Bratislava 14. augusta (TASR) - Sklamanie z volebných programov politických strán v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka vyjadrili na dnešnom stretnutí s novinármi predstavitelia Vidieckeho parlamentu (VIPA).
"Politické subjekty sa skôr zameriavajú na to, čo odstránia a zmenia, ako na strategickú víziu s konkrétnymi riešeniami," uviedla predsedníčka VIPA Vlasta Körnerová. Z ôsmich politických strán, ktoré by na základe predvolebných preferencií mali prekročiť hranicu zvoliteľnosti do parlamentu s výnimkou Občianskej konzervatívnej strany (OKS), sa všetky venovali jedine vysporiadaniu vlastníckych vzťahov k pôde. Takmer žiadna však podľa vyjadrenia zástupcu VIPA Petra Rusnáka nechápe vidiek ako integrovanú súčasť krajiny. Väčšina z nich vníma rozvoj vidieka iba ako poľnohospodárstvo, možno lesníctvo. Ako ďalej vyplýva z analýzy VIPA, nerešpektujú sa špecifiká vidieka v oblasti podpory rozvoja cestovného ruchu a služieb pre obyvateľstvo. "Len veľmi málo strán hovorí o budovaní kapacity vidieckeho obyvateľstva, nikto nepracuje s pojmom mikroregióny," upozornila Körnerová.
Vysoká nezamestnanosť a výrazné sociálno-ekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi označila Körnerová za hlavné problémy vidieckej politiky. Zámerom VIPA je podľa nej prostredníctvom spolupráce s politickými subjektmi zlepšiť podmienky a kvalitu života na vidieku. Za nevyhnutné v súvislosti s rozvojom vidieka označila decentralizáciu a fiskálnu reformu. Prioritou je vybudovanie funkčnej siete mikroregiónov. Podľa nej práve tie vytvárajú podmienky pre zapájanie sa občanov do vecí verejných a prispievajú k rozvoju regiónu. Na Slovensku je v súčasnosti vyškolených 48 ľudí, ktorí pracujú v 30 profesionálnych centrách zameraných na budovanie a rozvoj mikroregiónov, informovala.
Ako vyplýva z hodnotenia OECD, Slovensko je typickou vidieckou krajinou. Na vidieku žije takmer 44 percent obyvateľov, za vidiecky priestor sa považuje 80 percent územia SR.
