Podnikateľa Cyrila Talapku, známeho postavením čiernej stavby luxusného sídla pri železnici v obci Reca, dnes opäť oslobodili v inej kauze - v nej pôvodne čelil obžalobe zo sprenevery pri vykupovaní pozemkov pri obci Reca.
PEZINOK. Podnikateľa Cyrila Talapku, známeho postavením čiernej stavby luxusného sídla pri železnici v obci Reca, dnes opäť oslobodili v inej kauze nesúvisiacej s vilou.
V tomto prípade pôvodne čelil obžalobe zo sprenevery pri vykupovaní pozemkov pri obci Reca. Prípadom sa opäť zaoberal pezinský okresný súd potom, ako dovolací senát Najvyššieho súdu SR zrušil vlani 7. apríla oslobodzujúci rozsudok (potvrdený aj odvolacím krajským súdom) a prípad vrátil na prvostupňové rozhodovanie.
Dnešný verdikt je výsledkom väčšinového názoru v senáte, s ktorým jeho predseda nesúhlasil. Podľa neho mali byť viazaní názorom dovolacieho súdu. Ten sa pred rokom prípadom zaoberal na základe dovolania generálneho prokurátora, ktorý namietal, že súd mal prekvalifikovať prípad zo sprenevery na podvod.
Podľa verdiktu NS SR sa mal okresný súd znova zaoberať právnou kvalifikáciou konania a navrhol aj pribratie znalca, ktorý by odhadol trhovú hodnotu nakupovaných pozemkov.
Zástupca poškodených Peter Filip po vynesení dnešného rozsudku okresného súdu vyjadril názor, že vlaňajší záver dovolacieho súdu mal byť záväzný nielen pre predsedu senátu, ale pre celý okresný súd. „Proti rozsudku som podal rovnako ako prokurátor odvolanie,“ povedal Filip. Mal výhrady k zdôvodneniu oslobodzujúceho rozsudku a preto sa k nemu ani nechcel vyjadrovať.
Obhajca obžalovaného má odlišný názor. „Ak NS SR konštatuje, že je potrebné doplniť dokazovanie, znamená to, že treba do neho zahrnúť celkové hodnotenie stavu veci a až potom rozhodnúť. Okolnosť doplnenia dokazovania neumožňuje súdu automaticky prijať rozhodnutie o vine a následne aj o treste,“ vyhlásil Peter Vačok, ktorý zastupuje v tomto prípade Cyrila Talapku.
Cyrila Talapku žalovala prokuratúra v novembri 2008 za spreneveru. Prijal 63 miliónov korún od spoločnosti Esterházy medzi rokmi 2004 až 2006, po tom, ako jej predstavenstvo odsúhlasilo investičnú akciu pozemky Senec. Podnikateľ mal skupovať pre spoločnosť do 50 hektárov pozemkov v okolí obce Reca.
Podľa predstaviteľov spoločnosti sa zaviazal, že predloží vyúčtovanie, ale neurobil to a vyhýbal sa im. Podľa obžaloby ním zakúpené pozemky nepreviedol, peniaze použil na nákup pozemkov pre seba a zabezpečil si nimi úvery 30 a 20 miliónov korún. Spôsobil tak škodu vyše 196 miliónov korún. Okresný súd v Pezinku ho v roku 2009 oslobodil s tým, že skutok nie je trestným činom. Prokuratúra neuspela s odvolaním na krajskom súde, 6. mája 2010 ho zamietli.
Potom podal dovolanie generálny prokurátor. Podľa neho, ak krajský a okresný súd takto zistil a vyhodnotil stav, mal konanie posudzovať aj podľa iných ustanovení trestného zákona, mal ho vyhodnotiť, že je to podvod.
Súdy ustálili konanie v prvej fáze, keď Cyril Talapka nakúpil pozemky za peniaze spoločnosti do ich vlastníctva a v druhej fáze, keď kupoval pozemky do svojho vlastníctva a nepreviedol ich. Podľa dovolania bolo problémom, že predstavenstvu neuviedol, že pozemky bude nadobúdať so svojou manželkou a tak bude potrebný jej súhlas pri prevodoch, lebo so spoločnosťou nemala zmluvu. Spoločnosť tak podľa dovolania uviedol do omylu.
Podnikateľ sa bránil tým, že mala byť uzavretá dohoda, že za vykúpené pozemky dostane po 300 Sk za meter štvorcový, čo sa menilo – cena sa vraj znižovala.
Spoločnosti vrátil podľa svojich tvrdení 22 miliónov korún. Našiel aj investora, ktorý vinkuloval 40 miliónov korún, ak spoločnosť vráti 14 hektárov, ktoré on už na nich previedol. To však odmietli, chceli pozemky, nie peniaze. Obhajca podnikateľa Peter Vačok na najvyššom súde argumentoval, že jeho klient musel pozemky kupovať spolu s manželkou, lebo nemá zúžené bezpodielové vlastníctvo
NS SR konštatoval, že Cyril Talapka musel skutočne nakupovať s manželkou. Na druhej strane však za zverené peniaze získal majetok, ktorý nechcel vrátiť poškodenej strane a na základe pozemkov získal aj úver od banky.
„Tým nepochybne…poškodil tú organizáciu, ktorá mu tie peniaze zverila. Jednoducho povedané, v podstate bez koruny prišiel k slušnému majetku, k získaniu úverov od bánk, lebo inak by túto výhodu nezískal,“ zdôvodnil pred rokom predseda dovolacieho senátu NS SR, ktorý v tomto smere videl nezákonné konanie, „ktoré je možné a nutné kvalifikovať ako trestný čin“. NS SR sa nestotožnil ani so spôsobom stanovenia škody a nariadil v tomto smere nové dokazovanie.
