Sudcovia by podľa budúceho ministra nemali žiadať peniaze za to, že na Špeciálnom súde boli vyššie platy.
BRATISLAVA. Dohoda so sudcami na takzvaných diskriminačných žalobách prichádza do úvahy, len ak sa vzdajú svojich peňažných nárokov.
Takýto odkaz poslal sudcom budúci minister spravodlivosti Tomáš Borec.
„Najlepším riešením by bolo, aby sudcovia sami pochopili, že nie je vhodné trvať na takýchto žalobách,“ povedal Borec, ktorý so žalobami nesúhlasí. Pre ich náročnú prácu si však sudcov váži, dodal zároveň.
V utorok sa Borec vzdal funkcie šéfa Slovenskej advokátskej komory, ktorej predsedal od leta 2010. Dnes je pripravený na vymenovanie za ministra.
Peňažné nároky sudcov v súčasnej ekonomickej situácii, keď množstvo ľudí žije na hranici chudoby, sú neprimerané, myslí si o diskriminačných žalobách budúci minister Tomáš Borec.
Hovorí, že má pochopenie pre to, že v čase zriaďovania Špeciálneho súdu sa sudcovia všeobecných súdov mohli cítiť dotknutí paušalizujúcimi vyjadreniami vtedajších politikov na ich adresu.
„Naozaj sa vtedy vytváralo zdanie, akoby všetci sudcovia boli skorumpovaní a neschopní a zachráni to jedine nový elitný súd,“ hovorí Borec. Myslí si, že väčšina sudcov pracuje uspokojivo.
Začalo to v roku 2007
Žaloby
Ako ich podávali
Špeciálny súd fungoval od roku 2004; diskriminačné žaloby sudcovia dávali od roku 2007; väčšinou išlo o hromadné žaloby, existuje aj dokument vzorovej žaloby, ktorý prišiel z Najvyššieho súdu; štát zažalovalo 768 sudcov, podali 369 žalôb; „živých“ sporov zostalo 274.
Špeciálny súd začal fungovať od roku 2004. Sudcovia však žaloby začali podávať v roku 2007, často hromadne aj celé súdy. Sedemsto sudcov žiadalo spolu viac ako 70 miliónov eur.
Diskriminovaní sa cítili tým, že sudcovia Špeciálneho súdu poberali vďaka príplatkom o vyše 3300 eur mesačne viac ako oni.
Žaloby pribúdali za ministra spravodlivosti a sudcu Štefana Harabina (za HZDS), ktorý je presvedčený, že sudcovia diskriminovaní boli.
Borec zatiaľ nepovedal, či by bol ochotný sa pre prípadnú diskrimináciu sudcom ospravedlniť. „Je predčasné o tom hovoriť.“
Medzi žalujúcimi sudcami je podľa informácií SME aj možná kandidátka na štátnu tajomníčku ministerstva, trenčianska sudkyňa Monika Jankovská. O žalobách a vyjadreniach Boreca včera nechcela hovoriť.
Odchádzajúca ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ hovorí, že po jej nástupe pristúpili k aktívnej obhajobe záujmov štátu na súdoch.
Sudcovia reagovali sťahovaním žalôb. Reakcia podľa nej súvisela aj s rozsiahlou verejnou diskusiou.
Žitňanská pripomenula, že súdy konania zastavujú, pretože sudcovia nechceli platiť súdne poplatky.
„Ak by tento trend pokračoval, bolo by to dobré pre štát aj dôveryhodnosť súdnictva.“
O Harabinovi opatrnejšie
Zatiaľ čo pri diskriminačných žalobách vyslal Borec jasný signál, pri ostatných témach je opatrnejší.
Nepovedal, či stiahne disciplinárne návrhy proti Harabinovi, ktoré podala Žitňanská.
Ako šéf advokátskej komory sa Borec nechcel vyjadriť, či je správne, ak justíciu vedie Harabin, ktorý si tykal so šéfom albánskej drogovej mafie.
„Neformuloval by som to tak, že justícia je v jeho rukách,“ povedal.
Dodal, že pre ďalšie smerovanie súdnictva bude podstatné, ako zodpovedne pristúpia sudcovia v máji k voľbe ôsmich členov Súdnej rady.
„Bude veľmi dôležité, aby uvoľnené posty obsadili osobnosti, u ktorých niet pochýb o ich odborných a morálnych kvalitách.“
Nejednoznačne hovorí aj o tom, či by sa mala oddeliť funkcia predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady.
„Ak sa nájde deväťdesiat poslancov, ktorí zahlasujú za takúto zmenu ústavy, budem to rešpektovať,“ hovorí Borec.
Žitňanská s takouto zmenou neuspela. Hovorí, že nedávne prieskumy naznačili, že zmenu podporujú ľudia naprieč politickým spektrom, teda aj voliči Smeru.
Strana krátko pred voľbami takúto novelu ústavy nevylúčila.
