BRATISLAVA. Húfnica Zuzana, vozidlo Aligátor, raketomety, výstroj pre supervojaka, Tokos, Mokys.
Ministerstvo obrany od revolúcie minulo desiatky až stovky miliónov eur na vývoj zbraní a systémov. Armáda používa len zlomok.
Bezzubý Aligátor a grécka Zuzana
Armáda dnes používa 39 vozidiel z kedysi sľubného projektu Aligátor.
„Do vývoja štát investoval zhruba sedem miliónov eur,“ povedal Lukáš Milan z ministerstva obrany. Ich nákup v roku 2007 zastavil exminister obrany František Kašický (Smer).
VOP Trenčín ich preto prestal vyrábať. „Videli sme, že tento projekt nemá budúcnosť a že iné armády používajú oveľa lepšie vozidlá,“ povedal bývalý minister Jaroslav Baška (Smer).
Aligátor stál asi 20 miliónov korún. BAE Systems, ktorý dodáva aj Mokys, ponúkol vtedy autá za 15 miliónov. Projekt Aligátor podľa Bašku zaspal.
„Pripravovali sa misie, podobných áut bolo málo, malo to význam robiť,“ hovorí jeden z bývalých šéfov VOP. Záujem o projekt nebol podľa neho u zodpovedných.
Húfnice Zuzana ponúka štátna zbrojovka DMD Group v Indii, našej armáde ich musela dať zadarmo. Desať kusov sa predalo do Grécka.
„Štát do projektu investoval obrovské sumy a nijaká návratnosť sa nepodarila,“ povedal exminister obrany Martin Fedor (SDKÚ).
Podnikateľ Ľudovít Černák chcel výrobcu Zuzany kúpiť. Pre Hospodárske noviny povedal, že má potenciál kalašnikova.
Príkladom drahého vývoja sú aj súčasti systému Mokys, ktorého dodávky teraz vyšetruje polícia.
„Od roku 2005 sa vyvíjalo veľmi veľa a dnes je ťažko skontrolovať, čo bolo efektívne a čo boli vyhodené peniaze,“ povedal exminister Ľubomír Galko (SaS).
„Vždy do toho zasahovali nejaké externé vplyvy, a preto systém ešte stále nie je hotový,“ hovorí Baška. Ak sa ho podarí dobudovať, bude vraj jedným z najlepších systémov v NATO.
Úspešný slovenský projekt odmínovacieho systému Božena je súkromný.
Dalo sa nakupovať inde
„Peniazmi sa plytvalo a vyvíjali sme aj to, čo sa dalo jednoducho kúpiť,“ hovorí Galko.
Príkladom je podľa neho osem rokov vyvíjaná hybridná prevodovka pre bojové vozidlo pechoty. Ak podľa Galka treba niečo vyvíjať, tak len výnimočne.
„Ak je niečo vyvinuté a kvalitné a sú na to peniaze, je dobré to kúpiť,“ súhlasí český vojenský analytik Andor Šándor. A je jedno, či z domova, alebo zahraničia.
„Všetci sa snažia, aby súčasťou bola aj dodávka domáceho zbrojného priemyslu,“ povedal Fedor o objednávkach z cudziny.
Tisíckam domácich robotníkov sa podľa neho ťažko vysvetľuje, že nakupujeme v zahraničí. Práca pre domáce podniky pritom môže vzniknúť aj prerábaním kúpených systémov na naše podmienky.
Za posledné roky však obrana investovala milióny aj do rozporných nákupov.
Desať miliónov korún stál digitálny náter na desať našich stíhačiek MiG29. Okamžite sa zistilo, že v nadzvukovej rýchlosti sa lúpe.
Mokys: aby vojaci spolu hovorili
Komunikačný systém by mal dať vojakom možnosť rozprávať sa v hocijakom teréne.
BRATISLAVA. Mokys je systém pre vojakov v prvej línii do globálneho konfliktu, hovorí jeho stručný opis.
Ako si ho treba predstaviť? Mokys by mal fungovať, keď všetky ostatné spôsoby komunikácie zlyhajú. Je to niečo ako vlastná mobilná sieť pre vojakov. V rámci nej je možné posielať text, obraz, dáta aj zvuk.
Systém ponúka niekoľko úrovní komunikácie – vysielačky pre vojakov, ale aj samostatnú sieť pre veliteľov, prepojené počítače.
Do terénu ho treba odviezť – s ťažkými kontajnermi sa momentálne nedá pohnúť, žiadne autá ich nedokážu odviezť, nefungujú ani vysielačky.
Monika Tódová
Vyšetrovanie nákupu člnov už zastavili
Vyšetrovanie nákupu, na ktorý upozornil Ľubomír Galko, sa skončilo. Upratovací tender ešte riešia.
BRATISLAVA. Ministerstvo obrany za Jaroslava Bašku (Smer) nepochybilo pri kúpe člnov bez motorov za vyše 150-tisíc eur.
Konštatovala to vojenská prokuratúra, ktorá koncom minulého roka zastavila trestné stíhanie pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa a porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Nebolo to trestné
Trestné oznámenie pre nákup armádnych nafukovacích člnov podal v roku 2010 exminister Ľubomír Galko (SaS).
Upozorňoval, že ministerstvo v roku 2008 mimo plánu zaobstaralo šesť člnov bez verejnej súťaže, iba oslovilo firmu Aeroprograss, aby predložila ponuku.
Zákazku dostala, hoci podľa Galka dala o asi 60-tisíc eur drahšiu ponuku, ako sa pôvodne rátalo.
„Skutok nebol trestným činom,“ povedala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Vladimíra Gedrová.
„Neprekvapuje ma, že prokuratúra prípad zastavila. Trvám na tom, že išlo o špinavosť a chrapúnstvo,“ povedal Galko.
Prípad podľa Bašku svedčí o tom, že „celá iniciatíva Galka bola motivovaná politickými cieľmi a vlastnou sebaprezentáciou“.
Machinácie s lopatami
Vyšetrovatelia sa naďalej zaoberajú upratovacím tendrom, pre ktorý prišiel v roku 2008 o funkciu minister František Kašický (Smer).
Úrad boja proti korupcii vedie stíhanie pre podozrenie z trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní. Doposiaľ vypočuli dve desiatky osôb.
Ministerstvo plánovalo víťaznej firme vyplatiť za upratovanie štyri miliardy korún počas štyroch rokov, hoci vyčlenených bolo 1,2 miliardy. Kašický odmieta, že by pochybil.
Do finále tendra, ktorý sa po vypuknutí kauzy neuzavrel, postúpila iba firma Slovclean prepojená na bratislavského regionálneho politika Smeru Martina Borguľu.
Tvrdí, že vypovedať nebol a do tendra nezasahoval. „Je to nezmysel, s ktorým moja osoba nemá nič spoločné.“
Mária Mihaliková
