BRATISLAVA. Na Slovensku máme veľa vysokých škôl, mnohí novovymenovaní profesori a docenti nie sú dostatočne kvalitní a medzi študentmi klesá záujem o techniku na úkor populárnych smerov.
Aj k takýmto záverom dospela v správe o svojej činnosti za posledné dva roky Akreditačná komisia (AK), ktorá dohliada na kvalitu vysokých škôl. Materiál zobrala na vedomie vláda.
Niektoré fakulty podľa AK žiadajú o akreditáciu študijných programov s príťažlivými názvami, aby pritiahli viac študentov.
Aj keď vysoké školy na základe väčšieho počtu študentov potom získajú viac peňazí, školy zachovajú počty učiteľov a v mnohých prípadoch absolventi odborov nenachádzajú uplatnenie v praxi.
Snahu o marketingovo zaujímavý názov študijného programu nemožno podľa názoru ministerstva školstva vysokým školám vyčítať, pokiaľ nejde o klamlivú reklamu.
"Ak počet študentov nezodpovedá možnostiam školy, je úlohou Akreditačnej komisie navrhnúť pozastavenie a následne prípadné odňatie akreditácie," reagovalo ministerstvo na výhradu AK.
Školy chcú kontrolovať neohlásene Komisia tiež upozorňuje na nezdravý trend príklonu študentov od technických smerov k populárnym študijným programom, za ktoré označuje napríklad sociálnu prácu, manažment či právo.
"Tento fakt v krátkej budúcnosti môže spôsobiť, že ekonomike SR začnú chýbať technicky a technologicky vzdelaní ľudia," varuje AK.
Riešením by mohol byť univerzálny spoločný základ pre viaceré bakalárske programy. "Tá diverzifikácia by mala byť v magisterských programoch," povedal šéf Akreditačnej komisie Ľubor Fišera.
V správe AK konštatuje, že na Slovensku je veľa vysokých škôl, pričom mnohé majú nízku úroveň vedecko-výskumnej základne.
"Ich existencia sa odvádza od vysokého počtu prijímaných študentov, bez ohľadu na kvalitu poskytovaného vzdelávania. Za niekoľko rokov sa počty študentov znásobili," píše sa v materiáli.
Podľa komisie treba rýchlo a razantne riešiť prípady, ktoré degradujú vysoké školstvo v očiach verejnosti.
Členovia komisie preto navrhujú priamu kontrolu výučby na vysokých školách neohlásenými návštevami.
Rozsahom aj náročnosťou by sa malo zjednotiť aj externé štúdium so štúdiom v dennej forme.
"Stretávame sa s veľmi diferencovanou a často alarmujúco nízkou kvalitou novovymenovaných docentov a profesorov," podčiarkla v správe komisia.
Za vecné riešenie považuje zjednotenie minimálnych kritérií pri menovaní profesorov v rámci študijného odboru na celom Slovensku.
Navrhujú zvýšiť vek pre garantov AK navrhuje tiež zosúladiť vekovú hranicu pre garanta študijného programu a vysokoškolského učiteľa. V súčasnosti môže mať garant maximálne 65 rokov a horná hranica pre vysokoškolského pedagóga je 70 rokov.
"Akreditačná komisia je toho názoru, že keď môže učiteľ pracovať do sedemdesiatky, tak môže aj garantovať do sedemdesiatky," povedal Fišera.
Predsedu AK prekvapilo, že sa správa dostala až na dnešné rokovanie vlády, keďže ju ministerstvu školstva podľa neho predložili ešte pred dvoma mesiacmi.
Šéf rezortu školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ) neskoršie posunutie materiálu na rokovanie odôvodnil tým, že k nemu chcelo ministerstvo pridať svoje pripomienky a ľudia, ktorí ich tvorili, boli služobne odcestovaní.
"My sme ten materiál nemenili, lebo je to materiál Akreditačnej komisie, ale pripojili sme naše pripomienky a vzhľadom na služobné cesty to trvalo niekoľko týždňov," povedal po rokovaní vlády Jurzyca.
Fišera sa chce s novým vedením ministerstva stretnúť čo najskôr a materiál s návrhmi komisie plánuje použiť ako podklad na rokovanie.
Akreditačná komisia je poradným orgánom vlády, ktorej úlohou je sledovať, posudzovať a nezávisle hodnotiť kvalitu vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej, ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl a pomáhať ju zvyšovať.
Má 21 členov, ktorí môžu zastávať túto funkciu najviac dve po sebe idúce šesťročné funkčné obdobia.
Ide o významné osobnosti z vysokých škôl, odborných a vedeckých ustanovizní. Členmi sú aj zahraniční odborníci.
Správa Akreditačnej komisie
