Odchádzajúca vláda naplánovala na hrádzky ďalších desať miliónov eur. Smer ešte nevie, či návrh schváli.
BRATISLAVA. Od budúcej vlády Roberta Fica závisí, či štát tento rok dá ďalších desať miliónov eur na budovanie hrádzok, ktoré majú obce uchrániť pred povodňami.
Novátorský projekt, do ktorého sa pustila premiérka Iveta Radičová, preverí Brusel. Európska komisia žiada vysvetlenie, prečo sa pred budovaním hrádzok, ktoré majú brániť povodniam, neposúdil ich vplyv na životné prostredie.
Úrad vlády spustil protipovodňový program krátko po nástupe Radičovej vlády v lete 2010. Hrádzky vystavali v 488 obciach. Vyšli na 42 miliónov eur, z toho Úrad vlády dal 25,8 milióna, ďalšie milióny Európsky sociálny fond.
Brusel na projekt upozornila sťažnosť, že bola obídená smernica o strategickom hodnotení životného prostredia.
Ukazuje na kritikovPremiérka v stredu tvrdila, že projekt napadla občianska iniciatíva Monitor, ktorá vystupuje proti hrádzkam. Štátni úradníci podľa nej budúci utorok vysvetlia nezrovnalosti v Bruseli. „Žiadne sankcie nehrozia,“ povedala.
Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku vraví, že ide o štandardné vyšetrovanie, pri ktorom od členského štátu žiadajú vysvetlenie. Ak Slovensko záležitosť objasní, skúmanie zastavia.
Ak bude odpoveď nedostatočná, môžu začať konanie pre porušenie právnych predpisov. To môže skončiť až na Súdnom dvore EÚ, ktorý rozhodne o sankciách. „Je predčasné polemizovať, aké sankcie by členskému štátu hrozili,“ hovorí Ludviková.
Iniciatíva Monitor sťažnosť nekomentuje. Jej zástupca, podnikateľ zaoberajúci sa ochranou podzemných vôd Tibor Kovács, sa nechcel vyjadriť, či ju podali. Poprel Radičovej slová, že vznikli iba v októbri a už v decembri adresovali list Európskej komisii.
Na riziká hrádzok chceli podľa Kovácsa upozorňovať už dávno, ale čakali na hodnotenie prvej fázy projektu.
„Hrádze ohrozujú bezpečnosť ľudí, pretože sa robia aj trojmetrové bez výpočtov stability. Reálne hrozí ich pretrhnutie pri povodňovej situácii,“ povedal Kovács. Nie je to pravda, oponuje splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Martin Kováč, ktorý s ekológom Michalom Kravčíkom za projekt zodpovedá.
Obhajujú sa výnimkouKováč verí, že Európska komisia chyby nenájde. Posudzovanie vplyvov podľa neho nebolo potrebné, lebo s hrádzkami začali po veľkých povodniach v roku 2010. „Využili sme výnimku v zákone v súvislosti s civilnou ochranou, v jarných mesiacoch 2011 sa predpokladali prívalové dažde a chceli sme ochrániť životy a majetky ľudí.“
Smer Roberta Fica, neodpovedal, či hrádzky považuje za efektívne, a neprezradil ani, či v projekte bude pokračovať. Úrad vlády na ne v rozpočte vyčlenil desať miliónov eur. Rozhodnutie o použití sumy nechal na budúcu vládu.
Overte to, vyzval Kravčík vedcovSpor Michala Kravčíka s vodohospodármi sa už bude dať rozsúdiť. Hrádzky stoja, búrky a roky ich preveria.
BRATISLAVA. Najúspešnejšia etapa dvadsaťročného boja aktivistu Michala Kravčíka s úradmi i vedcami sa výmenou vlády končí.
S premiérkou Ivetou Radičovou a vládnym splnomocnencom pre manažment povodí Martinom Kováčom odchádza aj duchovný otec projektu drobných protipovodňových opatrení.
Vysmievaný i ocenenýPrvých osemnásť rokov ho odborníci s myšlienkou nahradiť drahé nádrže lacnými drevnými hrádzkami vysmievali, on zasa posledné dva roky projekt organizoval priamo z Úradu vlády. Za ten čas nasmeroval do 488 obcí 42 miliónov eur, ktoré dali dočasne prácu sedemtisíc nezamestnaným.
Z pozície manažéra vládneho projektu odchádza kritizovaný ešte väčšmi. Nepomohli mu ani ocenenia, poslednú medzinárodnú cenu mu v Taliansku udelili tento mesiac.
