BRATISLAVA. Meno nového ministra spravodlivosti oznámil budúci premiér Robert Fico skôr do zapnutých mikrofónov a televíznych kamier ako straníkom, ktorí sa zaoberajú fungovaním súdnictva.
„Od vás to počujem prvýkrát,“ reagovala členka ústavnoprávneho parlamentného výboru Jana Laššáková zo Smeru na výber Tomáša Boreca za ministra.
„Neprekáža mi to. Vládu zostavuje predseda strany,“ povedal ďalší člen výboru Ľubomír Petrák zo Smeru, ktorý o výbere tiež nevedel.
Z nominácie šéfa Slovenskej advokátskej komory Boreca ostal zaskočený Mojmír Mamojka. „Trošku ma to prekvapuje. Je to advokát, možno bolo treba trošku všestrannejší pohľad.“ To, či je Borec nevhodnou voľbou, hodnotiť nechcel. „Uvidíme, počkajme si, čo urobí,“ dodal Mamojka.
Poslanci Smeru nechceli komentovať, či by mala strana vyžadovať od nestraníka Boreca, že bude bojovať proti reforme súdnictva, ktorú spustila odchádzajúca ministerka Lucia Žitňanská z SDKÚ. Smer ju napadol na Ústavnom súde. „Najprv by sme si to mali vydiskutovať vnútri,“ povedala Laššáková.
Doterajší tieňový minister spravodlivosti Smeru Róbert Madej tvrdí, že ho nominácia Boreca teší. Či by mal presadzovať stranícku požiadavku, aby parlament nanovo volil generálneho prokurátora, Madej odmietol prezradiť.
Nová voľba podľa Mamojku nemôže byť, pokiaľ Ústavný súd nerozhodne o sťažnosti Jozefa Čentéša, ktorého presadila končiaca koalícia. „Ak súd povie, že Čentéš bol legitímne zvolený, nie je o čom, prezident ho musí vymenovať.“
Už dnes je jasné, že najväčší rozdiel medzi prvou a druhou Ficovou vládou bude na poste ministra spravodlivosti, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Nový minister má dobré menoOdborník, ktorý presvedčil o svojich schopnostiach. Advokátsku komoru vedie necelé dva roky.
BRATISLAVA. „Súdy sú vo všeobecnosti veľmi pomalé, vyžadujú si hlbokú reformu,“ povedal v novembri 2010 v rozhovore pre SME predseda advokátskej komory Tomáš Borec.
Otázke, či je správne, ak je na čele justície Štefan Harabin, sa vyhol. Ako advokátovi mu vraj neprináleží osobu predsedu Najvyššieho súdu hodnotiť. V tom čase ešte nemohol tušiť, že o vyše roka bude sám rozhodovať na čele rezortu spravodlivosti a že bude musieť riešiť aj to, čo ďalej s Harabinom.
Štyridsaťpäťročný advokát vyštudoval Právnickú fakultu na Univerzite Komenského.
Štúdium si doplnil v Bruseli aj v Londýne. Koncipientsku prax absolvoval u právnika Jána Havláta. Od roku 2000 má vlastnú advokátsku kanceláriu.
Borecovi sa podarilo postupne si vybudovať medzi kolegami povesť skúseného odborníka. Pred dvomi rokmi v júni si ho advokáti zvolili za predsedu komory. Po dvadsiatich rokoch tak vystriedal vo funkcii Štefana Detvaia.
Navonok pôsobí Borec málo rázne, napriek tomu má rešpekt. Získal ho svojou odbornosťou. Tá presvedčila aj predsedu Smeru Roberta Fica, ktorý nezabudol pred novinármi zdôrazniť, že Borec je aj členom domáceho, aj zahraničných rozhodcovských súdov.
Skúsenosti z riešenia sporov môže využiť pri zmierovaní rozhádaných táborov sudcov.
(vev)
Ministerstvo čakajú aj žaloby sudcovStovky sudcov stále dúfajú, že ich štát odškodní za nízke platy.
BRATISLAVA. Brat bývalého predsedu michalovského súdu Jozefa Soročinu v pondelok na bratislavskom okresnom súde vysvetľoval, ako sa v rodine pohádali pre vznik Špeciálneho súdu.
Soročina patrí medzi stovky sudcov, ktorí podali diskriminačnú žalobu. Diskrimináciu vidí v tom, že špeciálni sudcovia brali o vyše tritisíc eur mesačne viac ako on. Od štátu chce vyše 124-tisíc eur.
„Keď sa Špeciálny súd zriaďoval, prišiel som za ním a pýtal som sa, či oni, všeobecní sudcovia sú menejcenní, keď majú mať o toľko nižšie platy,“ vypovedal Michal Soročina. Brata vraj tak rozčúlil, že sa nestretávajú.
Diskriminácia
Spory o platy
žalobu podalo 768 sudcov,
žiadali vyše 70 miliónov eur,
žaloby stiahlo 85 sudcov,
106 konaní zastavili pre nezaplatenie poplatku (208 sudcov); v 10 prípadoch je zastavenie právoplatné.
Právny zástupca ministerstva spravodlivosti Tomáš Čitbaj neverí, že rozhovor by tak narušil rodinné vzťahy. „Ak to tak bolo, kauza je skôr pre psychológa, ako pre súd.“
Podobne ako brat vypovedali dvaja priatelia sudcu. Dnes už bývalí. Čitbaj má pocit, že príbehy slúžia na to, aby sa sudcovia dostali k platovému zlepšeniu.
Z michalovského súdu žalobu podali všetci devätnásti sudcovia. Dnes na nej trvá len Soročina, ktorý sa medzičasom vzdal funkcie a odišiel do dôchodku.
O všetkých priateľov Soročina neprišiel. „Mám priateľov pol sveta.“ Priznal, že sa špeciálnym sudcom nikdy nechcel stať, keďže je rodinne založený, a tak sa mu nechcelo sťahovať do Pezinka.
Soročina si podal žalobu v roku 2007, tak ako väčšina sudcov. Súd fungoval od roku 2004. Až po troch rokoch Soročina prišiel na to, že „inak sa to riešiť nedá“. Súčasné vedenie ministerstva naznačovalo, že žaloby mohli byť organizované. Pôvodne si ich podalo vyše sedemsto sudcov, 85 ich stiahli.
„Postoj k otázke zastupovania štátu aj v týchto prípadoch bude testom nového vedenia rezortu,“ hovorí ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ). Je podľa nej otázne, či zvolí aktívne zastupovanie, alebo nedôrazné až nezodpovedné ako pred jej nástupom.
Smer sa k téme zatiaľ nevyjadruje.
Veronika Prušová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
