľa hydrologičky Danice Leškovej z SHMÚ dôležitejšie údaje o prietoku, pretože si dokážeme predstaviť, ako súčasné koryto zvládne daný prietok. Tretí najväčší prietok mal Dunaj v Bratislave 4. augusta 1897, kedy predstavoval 10 040 kubických metrov za sekundu a hladina bola vysoká 940 centimetrov. Za posledných 40 rokov bol Dunaj hrozbou aj 15. júna 1965, kedy prietok bol 9224 kubických metrov za sekundu a hladina mala 917 centimetrov. Povodeň prišla aj 5. júla 1975, kedy bola podľa historických údajov siedma najhoršia povodeň. Prietok rieky bol v tom čase 8715 kubických metrov za sekundu a hladina dosiahla úroveň 888 centimetrov. K posledným povodniam došlo aj 6. augusta 1991, kedy mal prietok 9430 kubických metrov za sekundu, čo je v histórii povodňových vĺn štvrtá najvyššia hodnota. Naposledy sa hladina Dunaja nebezpečne zvýšila aj 24. marca tohto roku, kedy prietok dosiahol úroveň 8474 kubických metrov za sekundu a hladina mala 871 centimetrov. Pri súčasnej povodňovej aktivite je prietok Dunaja 9316 kubických metrov za sekundu pri hladine rieky v Devíne 871 centimetrov. Zatiaľ je to teda piaty najväčší prietok v histórii veľrieky. Hydrológovia odhadujú, že prietok bude mať okolo 11 400 kubických metrov za sekundu, pri očakávanej hladine asi 10,3 metra. Údajne najhrozivejšia povodeň však prišla v roku 1501, kedy podľa historických záznamov bol prietok Dunaja 14 000 kubických metrov za sekundu. Keďže však nemusí ísť o presné záznamy, treba brať tento údaj podľa Leškovej "s rezervou".