Dostať sa na oltár bolo kedysi pre ženu podobne ťažké ako dnes do politiky. Zato obnažené ženy pod rôznymi mytologickými zámienkami veľmi často zdobili paláce - vrátane tých biskupských.
Bohyne i svätice boli ako nadpozemské bytosti idealizované i mýtizované. „Na nich vyrastala naša kultúra, ich prostredníctvom sa tlmočili dobové ideály krásy, ale aj filozofické a kultúrne hodnoty,“ hovorí kurátorka Marta Herucová z Ústavu dejín umenia Slovenskej akadémie vied. Spolu s Máriou Novotnou zo Spišského múzea v Levoči sústredili všetky ženy, ktoré boli blízko Bohu, na výstave Bohyne a svätice. Časť z umeleckej tvorby z rokov 1780 a 1918 si môžete pozrieť ešte pár dní v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.
Zvodnú krásu antických bohýň začali zámožnejší a vzdelanejší ľudia objavovať na Slovensku hlavne počas 19. storočia, ktoré bolo priam posadnuté históriou. „Bolo to obdobie romantizmu, návratov ku gotike či k renesancii,“ vysvetľuje Marta Herucová.
Ženy božské i Božie
Spájanie kresťanského sveta s pohanskými mýtami môže na niekoho pôsobiť aj zvláštne. Antické bohyne však mali ku kresťanským sväticiam bližšie, ako to chápeme dnes. V umení 19. storočia bolo toto spojenie bežné a nevnímali ho kontroverzne.
Veľmi rozšírenou sa stala socha bohyne, ktorej sa hovorí Venuša s krásnym zadkom. „Bola najpopulárnejším artefaktom vtedajšej doby, v mnohých kópiách sa šírila po svete,“ opisuje Herucová. Jej sošky zdobili mnohé interiéry.
Venušu na obrazoch spoznáme zasa buď podľa znaku mušle, keďže bola zrodená z mora, prípadne ryby, keďže bola spočiatku aj bohyňou plodnosti. Na jej identifikáciu však úplne stačí miera jej obnaženosti.
Veľmi zaujímavým námetom obrazov bola situácia, keď Venuša berie svojmu synovi Amorovi z ruky luk alebo šíp prebúdzajúce telesnú lásku, aby svet nachvíľu ustal a venoval sa veciam duchovným.
V slovenských umeleckých zbierkach nájdeme aj početné obrazy bohyne lovu Diany, ktorej kult sa v Európe udržal až do 7. storočia. Až neskôr prevzal patronát nad úspešným lovom svätý Hubert.
Kým ženy boli vďačným námetom, so štetcom v ruke by sme ich v tom čase našli len málo. Len tri diela z tejto výstavy boli vytvorené ženami, medzi nimi je aj pôvabná séria o potrestaní Amora. Jej autorkou je výborná maliarka Angelika Kaufmanová, ktorá sa potrebovala „vykresliť“ s nešťastnej lásky. Zaľúbila sa totiž do grófa, po svadbe s ním sa však ukázalo, že išlo len o jeho sluhu, ktorý sa za grófa len vydával.
Svätice z dovozu
Česi majú svoju svätú Ľudmilu, no Slovensko nemá veľkú domácu sväticu, sväté ženy sme si teda museli „dovážať“ zo zahraničia.
Nájdeme u nás zobrazenia francúzskych svätíc, sv. Genovévy Parížskej, či svätej Margity-Márie Alacoque, ktorej sa zjavilo tajomstvo Najsvätejšieho srdca Ježišovho. Svätej mučenici Paraskeve pochádzajúcej z Byzancie je zasvätený drevený kostolík v Orlove na Spiši.
Ojedinelý obraz nemeckej mystičky svätej Hildegardy sa zachoval v sakristii kostola v Sliači. Málokto dnes ešte pozná nemeckú svätú Kunigundu, patrónku tehotných, či starokresťanskú Agnešu, ktorej obraz kedysi zdobil kostolík v Ruskinovciach, zničený za socializmu pre výstavbu vojenského priestoru pri Kežmarku.
