Nezamestnaní nie sú z gymnázií

Budúci minister školstva chce pustiť na gymnáziá iba elitu, čím sľubuje riešiť nezamestnanosť mladých, ktorú má Slovensko jednu z najhorších.

Mladí si hľadajú prácu ťažko.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – FOTOLIA)

BRATISLAVA. Opatrenie, ktorým chce budúci minister školstva Dušan Čaplovič zo Smeru pomôcť mladým ľuďom nájsť si prácu, nemusí zabrať. Na úkor gymnázií plánuje preferovať stredné odborné školy a učilištia. Práve tie však produkujú oveľa viac nezamestnaných.

Gymnáziám chce povoliť brať iba žiakov, ktorí mali v šiestom až deviatom ročníku na základnej škole priemer známok 1,5.

Obavy z limitu 1,5

Ostatných posiela na odborné školy, vďaka ktorým podľa Čaploviča získajú väčšiu šancu zamestnať sa. Zároveň však priznáva, že ich úroveň nie je dobrá.

tabulka.jpgÚrady práce pritom spomedzi absolventov evidujú najviac tých, ktorí vyšli z odborných škôl a učilíšť. Na sklonku februára to bolo okolo 24-­tisíc z 30­-tisíc nezamestnaných absolventov. Zhruba 2500 vyšlo z gymnázií.

Zavedenie „limitu 1,5“ nevítajú učitelia z gymnázií, proti je končiaci minister Eugen Jurzyca z SDKÚ. „Ak by sa znížil počet gymnazistov, skôr by sa nezamestnanosť absolventov zvýšila,“ avizuje Jurzyca.

„Nahnať žiakov do nekvalitných odborných škôl nič nevyrieši. Kritériá prijatia by si mali určovať samotné školy,“ pridáva Ctibor Košťál, šéf Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Ľudovít Sebelédi, učiteľ z gymnázia v Leviciach a iniciátor nových školských odborov, tvrdí, že opatrenie s priemerom 1, 5 nemôže platiť spätne.

„Mohlo by poškodiť žiakov, ktorí by si možno dali viac záležať na vysvedčení, keby o tom vedeli.“

Jurzyca upozorňuje, že „v základných školách sa neznámkuje podľa rovnakého metra“, a preto je porovnávanie podľa známok nesprávne.

Čaplovič v pondelok reagoval, že o priemere 1,5 je ešte ochotný diskutovať. „Nech sa učitelia netrápia, že som niečo povedal. Potrebujem vyprovokovať diskusiu.“

Či vláda Smeru uvažuje aj o obmedzení počtu vysokoškolákov, Čaplovič nechcel komentovať. Tvrdí však, že určite posilnia bakalárske diplomy. „Načo má štát platiť päťročné štúdium, ak bakalársky titul na niektoré pozície postačuje.“

Chcú firemné školy?

Okrem limitu budúci minister školstva avizuje vytvorenie firemných stredných škôl, ktoré majú pozdvihnúť úroveň odborného školstva. Firmy majú zaplatiť praktickú časť štúdia stredoškolákov, teoretickú by hradil štát.

Riaditeľ Strednej priemyselnej školy dopravnej z Košíc Mikuláš Kissi hovorí, že za posledných päť rokov sa im takmer dvojnásobne znížil počet prihlásených. Latku, koho prijmú, znížili. Kým predtým by nevzali žiaka, ktorý mal jednu trojku, teraz zoberú aj takého, čo na polroka v deviatke prepadol.

Budúci štátny tajomník ministerstva práce Braňo Ondruš hovorí o spoločnom projekte s rezortom školstva a samosprávnymi krajmi. „Urýchlene nastavíme systém, aby odborné školstvo bolo viac prepojené s podnikovou praxou.“ Na odborné školy chce dostať ľudí, ktorí majú na to, aby pracovali ako kvalifikované robotnícke profesie.

Ondruš už komunikoval aj s podnikmi a zamestnávateľskými zväzmi. Medzi nimi aj automobilkami, ale najmä ich dodávateľskými firmami. „Strojárstvo pociťuje najväčší nedostatok mladých kvalifikovaných zamestnancov.“

Hrozivé čísla

Najnovšie údaje európskeho štatistického úradu Eurostat ukazujú, že len mladí Španieli a Portugalci si nájdu prácu ťažšie ako Slováci. Až tretina ľudí do 25 rokov sa u nás nevie zamestnať. To je problém súvisiaci okrem hospodárskej krízy aj s naším školstvom.

