BRATISLAVA. V pondelok v Prahe zomrel slovenský historik Ján Mlynárik, jeden z prvých signatárov Charty 77, neskôr poslanec Federálneho zhromaždenia za VPN.
V Prahe viedol aj Fakultu slovakistiky na Karlovej univerzite.
„Bol to provokatívny historik, ktorý vedel rozpútať dramatické vášne, napríklad svojským pohľadom na nemeckú otázku,“ spomína jeho priateľ z Charty 77 Miroslav Kusý.
Povojnové vyhnanie Nemcov označoval Mlynárik za genocídu.
„V mnohom som s ním nesúhlasil, do jeho knihy spomienok, ktorá má ešte len vyjsť, som dokonca napísal kritický predslov, ktorý prijal,“ vraví Kusý.
Ján Mlynárik sa narodil v roku 1933 vo Fiľakove, študoval v Prahe, po okupácii v roku 1968 pracoval ako kulisár a kurič.
V roku 1981 ho obvinili z rozvracania republiky, keď sa snažil previesť do Nemecka historický archív, odsedel si rok. Potom emigroval do Nemecka, mal reláciu v rádiu Slobodná Európa.
„Vo väzení nás psychicky týrali. Niekoľkokrát vytiahli na chodbu mladého Cigána a za štekotu psa ho mlátili pelendrekmi.“
Zmes šialeného strachu a zlosti sa prejavila na stavoch úzkosti a cukrovke, ktorá ho pripravila o prsty na nohách, spomínal pre SME.
Beata
Balogová
