Komentár pre nevidiacich nahovárajú aj známi herci. Filmov je málo, detské nie sú žiadne.
BRATISLAVA. Kreslá sa pomaly zapĺňajú a na bielom plátne sa objavujú prvé obrazy.
Pauzy medzi dialógmi a tiché miesta vo filme vypĺňa hlasový komentár, ktorý bežne vo filme nepočuť. Opisuje, že na plátne je starší muž v hromadnej doprave.
Tak sa začal český film Zdeňka Svěráka Vratné lahve. Divákmi sú slabozrakí a nevidiaci.
„Je to, ako by niekto sedel vedľa mňa a vysvetľoval mi to, čomu nerozumiem,“ hovorí slabozraká pani Libuša.
Asi 1,5 percenta populácie Slovenska má zrakové postihnutie. „Títo ľudia si napríklad nevedia bez pomoci prečítať noviny,“ vraví Simona Šípová, hovorkyňa Únie nevidiacich a slabozrakých.
Len v bratislavskom krajskom stredisku únie majú asi dvetisíc klientov.
Bratislava zaostávala
Filmy
Audiokomentár
film či divadelnú hru sprístupní nevidiacim a slabozrakým; akustické titulky opisujú hlavné prvky deja, aj mimiku, gestá či prostredie; opisy znejú v prestávkach medzi dialógmi, do tichých pasáží filmu, tak aby nerušili originálny zvuk filmu; dopĺňajú to, čo nevidiaci nemajú možnosť rozpoznať.
V Nitre sa začali premietania pre nevidiacich už v roku 2007, v Prešove o tri roky neskôr.
V Bratislave bol prvý pokus o premietanie v bývalom kine Tatra v roku 2006, to sa však skončilo prvým filmom.
Minikino pre zrakovo postihnutých spustilo len vlani oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých bratislavskej mestskej knižnice.
„Je to pre mňa program, lebo do normálneho kina nechodím a filmy v televízii mi nerobia dobre,“ hovorí slabozraká návštevníčka kina Júlia.
V nových filmoch je pre ňu priveľa svetelných efektov. „Radšej mám staré filmy, sú pokojnejšie.“
Na prvý tucet premietaní prišla asi stovka nevidiacich.
Zvuk navyše
Prvým filmom boli Slepé lásky Juraja Lehotského, najviac ľudí prilákala československá komédia Zmluva
s diablom z roku 1967.
Hlasové komentáre na Slovensku vyrába dabingový produkčný Karol Trnka. „Väčšina nevidiacich používa televíziu ako hlavný zdroj informácií aj zábavy,“ hovorí.
Komentáre nahrávajú napríklad Emília Vášáryová, Adela Banášová, Monika Hilmerová či Judita Hansman.
Na Slovensku podľa Trnku vychádza len málo filmov s audiokomentárom.
„Slovenský audiokomentár má asi 21 filmov, ktoré sú na DVD edíciách Petitpressu a Slovenského filmového ústavu.“
Úplne chýbajú detské filmy a rozprávky.
Kino je sci-fi
Trnka hovorí, že oficiálne kino pre nevidiacich na Slovensku neexistuje a nateraz označuje jeho vznik za „sci-fi“.
„Je to vždy skôr klubové premietanie DVD filmov s audiokomentárom.“ Ešte menšie šance dáva vzniku divadla pre nevidiacich, ktoré neexistuje ani v provizórnej klubovej podobe.
Doteraz jediné divadelné predstavenie pre nevidiacich, prvé v bývalom Česko-Slovensku, urobili v Slovenskom národnom divadle minulý rok.
„Zatiaľ žiadna stála scéna neprejavila iniciatívu na spoluprácu.“
Premietania v kine pre nevidiacich bývajú v Bratislave každú poslednú stredu v mesiaci v Mestskej knižnici na Klariskej 16.
