BRATISLAVA. Ak prezident má mať právomoci, keď je zodpovedný aj za vládu, mal by mať možnosť vláde aj niečo prikázať - nielen zakázať, tvrdí prezident SR Ivan Gašparovič.
Takáto právomoc musí byť podľa hlavy štátu vyvážená aj vo vzťahu k organizáciám, ktoré jednotlivé rezorty riadia a v spolupráci s parlamentom.
"Prezident republiky by mal mať právomoc aj legislatívnej iniciatívy, teda tvorby zákonov. Najmä preto, lebo jeho pripomienky pri vrátených zákonoch sú mimo legislatívneho procesu," uvádza sa vo vyjadrení Ivana Gašparoviča na otázku agentúry SITA o tom, ako sa prezidentovi 'spoluvládlo' s dočasnou vládou SR, ktoré agentúre SITA poskytol hovorca prezidenta Marek Trubač.
Slovenský prezident nemôže vstupovať do tvorby zákonov
V súčasnosti prezident republiky nemôže vstupovať do tvorby legislatívy ako jeden zo subjektov oprávnených pripomienkovať zákony.
Svoj názor môže vyjadriť až po odsúhlasení normy parlamentom tým, že ju zákonodarnému zboru vráti s pripomienkami, či vráti ako celok alebo súhlasí, čo vyjadrí podpisom zákona.
"Čo sa týka dodatku k Ústave SR, tento bol prijatý 'v tiesni', keď sa politické strany nevedeli dohodnúť na riešení, som presvedčený, že by bolo najjednoduchšie a najracionálnejšie - a teda na tú krátku dobu postaviť vládu odborníkov," dodáva sa vo vyjadrení prezidenta SR k spolupráci s dočasným kabinetom Ivety Radičovej.
Úprava Ústavy SR, ktorá umožnila vláde po vyslovení nedôvery fungovať až do predčasných volieb, pridala prezidentovi kompetencie.
Mandát dočasného kabinetu je obmedzený. Niektoré ústavné funkcie sú vláde bez dôvery upreté celkom a kompetencie vyplývajúce zo zákonov môže vykonávať len so súhlasom hlavy štátu. Silnejšie kompetencie prezidenta sú však len dočasné a skončia sa vymenovaním riadnej vlády po voľbách.
Gašparovič: Mám zodpovednosť tam, kde by som ju nemusel mať
Ako pre SITA povedal prezident v rozhovore vlani v decembri, kompetencie, ktoré získal počas fungovania dočasného kabinetu Ivety Radičovej, neznamenajú vznik poloprezidentského systému na Slovensku.
"Naša republika je parlamentnou demokraciou, kde je rozdelená právomoc medzi parlament, vládu a prezidenta. Áno, zmenou ústavy, respektíve doplnením ústavy som nadobudol právomoci, kde mám aktívnejšiu kontrolu nad vládou," konštatoval vtedy.
Prezident môže, ako tvrdí Ivan Gašparovič, dočasnej vláde "povedať, o čom nesmie rozhodovať, na druhej strane jej zase nemôže zakázať rozhodovať o tých otázkach, ktoré aj doteraz vláda plnila vo vzťahu k parlamentu, teda predkladať napríklad zákony. Tým mám oveľa väčšiu zodpovednosť. Zodpovednosť aj za niektoré činnosti, ktoré si myslím, že ani by som nemusel mať, ale rozhodli o tom predstavitelia politických strán tým, že to do ústavy dali. Napríklad povoľovanie ciest zahraničných, či už ministrom alebo štátnym tajomníkom".
Poloprezidentský systém by bol podľa hlavy štátu iný, určite by v ňom mal aj prezident legislatívnu aktivitu, mohol by zákony nielen podpisovať či vrátiť parlamentu, ale ich aj iniciovať. Ako dodal prezident v decembri, Ústavu Slovenskej republiky otvárať netreba.
"Je ústavou modernou a dobrou. Ale samozrejme v živote nastávajú skutočnosti, ktoré nepredpokladáte ani vy a nepredpokladal ani ústavodarca, keď ústavu pripravoval," zdôraznil s tým, že dôkazom je aj kríza na politickej scéne po páde vlády, ktorá viedla k úprave ústavy.
Baránek: Legislatívna iniciatíva pre prezidenta je legitímna snaha
Ústava Slovenskej republiky ba podľa analytika Jána Baránka mohla byť modernejšia.
BRATISLAVA. Snaha prezidenta SR Ivana Gašparoviča o viac legislatívnych právomocí je legitímna, myslí si analytik a šéf agentúry Polis Ján Baránek.
Na druhej strane však pridanie legislatívnej iniciatívy do kompetencií prezidenta by znamenalo zmenu parlamentného systému na istú formu poloprezidentského systému.
Na Slovensku navyše podľa Baránka neexistuje tradícia prezidentského systému, rovnako ako u nás nie je ani tradícia druhej komory parlamentu, o ktorej vzniku sa v súčasnosti tiež uvažuje. Momentálne kompetencie prezidenta považuje za postačujúce.
Za legitímnu však analytik požiadavku hlavy štátu na viac právomocí pri tvorbe zákonov označil preto, lebo prezident je volený priamo občanmi republiky.
Prezident má od voličov veľmi silný mandát, ktorý sa ale neodráža na jeho právomociach. Zmeniť by to mohla až úprava Ústavy SR.
Analytik Ján Baránek tvrdí, že Ústava Slovenskej republiky by mohla byť modernejšia. Vznikla v inom období a súvislostiach.
SITA