Tragický príbeh Filomény
Na poprednom mieste výstavy je aj krásny obraz svätej Filomény, ktorá však už dnes nie je súčasťou oficiálneho liturgického kalendára. Jej príbeh sa stal však predmetom dobového „bestselleru“. Keď sa v roku 1802 objavili v rímskych Priscilliných katakombách pozostatky ženy prekryté hlinenou doskou s nápisom Pokoj s tebou, Filoména, prejavil o ne záujem kňaz z Mungana pri Neapole. O niekoľko desaťročí sa vraj Filoménin tragický príbeh zjavil v extáze jednej rehoľnej sestre. Správca tejto farnosti ho zapísal a rozšíril po Európe.
Filoména mala byť grécka princezná kresťanských rodičov. Zahľadel sa do nej cisár Dioklecián, ona sa však odmietla zaňho vydať. Väznil ju, držal o hlade, dal zbičovať, ale anjeli jej rany zahojili. Pripevnil ju ku kotve a hodil do rieky, ale aj odtiaľ sa zachránila. Šípy, ktoré na ňu vystrelili sa obrátili proti lukostrelcom Po týchto zázrakoch sa malo veľa ľudí obrátiť na kresťanstvo. Nakoniec ju dal cisár sťať. „Kniha o Filoméne je jeden z najkrajších príbehov 19. storočia,“ poznamenáva Herucová.
Úctu k Filoméne povolil pápež Gregor XVI. v roku 1835, jej relikvie mali spôsobovať zázraky. Keď však cirkev v roku 1961 obnovovala liturgický kalendár, už doň spomienku na túto svätú nezaradila, pretože údaje o nej sa nespomínajú v žiadnych starých prameňoch.
Štyri veľké panny
Svätú Barboru, ktorej je na Slovensku zasvätený napríklad aj kostol v Žiline, takmer postihol rovnaký osud vyradenia „zo zoznamu“. Ani jej život totiž nie je historicky vierohodne doložený. Barbora sa stala napriek vôli jej otca tajne kresťankou, otec ju väznil vo veži, neskôr týral, dokonca ju mal sám sťal mečom, keď sa nechcela vzdať svojej viery. Legenda o Barbore bola však taká silná, že po protestoch baníkov, ktorých je patrónkou, ju cirkev v 70. rokoch 20. storočia opäť vrátila medzi svätých.
Svätá Barbora patrí medzi štyri veľké panny, ktoré sa u nás počas stredoveku tešili najväčšej úcte. Okrem nej to bola svätá Katarína Alexandrijská, svätá Dorota a svätá Margita. Svätá Katarína Sienská, ktorú nedávno vyhlásila za jednu zo štyroch patrónok Európskej únie, je zas dôkazom, že sa neraz stávali vzdelané ženy, ktoré mali vplyv na náboženské myslenie.
Dóm sv. Alžbety
Jednou z najznámejších svätíc na Slovensku je určite sv. Alžbeta Uhorská (Durýnska), ktorej zobrazenie v štýle cisárovnej Sisi patrí medzi najatraktívnejšie exponáty celej výstavy. Tejto svätici je zasvätený aj najväčší kostol na Slovensku - Dóm sv. Alžbety v Košiciach. Bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II., ale svoj majetok pod vplyvom svojho súčasníka sv. Františka z Assisi rozdávala chudobným. To sa samozrejme nepáčilo jej príbuzným, ktorí ju po smrti jej manžela vydedili, odňali jej deti a vyhnali ju z domu. Alžbetu potom prichýlili františkáni a do konca života sa venovala chorým v nemocnici v Marburgu. Už štyri roky po jej smrti ju vyhlásili za svätú. Zobrazuje sa najčastejšie s ružami. Traduje sa totiž, že raz, keď niesla chudobným chleby, zastavil ju manžel v podozrení, že vynáša majetok z hradu. Chleby z jej košíka sa však zázrakom premenili na ruže.
Podobné zázračné premeny spájajú mytologické a kresťanské príbehy, ba prenikli aj do rozprávkového sveta, na ktorom sme vyrastali.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