Výhrady vodohospodárov, hydrológov, lesníkov, klimatológov či ekológov sú rovnaké ako začiatkom 90. rokov, keď začal budovať hrádzky na Tichom potoku a ministerstvo životného prostredia mu dalo pokutu.
Skeptickí lesníci„Prehrádzky môžu mať pri prívalových dažďoch devastačný účinok, väčšia voda ich zmetie a vytvoria bobrie hrádze, cez ktoré sa prevalia povodňové vlny,“ varuje hovorca štátnych lesov Vlastimil Rezek.
Klimatológ Milan Lapin upozorňuje na dočasnosť riešenia. „Životnosť prútených prehrádzok je veľmi obmedzená tým, že dôjde k ich hnitiu a poškodeniu.“
Kravčík oponuje, že hrádzky sú stavané aj na extrémne dažde s úhrnom do 100 milimetrov. „Stačí sa pozrieť na Tichý potok, kde sú hrádzky nahnité, ale v eróznych ryhách vyrástla vďaka zadržanej vode vegetácia, ktorá prebrala protipovodňovú funkciu.“
Odborníci kritizujú i to, že neoverený projekt, ktorý neprešiel odborným posudzovaním, odoberá peniaze na tradičné nádrže, hrádze či poldre. Kravčík tvrdí, že priehrada by stála stovky miliónov eur a nezadrží toľko vody ako hrádzky. „Vyzývam všetkých vedcov, aby prišli a overovali.“
Michal Piško
Starostovia: Búrky už neboli také ničivéStarostovia tvrdia, že zadržiavanie vody z prívalových dažďov znížilo riziko katastrofálnych povodní.
KOŠICE. Obyvateľov Nižného Slavkova v minulosti pri každej búrke či dlhotrvajúcich dažďoch sužovali obavy. Katastrofálne záplavy sa opakovali pravidelne.
Najväčšie ich postihli v roku 2010. Voda z kopcov spláchla do potoka Čierny Močiar tisícky ton naplavenín, upchala koryto, zničila lesné cesty a podmývala rodinné domy.
Pochvaľujú siPočas vlaňajších letných búrok zúrivý potok skrotol.
V ceste mu stoja desiatky drevených hrádzok, záchytných jám, jazierok, zasekávacích pásov, rýh.
„Prekážky zachytili štrk, konáre a ďalšie naplaveniny, rýchlosť vody sa znížila, stratila silu, neurobila zďaleka takú neplechu. Sám som bol prekvapený, ako to funguje. Máme to všetko nafotené, zdokumentované,“ tvrdí starosta Jozef Kamenický.
Na budovaní zádržného systému pracovalo pätnásť chlapov z dediny, trinásti boli dlhodobo nezamestnaní.
„Obdivoval som ich nasadenie. Uvedomovali si, že to robia pre seba, pre svoje deti. Všetci sú presvedčení, že keby sme mali systém skôr, záplavy v minulosti nemuseli byť také katastrofálne.“
„Konečne sa peniaze investujú do prevencie pred povodňami a nielen do odstraňovania následkov škôd,“ hovorí starosta obce Krivany Ján Šejirman.
Podľa jeho názoru program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí má preukázateľný zmysel a efekt. A nebol by rád, keby ho nová vláda zrušila.
„Netvrdím, že systém zadržiavania vody v krajine zabráni povodniam. Ale určite zmierni ich dôsledky.“ Podľa Šejirmana nenáročné stavby plnia dôležitú funkciu nielen pri búrkach, ale aj v obdobiach sucha.
„Má to ohromný vplyv na krajinu, vegetáciu, vtáctvo. Radosť pozerať.“
Sedliacky rozumBúrky vlani v lete otestovali aj stavby na zadržiavanie vody v Oľšavici. Starosta Mikuláš Demočko je spokojný. „Niektoré menšie hrádze voda síce poškodila, osvedčili sa však hrádzky sypané z kameňa. Jednoznačne stlmili prívalovú vlnu, ktorá by určite narobila väčšie škody.“
V roku 2010 vybudovalo desať nezamestnaných 180 zadržiavacích zariadení, teraz pracujú na ďalších 60. Starosta odporúča projekt kolegom z obcí, ktoré trápia povodne. „Opatrenia si nevyžadujú veľké investície. Už len jedna odrážka v ceste urobí svoje. Stačí sedliacky rozum.“
Mikuláš Jesenský
