BRATISLAVA. Stratu dlhoročných priateľov a naštrbenie vzťahov v rodine priniesol bývalému šéfovi Okresného súdu v Michalovciach Jozefovi Soročinovi vznik Špeciálneho súdu a vyššie ohodnotenie jeho sudcov. Takto dnes vypovedala trojica svedkov, ktorých navrhol predvolať Soročina.
Sudca, ktorý je dnes už na dôchodku, sa súdi so štátom a v tzv. diskriminačnej žalobe žiada vyplatiť rozdiel medzi platom sudcu všeobecného súdu a sudcom niekdajšieho Špeciálneho súdu vo výške 124 725,86 eura.
Poznali sme sa, navštevovali sa, stretávali na spoločenských akciách, zhodne vypovedali svedkovia, sudcovi bývalí kamaráti.
Vzťahy zmenili peniaze
Všetko sa ale zmenilo po tom, ako vznikol Špeciálny súd a jeho sudcovia zarábali zhruba o štyri tisíc eur viac ako na ostatných súdoch.
"Bol rozčúlený, považoval sa profesijne ako sudca za menejcenného," zaspomínal svedok na situáciu, keď sa so Soročinom rozprával o Špeciálnom súde. Svedok povedal, že podľa Soročinu bolo problémom vytvorenie dvoch skupín sudcov v rámci súdneho systému.
Všeobecní, na ktorých sa hľadelo ako na skorumpovateľných a špeciálni - neskorumpovateľní. Zároveň mu sudca zazlieval, že sa zastával vzniku Špeciálneho súdu.
"Odvtedy boli naše vzťahy na bode mrazu," dodal svedok. Podobne vypovedal i druhý svedok, ktorý mal so Soročinom až do vzniku Špeciálneho súdu priateľský vzťah 17 rokov. Výrazný rozdiel v platoch medzi sudcami podľa svedka spôsobil, že Soročina stratil jeho dôveru.
Sudcov brat Michal hovoril, že spolu vychádzali dobre, až kým sa v médiách nezačalo písať o vzniku Špeciálneho súdu a finančnom ohodnotení sudcov.
"Prišiel som za ním a pýtal sa, čo sa deje, či sú menejcenní, menej vzdelaní .....," vypovedal sudcov brat. Podľa neho rozdiel v platoch vnímal ťažko. I keď zastáva v otázke Špeciálneho súdu s bratom rovnaký názor, predsa len táto udalosť poznačila vzťahy v rodine. "Odvtedy je celá rodina rozhádaná," povedal s tým, že aj keď sa stretávajú, nie je to už také ako predtým.
Právny zástupca rezortu spravodlivosti označil výpovede svedkov za "tak trošku vyfabulované a nedôveryhodné." Myslí si, že je v rozpore so zdravým rozumom, že diskusia okolo platov by mohla tak vážne narušiť vzťahy, povedal po výpovedi sudcovho brata.
"Ak by to skutočne tak bolo, považujem túto kauzu skôr vhodnú pre psychológa ako pre súd," dodal.
Soročina: Nemal som o Špeciálny súd záujem
"Celý môj profesionálny život som bol hrdý na to, že som sudcom," zdôraznil Soročina. Poslanie byť sudcom prirovnal ku kňazom, ktorí vykonávajú svoju prácu doživotne.
"Ja som začínal od piky, od úradníckej roboty. Nič iné som v živote nerobil, len sudcu," dodal s tým, že postupne profesijne i funkčne rástol. Soročina nepoprel, že v justícii je veľká korupcia.
"Tá je aj v zdravotníctve, aj v justícii aj v iných oblastiach štátnej správy, ale ja som si postavil za svoj cieľ, životný i profesijný, bojovať s tým a aj som bojoval," poznamenal a dodal, že za takéto veci niektorých sudcov poslal aj mimo službu. Žalobu podal preto, lebo sa cítil poškodený na plate.
"Sú špecializovaní sudcovia výkonnejší, vzdelanejší, sú na vyššej úrovni?" pýtal sa a poznamenal, že sám má tri atestácie. Byť sudcom Špeciálneho súdu však Soročina nemal záujem.
"Pokiaľ sa pamätáte, na Špeciálny súd sa robili nábory a nie výbery a ja som nemal záujem o prácu na Špeciálnom súde," povedal a dodal, že sa mu ani nechcelo sťahovať do Bratislavy, či Pezinka.
Napriek tomu, že Špeciálny súd začal fungovať v roku 2004, Soročina spolu s ďalšími sudcami okresného súdu podali hromadnú žalobu až v roku 2007.
Na čele rezortu spravodlivosti bol v tom čase Štefan Harabin. Soročina poznamenal, že to nebolo z "nejakých taktických dôvodov a nezáujmu".
V roku 2007 dospel k názoru, že ináč než žalobou sa to nedá riešiť. Väčšina sudcov medzičasom žalobu stiahla, či nezaplatila poplatky.
Sudca Okresného súdu Bratislava I. odročil pojednávanie do 7. mája, odznieť by mali záverečné reči a aj verdikt.
