Bratislavský kraj pomáhal rozvíjať tenis v Pezinku. Ťaží z toho firma blízka nádejnému ministrovi.
BRATISLAVA. Rodina bratislavského krajského šéfa Smeru Martina Glváča sa vlani dostala k modernému tenisovému areálu v Pezinku. Za stovky tisíc eur ho postavili z rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja, kde bol Glváč vysokým funkcionárom.
Súčasný poslanec patrí do okruhu kandidátov na ministra spravodlivosti. „Nežijem v Pezinku 12 rokov a neviem nič o žiadnej hale,“ reagoval na otázky Glváč.
Pomoc tenisu
Chronológia
Martin Glváč bol šéfom úradu u bratislavského župana a Vladimíra Bajana (na snímke), po voľbách v roku 2006 šiel Glváč na ministerstvo výstavby ako štátny tajomník Bajan v rokoch 2008 a 2009 poskytol z rezervy župy 827tisíc eur na vybudovanie tenisovej haly v Pezinku, Občianske združenie Pro Tenis po dokončení stavby vložilo halu do spoločnosti, v ktorej je Glváčov otec a jemu blízky advokát.
Bratislavská župa odklepla v rokoch 2008 a 2009 príspevok 826-tisíc eur občianskemu združeniu Pro tenis na tenisovú halu za 1,7 milióna eur. Združenie ju dostavalo v júli 2010, už v septembri však vstúpilo do obchodnej spoločnosti Sport palace a vlani do nej vložili aj halu.
Spoločníkmi Sport palace sú Glváčovi blízki: jeho otec Ján a bývalý spolupracovník Milan Valašik.
V čase schválenia príspevku na tenisový areál v Pezinku bol županom nominant Smeru Vladimír Bajan, ktorý si začiatkom roka 2006 vybral za šéfa úradu práve Glváča.
Po vyhraných parlamentných voľbách sa koalícia Smer-SNS-HZDS ujala vlády a bratislavský šéf Smeru nastúpil za štátneho tajomníka na ministerstve výstavby.
Blízko k župe má aj Valašik, dodnes je šéfom predstavenstva župnej organizácie Regionálne cesty Bratislava, ktorým sa stal za Bajana.
Hoci príspevok na halu tvoril v rozpočte župy významnú sumu, neschvaľovalo ju zastupiteľstvo, ale priamo Bajan. „Išlo to z rozpočtovej rezervy a rezervy predsedu kraja,“ vraví hovorkyňa župy Iveta Tyšlerová.
Rozhodoval iba župan
Bajan tvrdí, že podobne podporil aj iné projekty, napríklad futbalové ihrisko v Plaveckom Štvrtku. „Jediným kritériom pri výbere projektov bolo, aby výška spolufinancovania žiadateľom nebola nižšia ako 50 percent.“ S menami svojich spolupracovníkov sa vraj pri tejto investícii nestretol.
Na projekt prispelo aj mesto Pezinok, ktoré združeniu pod halu i parkovisko prenajalo pozemky za korunu.
„Z nášho pohľadu sa investícia zrealizovala. Otázka je skôr na kraj, ako to majú ošetrené, že poskytli dotáciu združeniu, ktoré nemôže tvoriť zisk, a to potom majetok prepísalo na obchodnú spoločnosť, ktorá podniká za účelom zisku,“ hovorí právnik mesta Peter Štetka.
Na tento problém upozorňuje aj pezinská advokátka Zuzana Čaputová. „Skutočnosť, že športová hala skončila vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, teda podnikateľského subjektu, by mala zaujímať samosprávny kraj z hľadiska dodržania účelu podpory,“ mieni. Župa účelnosť použitia peňazí preveruje, výsledok kontrol má byť známy do konca apríla.
Nevie, o čom je reč
Zástupca združenia Pro tenis nechce o prípade hovoriť. „Nebudem sa k tomu vyjadrovať, som tam najmenší pán,“ reagoval sekretár Peter Roman, ktorý zmluvu s Bajanom podpisoval. „Obráťte sa na pána Valašika,“ dodal.
Valašik priznáva, že stál od začiatku za ideou postaviť halu, o dotáciu však požiadalo združenie, ktoré v susedstve prevádzkovalo tenisový klub.
„Ja som sa k nim pripojil a spolufinancoval projekt,“ hovorí. Nesúhlasí, že by zarábali na investícii, ktorú vybudovali vďaka nadštandardným kontaktom s Bajanom. „Tam sa zisk tvoriť nedá, som na tom úplne stratový.“ Vplyv na príspevok nemal podľa neho ani Glváč. „Oslovil som ho a on mi povedal, se...em ti na tvoju halu,“ vraví Valašik.
Glváčovi blízke firmy sa cez štátny Pozemkový fond dostali počas prvej Ficovej vlády aj k lukratívnym stavebným pozemkom v Čiernej Vode za 46-tisíc eur, hoci ich hodnota mohla po dobudovaní infraštruktúry dosiahnuť až 15,6 milióna eur.
