BRATISLAVA. Na milimeter presne, ale nepriehľadne. Tak u nás funguje priestorová observačná služba známa pod skratkou SKPOS.
Moderná technológia presných súradníc, ktorú v zahraničí bežne využívajú energetici, stavbári, poľnohospodári či dopravcovia, slúži u nás stále najmä zememeračom.
So svojimi GPS zariadeniami sa napoja na niektorú z 27 staníc rozmiestnených po Slovensku a vďaka kombinácii údajov z pevného a pohyblivého prístroja dokážu presne vytýčiť parcelu kdekoľvek v teréne.
Do systému, ktorý umožňuje aj ľahšie sledovať pohyb kamiónov, vlakov či záchranárskych vozidiel, investujú štáty aj súkromné firmy po celom svete.
Konkurencia sa sťažuje
V Česku fungujú okrem štátnej dve súkromné siete, u nás sa konkurencii veľmi nedarí.
Úrad geodézie, kartografie a katastra ponúkol službu už v roku 2007. Poplatok za jej využitie postupne rástol až na 365 eur.
V roku 2010, keď spustila konkurenčnú sieť súkromná firma Geotech, však cena v štátnom systéme náhle štvornásobne klesla na dnešných 90 eur za rok.
„Na rokovaní nám povedali, že oni konkurenciu nepotrebujú. Likvidujú nás pritom cez systém, ktorý bol kompletne obstaraný dosť pochybným spôsobom,“ hovorí zástupca Geotech Erik Frohmann.
Hoci GPS zariadenia vyrába niekoľko firiem, štátni úradníci sa rozhodli pre konkrétny typ. Prvých 21 prijímačov sa ministerstvo financií usilovalo v roku 2005 kúpiť pre geodetov ešte v súťaži. Vybrali však najdrahšiu ponuku za 24 miliónov korún (takmer 800-tisíc eur) a po námietkach konkurencie museli súťaž zrušiť.
Úrad geodézie, kartografie a katastra sa potom rozhodol súťaž obísť a ďalší rok vyhlásil prístroje za súčasť telekomunikačnej techniky.
Cez firmu Slovanet, ktorá mu poskytovala telefonické a internetové pripojenie, tak úrad nakúpil tie isté zariadenia, aké si vybral v súťaži, ale ešte o štyri milióny korún drahšie.
Obchod dohodla šéfka Geodetického a kartografického ústavu Hedviga Májovská, ktorá dnes šéfuje celému Úradu geodézie, kartografie a katastra.
Jej nástupca na čele ústavu a dnes aj podriadený Ľuboslav Michalík obchod obhajuje. „Išlo o špeciálnu službu, ktorá v tom čase patrila mimo komerčného trhu, a preto bola riešená vo väzbe na existujúcu rezortnú telekomunikačnú sieť.“ Aj znalci im vraj potvrdili, že prijímače sú telekomunikačné zariadenia.
Kontrola: zastierali
Opačný názor mal Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý pri kontrole napísal, že telekomunikačnými službami „sa zastiera poskytovanie inej služby, ktorá mala podliehať verejnému obstarávaniu“. Nákupy ďalších prístrojov bez súťaže však nezastavil.
V roku 2010 si službu medzi sebou navyše posúvali dve inštitúcie: Geodetický a kartografický ústav a Výskumný ústav geodézie a kartografie.
„Náš ústav so službou nič nemal. Predpokladám, že to bola finta, ako zisk z poplatkov za používanie služby neodviesť do rozpočtu, ale zaň nakúpiť ďalšie prístroje,“ domnieva sa bývalá riaditeľka výskumného ústavu Daniela Navrátilová, ktorá z funkcie odišla rok predtým.
Geodetický ústav je rozpočtová organizácia a celý zisk musí odvádzať štátu.
Michalík podozrenia odmieta. Presuny vysvetľuje tým, že výskumný ústav mohol za poplatky službu inovovať. Geodeti popierajú aj to, že by za prudkým znížením ceny bola snaha likvidovať konkurenciu. Deväťdesiat eur vraj pokrýva náklady.
Zastáva sa ich aj ministerstvo financií, ktoré tvrdí, že peniaze mu v rozpočte nechýbajú. „Pôvodná odplata 365 eur bola stanovená kvalifikovaným odhadom, keďže neboli skúsenosti s nutnými nákladmi,“ napísal jeho hovorca Martin Jaroš.
Frohmann tvrdí, že úrady by mali stanoviť súkromným prevádzkovateľom jasné pravidlá. „Štát by nemal mať na takúto dôležitú službu monopol.“
