BRATISLAVA. K súdnictvu sa vyjadroval minimálne. Nebol ani členom parlamentného ústavnoprávneho výboru.
Bratislavský krajský predseda Smeru Martin Glváč sa napriek tomu spomína ako možný kandidát na ministra spravodlivosti.
V minulosti pracoval ako advokát aj ako manažér v agentúre Donar Fedora Flašíka.
Priznal priateľské väzby s Vladimírom Poórom, považovaným za mecenáša Smeru, a aj to, že sa poznal so zavraždeným mafiánom Jozefom Svobodom.
„Nič neviem,“ reaguje na informácie, že s ním predseda Smeru Robert Fico počíta. „Pokiaľ mi to relevantný človek ponúkne, a to je predseda strany, vtedy o tom začnem uvažovať,“ odpovedá, či by post prijal.
Fico zatiaľ meno na túto funkciu nepotvrdil. Zloženie vlády má byť známe v pondelok. Ľudia v strane sa nechcú ku Glváčovi vyjadrovať.
Jeden z členov predsedníctva hovorí, že tím si tvorí predseda a nebudú ho komentovať.
Glváč by mal dostať post ako odmenu za volebný výsledok v Bratislave, kde Smer prvýkrát porazil pravicu.
Imunitu by nechal
Poslanec Glváč
Ako bol aktívny
faktické poznámky: 35 vystúpenie v rozprave: 8 procedurálne návrhy: 4 v hodine otázok adresoval ministerke spravodlivosti dve otázky.
V uplynulom volebnom období, ktoré netrvalo ani dva roky, sa k justícii vyjadril len párkrát.
Trápilo ho napríklad rušenie imunity sudcov. Inak o justičných novelách nehovoril.
Zaujala ho aj voľba generálneho prokurátora a novela zákona o prokuratúre.
Tak ako ostatní členovia Smeru vyčítal ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej (SDKÚ), že politizuje prokuratúru. Konkrétne zmeny nenavrhol.
Schránky a dôchodcovia
Na začiatku marca, krátko pred voľbami, kritizoval na svojom blogu povinnosť vopred zložiť päť percent súdnych trov pred procesom a nazval to „spravodlivosťou pre bohatých“.
Ministerstvo tým chce bojovať proti schránkovým firmám, ktoré odmietajú platiť po prehraných sporoch.
V čase schvaľovania novely Občianskeho súdneho poriadku sa Glváč k zmene vôbec nevyjadril.
Adept na ministra v blogu nespomenul, že sa to týka sporov, kde ide o viac ako 75-tisíc eur a že návrh musí najskôr dať odporca. Ak uspeje, tak súd vyzve na zaplatenie obe strany.
Glváč argumentoval príkladom dôchodcu s 385 eurami dôchodku, ktorý by chcel žalovať štát za spôsobenú škodu na nehnuteľnosti o 200-tisíc eur.
Pravdu nemal v tom, že od preddavku sú oslobodení ľudia s príjmami pod hranicou životného minima. Oslobodení sú tí, ktorí nemusia platiť súdne poplatky, a to je na úvahe súdu.
Zabudol tiež spomenúť, že takýto inštitút pozná náš právny poriadok od roku 1963 v inom zákone.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