Na riešenie vysokej nezamestnanosti mladých tlačí aj Brusel. Predseda Európskej komisie Manuel Barroso v januári poslal Úradu vlády list o potrebe riešenia nezamestnanosti mladých. Osem krajín s najhoršími výsledkami má v najbližších dňoch pripraviť plán s konkrétnymi riešeniami na zlepšenie situácie.

ico

Mladí často ani nevedia, čo by chceli robiť

Problémom absolventov je najmä ich zameranie a nedostatok praxe.

BRATISLAVA. Som bez praxe a chcem robiť v kancelárii, najlepšie v Bratislavskom kraji. To sú bežné požiadavky ľudí do 25 rokov, ktorí si hľadajú prácu. „Nechcú pracovať manuálne. Vonia im skôr kancelárska robota,“ hovorí analytička Poštovej banky Eva Sadovská.

Potvrdzujú to aj údaje z portálu Profesia.sk – tretina ľudí do 25 rokov chce byť administratívny pracovník či asistent. Pätina chce pracovať ako sekretárka či recepčný. Takmer polovica ľudí chce prácu v Bratislavskom kraji.

info
Absolventi
Kto je bez práce
  • gymnazisti 5,7 %
  • kamenári 53,8 %
  • autoopravár 40 %
  • maliar 35,4 %
  • murár 30,9 %
  • kozmetička 29,2 %
  • klampiar 27,3 %
  • elektrotechnik 25 %
  • stolár 24,6 %
  • strojný mechanik 24,4 %
Poznámka: Údaje o nezamestnanosti
podľa stredoškolských odborov, máj 2011

Nechuť pracovať manuálne je problém, keďže zameranie Slovenska je priemyselné. Každý tretí zamestnaný pracuje v priemysle alebo v stavebníctve.

Firmy tvrdia, že vek pri výbere nehrá úlohu. Rozhoduje prax a skúsenosti a tie mladým chýbajú.

„Keď nezamestnanosť stúpa, sú mladí jednou z najviac ohrozených skupín. Na voľné miesta sa hlásia prepustení ľudia s praxou.

Mladým môžu uškodiť aj „vysoké očakávania na pozíciu a mzdu a občas neprimerané sebavedomie“, hovorí Janka Holúbeková šéfka ľudských zdrojov Generali.

Na druhej strane sú flexibilnejší a vedia pracovať rýchlo. Často však nevedia, čo chcú. „V porovnaní s minulosťou stúpol počet nezamestnaných mladých, ktorí často nevedia, čo by chceli robiť,“ povedal Branislav Vargic, riaditeľ odboru ľudských zdrojov Tatra banky.

Nepomáha ani štruktúra univerzít, keďže nevychováva ľudí, akých pracovný trh potrebuje. „IT špecialista si aj bez praxe nájde prácu okamžite, rovnako operátor CNC stroja. Kulturológ skončí mimo odboru alebo si zamestnanie vôbec nenájde,“ povedal šéf personálnej agentúry Trenkwalder Ľuboš Sirota.

Problém zamestnať sa u mladých podporuje podľa neho štát, ktorý dlhodobo ignoruje potreby trhu práce. Mladých najčastejšie zamestnávajú IT firmy, banky, poisťovne, telekomunikačné a farmaceutické firmy.

(vfo)

ico

Jednotky sú rôzne

Učiteľov na školách by gymnaziálne kritérium na známky mohlo dostať pod veľký tlak.

BRATISLAVA. „Známka často neodzrkadľuje kvalitu a nemala by byť pri prijímaní žiakov hlavným ukazovateľom,“ hovorí Pavel Sadloň z Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií.

Učitelia na základných školách by sa dostávali pod veľký tlak, keď by každý chcel mať lepšiu známku, predpokladá Sadloň.

Riaditelia považujú gymnáziá stále za výberové školy, no priznávajú, že medzi študentmi majú aj žiakov s horším priemerom. „Stáva sa, že žiak, ktorý nemal dobré známky, sa vypracoval,“ odpovedá Miroslav Glendek, riaditeľ gymnázia v Brezne.

Sadloň vidí problém aj vo veľkom počte gymnázií v niektorých mestách a spôsobe ich financovania. „Ak škola poskytuje kvalitné vzdelanie, tak by nemala byť závislá od počtu žiakov.“

Riaditeľ detvianskeho gymnázia Pavel Lalík hovorí, že školy často žiadajú viac tried, aby zobrali všetkých.

Motivácia detí v základnej škole učiť sa začína byť problém. Učitelia sa stretávajú s tým, že mnohí sa neučia a berú to tak, že sa na školu dostanú.

„Ťažko sa motivujú žiaci, ktorým príde v septembri správa zo školy, ktorá bola výberová, že berú aj žiakov so štvorkami. Potom im stačí, že prejdú.“

(pb)

ico

Anketa

Aký ste mali v škole známkový priemer a čo si myslíte o kritériu 1,5 pre prijímanie na gymnáziá?

Caplovic.jpgDušan Čaplovič, budúci minister školstva zo Smeru

Na gymnáziu som mal priemer 1,2, takže by som vyhovel. Opatrenie môže zabrániť produkovaniu nezamestnaných mladých ľudí, ktorí si po doštudovaní gymnázia nemôžu nájsť prácu. Načo nám bude tisíc archeológov, tisíc politológov, keď pre nich nebude robota?

hajduch.jpgMartin Hajduch, biológ, dlhodobo skúma rádioaktívne rastliny

Môj priemer bol okolo 2,0, takže ani za socializmu som sa na gymnázium nemohol dostať. Väčšina ľudí, ktorí ma videli v tínedžerskom veku iba krútila hlavou.

Kritérium 1,5 podporujem. Vyselektuje najlepších na gymnázium, kde budú môcť viac rozvíjať schopnosti a nebudú brzdení tými, ktorí majú iné záujmy. Na mňa sa nepozerajte, je to iba „nevysvetliteľná odchýlka“.

mesko.jpgMichal Meško, zakladateľ a spoluvlastník kníhkupectva martinus.sk

Podmienku by som splnil, ale nápad ako taký sa mi zdá byť vytrhnutý z kontextu. Je tam podstatne viac vecí, ktoré by museli fungovať, aby sa dalo riadiť priemerom známok. Keby to bola súčasť veľkej reformy, mohlo by to dávať zmysel, ale samo osebe je to od veci.

bubanova.jpgSimona Bubánová, riaditeľka reklamnej agentúry Creative Department

Ja som bifľoška. Splnila by som priemer do 1,5. Aj moja dcéra by vyhovela. Myslím si, že mladých ľudí by mal štát, ale aj rodina motivovať, aby sa učili. Nech si miesto na gymnáziu zaslúžia.“

vida.jpgIgor Vida, generálny riaditeľ Tatra banky

Kritérium by som splnil. Je to zaujímavý názor, pokiaľ ide o selekciu talentovaných žiakov s výbornými výsledkami a tých slabších.

Treba však zobrať do úvahy fakt, že sú veľké rozdiely, pokiaľ ide o úroveň základných škôl, a kritériá na známkovanie žiakov sú subjektívne.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 719
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 345
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 196
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 7 106
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 022
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 879
  7. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 746
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 484
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 460
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 416

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

DOMOV

Inštruktor lyžovania: Ľudia často preceňujú svoje sily

Vlado Zboja zdolal Everest, na Kubínskej holi vedie školu lyžovania.

KOMENTÁRE

Nevedno, s čím Kažimíra vyprevadil Sulík

Kažimír buduje na ilúzii, že brzda je iba poistka.

Neprehliadnite tiež

Cirkvi chcú predstaviť vlastný návrh financovania

Predstavitelia kresťanských cirkví a židovskej náboženskej obce sa pravidelne stretávajú, aby diskutovali na rozličné témy.

PÍŠE MÁRIUS KOPCSAY

Drop sa vracia. Domov, na Slovensko

Je to jeden z najzvláštnejších vtákov. A chýbalo len málo, aby na Slovensku celkom vyhynul. Opäť sa mu však u nás začína páčiť. Kúsok od Bratislavy prečkalo zimu asi päťsto impozantných dropov veľkých

Nicholsonová tiež zvažovala odchod z SaS, teraz má dve možnosti

Tvrdí, že ak zo strany odíde, tak odíde z politiky celkom.

Lajčák: Je dôležité, aby V4 nebola vnímaná ako zoskupenie proti EÚ

Slovensko patrí aj do Slavkovského formátu, kde komunikácia prebieha na expertnej úrovni.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop